Eversheds Sutherland

Výrobcovia plnia limity dvakrát. Zákon o odpadoch má medzery

Firmy plnia limity zhodnotenia niektorých odpadov z obalov cez zberovky aj OZV, tvrdí Tomáš Schabjuk.

Výrobcovia plnia limity dvakrát. Zákon o odpadoch má medzery
Foto: Photodune

V novom zákone o odpadoch vláda zadefinovala zodpovednosť firiem za určité výrobky. Hlavné pravidlo spočíva v tom, že sa majú postarať o odpady zo svojich výrobkov. Ich podnikateľský zámer sa teda nekončí predajom výrobku, ale pokračuje až do stavu, kedy sa z výrobku stane odpad.

Princíp je dobrý, ale nastavené podmienky otvárajú otázky, tvrdí Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový hospodár s.r.o. vo svojom článku na blogu denníka Trend. Niektoré náklady by totiž firmy nemali niesť.

Príkladom môže byť firma, ktorá dováža na Slovensko plastové polotovary, z ktorých vyrába výrobky pre automobilový priemysel. Tie vozí v kartónových krabiciach. Keď ich dostane do svojej výroby, polotovary vybalí a prázdne kartónové krabice vyhodí do kontajnera na kartónový odpad, teda odovzdá ho do triedeného zberu. Kontajner potom odoberie firma na odvoz odpadov, ktorej za to firma zaplatí.

Problém podľa Schabjuka nastáva v momente, keď si chce táto firma splniť svoje obalové povinnosti podľa zákona o odpadoch. Dovezené kartónové krabice zo zahraničia musí totiž vykázať do svojho základu obalov, ktoré uviedla na trh. Nepoužila iné obaly a nič nevyviezla do zahraničia, teda všetok objem vybalených obalových kartónov (napríklad 10 ton) tvorí jej základ.

O tieto odpady sa musí postarať. Pri kartónoch je stanovený cieľ, že musí zabezpečiť mieru zhodnocovania 68 % hmotnosti papierových odpadov z obalov (vrátane kartónu a lepenky).

Plnenie týchto povinností si môže zabezpečiť sama, teda podľa zákona individuálne, alebo outsourcovať na riešenie, ktoré sa v zákone nazýva kolektívne. Drvivá väčšina firiem si vyberá alebo musí vybrať kolektívne plnenie, to znamená, že platí organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) za to, že sa „postarajú“ o ich odpady z obalov.

Aj dotyčná firma v príklade si vyberie tzv. kolektívne plnenie. Teda vyberie si niektorú z organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorá jej zabezpečuje plnenie. Lenže táto firma už zaplatila za svojich 10 ton kartónov – teda odpadov z obalov – zberovej spoločnosti, dokonca na 100 %, teda nad rámec limitu 68 %, upozorňuje Schabjuk. Všetky podobné firmy, ktoré uvádzajú takéto obaly na trh (podľa zákona o odpadoch ide o tzv. výrobcov), sú tak podľa neho týmto zdvojením okrádané o peniaze.

"Týka sa to prakticky v každej jednej výrobnej, logistickej, či obchodnej firmy, ktorá vyrába, predáva, či niečo prebaľuje a vzniká jej pri tom nazvime to  „odpad z odbaľovania“," konštatuje Schabjuk.

Možnosťou by bolo individuálne plnenie, ale to podlieha veľkým obmedzeniam, vrátane procesu autorizácie.

Jedno z riešní, ktoré Schabjuk navrhuje, je zaviesť „odpočítateľnú položku“. To znamená, že dotyčná firma by bola naďalej zazmlvnená s OZV, ale preukázateľne odovzdané množstvo odpadov z obalov do zberovej spoločnosti by jej reálne znížilo základ plnenia a tým aj platby.


Diskusia(4)