Prezident Medzinárodnej odpadovej asociácie (ISWA) David Newman
zverejnil v časopise Waste Management World niektoré svoje postrehy
z nedávnej návštevy v španielskej Seville. Prinášame niektoré
z jeho myšlienok, ktoré môžu mať aj na slovenské reálie.
Ako uvádza vo svojom príspevku, nedávno strávil dva dni v
Španielsku na konferencii ISWA, ktorú spolu s mestom Sevilla
organizovala spoločnosť Ategrus. Aj keď je Španielsko vysoko
rozvinutá krajina, stále zaostáva za cieľmi stanovenými EK v
oblasti waste managementu - napríklad nedostatočný separovaný
zber či slabé kompostovanie bioodpadov.
Na splnenie cieľov EÚ by musia poplatky rapídne vzrásť
Vo svojom príspevku na tejto konferencií sa špecificky venoval
téme, aké úsilie musí vyvinúť Španielsko, aby mohlo splniť
ciele tzv. obehovej ekonomiky do roku 2030. Na
dosiahnutie tohto stavu D. Newman odhaduje, že poplatky občanov za
komunálne odpady budú musieť narásť na dvojnásobok súčasnej
úrovne. Podľa neho to bude veľmi ťažké sústo na
prehltnutie v krajine, ktorá má 25 % nezamestnanosť a od roku 2008
neustále zápasí s recesiou.
Ciele stanovené EK pre rok 2030 a vízia EK na tzv. „Circular
Economy“ však budú nevyhnutne vyžadovať tieto finančné
prostriedky a investície. Kladie preto zásadnú otázku: budú
všetky európske krajiny
schopné dosiahnuť odvážne ciele stanovené Európskou komisiou?
Odpady a energie
David Newman sa venoval aj návšteve v spoločnosti ABENGOA
Group, ktorá sa zaoberá inovatívnymi technológiami (energetika,
environment, stavebníctvo) pre udržateľný rozvoj. S obratom
7,3 miliárd dolárov ročne a 25 000 zamestnancami prevádzkuje
množstvo progresívnych zariadení po celom svete. Výsledkom
vedeckej práce skoro 700 výskumníkov tejto spoločnosti je
doteraz vyše 190 patentov.
Okrem tradičných oblasti technologického výskumu (solárne
elektrárne, kompostovanie, digescia, spaľovanie a recyklácia) sa v
poslednom období ich záujem zameriava na to, ako získať ďalšiu
hodnotu z cukru - molekuly budúcnosti, ako ho tu nazývajú.
Spracovaním organickej frakcie komunálneho odpadu a aj
poľnohospodárskeho odpadu sa získa palivo, energia a rôzne ďalšie
chemické látky. „Tieto
perspektívne technológie čoraz viac prepájajú odpadové
hospodárstvo s chemickým a energetickým priemyslom a po širšom
priemyselnom rozšírení budú taktiež významným hráčom na trhu
s odpadmi“,
uzatvára svoju úvahu David Newman.
Biopalivá z odpadov
Prvý závod na výrobu biopalív z odpadov otvorila táto
spoločnosť v apríli 2013 pri Salamance v Španielsku.
Zariadenie spracováva ročne okolo 25 000 ton komunálnych
odpadov (MSW) pričom vyprodukuje asi 1,5 milióna litrov
bioetanolu. Podľa údajov spoločnosti, toto demonštračné
zariadenie používa vlastnú technológiu, ktorú vyvinuli pre
výrobu biopalív druhej generácie z komunálnych odpadov
pomocou procesov fermentácie a enzymatickej hydrolýzy.
V rámci procesu je organický podiel odpadu podrobený
rôznym štiepeniam, pričom výsledným produktom je organická
hmota bohatá na celulózu a hemicelulózu, ktorá je následne
konvertovaná na bioetanol. Táto technológia nie je obmedzená len
na biozložku z MSW, ale môže byť použitá aj na ďalšie
organické odpady, pričom výsledným produktom je biopalivo, ktoré
slúži na výrobu elektrickej a tepelnej energie v kogeneračnom
zariadení.
Toto zariadenie bola v nepretržitej prevádzke viac ako
6 000 hodín, aby sa overila technická ako aj ekonomická
životaschopnosť tejto technológie. Podobná demonštračná linka
bola testovaná aj v Amerike v pilotnom závode v Yorku
v štáte Nebraska.
