NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Editoriál. Vratký pocit šťastia

Komentár vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2016/09.

Editoriál. Vratký pocit šťastia

Foto: Fotolia

Aj po skončenej olympiáde v Riu je jasné, že uspieť na hrách býva zvyčajne veľmi ťažké a je to výsledok mnohých rokov tvrdej práce. Výsledkom pre samotných úspešných športovcov je zadosťučinenie a zvyčajne aj finančné prilepšenie.

Pre vlády, ktoré tieto športy financujú, je úspechom viera v to, že niekoho v zahraničí naozaj zaujíma, koľko medailí ich krajina získala, a dúfanie, že ľudí v ich krajine bude táto informácia tešiť dlhšie ako do ďalších televíznych správ, čo by hádam mohli zohľadniť pri najbližších voľbách.

No nie je to lacná záležitosť. V kolektívnych športoch sú jednotkové náklady asi najvyššie, pretože v nich existuje vysoká konkurencia, vyžadujú si širokú členskú základňu a výsledkom je jediná medaila. Krajiny s malým počtom obyvateľov to musí stáť veľa námahy, aby vedeli konkurovať tým obrovským v športoch, ako sú hádzaná (Dáni skončili prví, Nórky tretie, Holanďanky štvrté), basketbal (Srbi druhí a Srbky tretie) alebo volejbal (Srbky druhé, Holanďanky štvrté).

Slovensko je v tomto nákladovo efektívne. Stačí postaviť dva vodné kanály, k tomu zohnať zo dvadsať priemerne disponovaných športovcov, keďže v tom športe je vo svete slabá konkurencia, a sú z toho hneď dve pľacky.

Druhou možnosťou je investovať do športov, v ktorých môže jediný športovec vyťažiť hneď niekoľko medailí. Napríklad plávanie, gymnastika alebo bežecké disciplíny v atletike.

Skrátka, dosiahnuť želaný výsledok sa dá aj so skromnejším rozpočtom.

Na odpadovej olympiáde Európskej únie sa bojuje o plnenie recyklačných a zhodnocovacích cieľov. Niektoré krajiny to vzali efektívne, vybudovali spaľovne, zvýšili skládkovú daň a sú už mnoho rokov za vodou.

Iné chcú zažiť vratký pocit šťastia, takže investovali stovky miliónov eur na vybudovanie recyklačných kapacít a ďalšími horibilnými sumami a lajstrami každoročne zaťažujú výrobcov, ktorí musia to fiktívne blaho „zatiahnuť".

Otázka znie, kam patrí Slovensko po novom zákone o odpadoch.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
Komentáre

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ak chceme kapacity na úpravu odpadu, nemôžeme zabúdať na energetické zhodnotenie. Inak sa môže na Slovensku zopakovať slovinský scenár, upozorňuje zástupca odpadového priemyslu.

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Komplexný systém úpravy odpadu je investične náročný, no je to najekologickejšie a prevádzkovo efektívne riešenie, myslí si P. Pajerchin z CEBZ.

Koniec mikroplastov v EÚ je potvrdený (PRÁVNY POHĽAD)

Koniec mikroplastov v EÚ je potvrdený (PRÁVNY POHĽAD)

Martina Ovečková z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland analyzuje súdny prípad, týkajúci sa zákazu uvádzania výrobkov z oxo-degradovateľných plastov na trh EÚ.