Obrázok : Letecký pohľad na výstavbu prevádzky Hugoton
Biomass (zdroj ABENGOA)

V polovici augusta 2014 boli dokončené stavebné práce
a v septembri sa spustila prevádzka na prvom
veľkokapacitnom zariadení = biorafinérií v USA v štáte
Kansas pri meste Hugoton. Pri dennej spotrebe 907 ton bioodpadov toto
zariadenie vyrobí z organického odpadu ročne okolo 95
miliónov litrov etanolu.
Ako vstupná surovina slúži len biomasa tzv. „druhej
generácie“, teda nekonzumovateľné zvyšky poľnohospodárskych
produktov (stonky, listy, odrezky) a nebude tak konkurovať
klasickým potravinovým zdrojom (kukurica, obilie). Poľnohospodársky
odpad sa bude do zariadenia zvážať z okruhu do 80 km od
miestnych farmárov, pričom podstatnú časť bude tvoriť pšeničná
slama, slama z prosa a kukuričné zvyšky.
Pri ročnej spotrebe cca 250 000 ton vyplatí každý rok
poľnohospodárom za tieto inak nevyužiteľné odpady okolo 17
miliónov dolárov. Vďaka kogenerečnému zdroju bude toto
zariadenie energetický sebestačné a dokonca okolo 21 MW
energie poskytne miestnej komunite v Stevens County. Finančné
krytie pre výstavbu tejto prevádzky zabezpečovala dotácia vo
výške 97 miliónov dolárov od amerického Ministerstva energetiky
ako podpora na výstavbu a vlastný úver od banky vo výške
132,4 miliónov dolárov.
Ako uviedol Manuel Sanchez Ortega, generálny riaditeľ
spoločnosti ABENGOA, toto zariadenie po 10 rokoch výskumu
predstavuje prvé komerčné uplatnenie patentovanej technológie
enzymatickej hydrolýzy, ktorá mení organický odpad na kvasiteľné
cukry, ktoré sú potom prevedené na organické palivo = etanol.

Zloženie vstupného produktu a jeho množstvo však umožňuje
nasadenie len vo výrazne poľnohospodárskej krajine so zameraním
na rastlinnú výrobu. V súčasnosti sa preto vo firme ABENGOA
zameriavajú na využitie tejto technológie aj pre ďalšie
potenciálne druhy bioodpadov, ako je napríklad organický podiel
MSW. Tým by sa táto technológia konverzie odpadov na suroviny,
palivo a energiu uplatnila aj v mestských aglomeráciách
ako riešenie využitia bioodpadov z komunálu.
Ročne toto zariadenie ušetri 132 000 ton CO2, čo
zodpovedá emisiám 25 385 vozidiel. (zdroj Energy.gov/LPO)
|
POZNÁMKA
Terminologická poznámka na záver: Tak, ako sme
v nedávnom príspevku o energetickom využívaní
plastových odpadov v Kanade uviedli, že naša slovenská
terminológia nemá dostatok vhodný pojmov a termínov pre
rôzne spôsoby termického spracovania odpadov, podobne to platí
aj pre tieto „konverzné“ technológie.
Zmätok do tohto procesu prilieva aj samotná EK svojimi
víziami a politikami, ktoré zhmotňuje do Nariadení
a Smerníc, pričom „úradnícka“ terminológia
RECYKLACIE sa často rozchádza s praktickým životom
a požiadavkami praxe.
Niektorí ortodoxní vyznávači odpadovej hierarchie, ako je
zakotvená v článku 4 európskej smernice č. 98/2008,
totiž tieto konverzné technológie považujú za „menej
hodnotné“ keďže nedosahujú až na RECYKLACIU, ale len na
„INÉ ZHODNOTENIE.“
Podľa odst. 17 článku 3 totiž „recyklácia je každá
činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne
spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný
účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné
spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické
zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa
majú použiť ako palivo.“ A keďže výsledným
produktom tohto spracovania organického odpadu je etanol, ktorý
slúži ako palivo, nie je podľa týchto vykladačov Písma možno
považovať celý proces za recykláciu! A neplníme tým
recyklačné percentá a závery XY. zjazdu Európskych
Komisárov...
Žiaľ aj tu doslova platí komentár, ktorý pred pár rokmi
napísal český filozof a spisovateľ, prof. Stanislav
Komárek: „V určitej fáze vývoja spoločnosti vždy
preváži administratívny a formálny aspekt nad zdravým
rozumom. Kontrola sa začne rozliezať s malichernosťou sebe
vlastnou do všetkých jednotlivosti. A riadnym občanom už
nie je ten čo niečo zmysluplné alebo užitočné koná, ale
ten, kto nerobí formálne chyby a presne plní všetky
predpísané kritéria.“ Marek Hrabčák
|
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.