V slovenských právnych predpisoch sa už od roku 2013 nachádza definícia stavu konca odpadu. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel vo februárovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/02.
Pôvodná definícia stavu konca odpadu bola skôr strohá a úplne nepreberala európsku legislatívu, ale neskôr prišlo k jej zosúladeniu s Rámcovou smernicou o odpade1.
Hoci využitie tohto právneho inštitútu nie je na Slovensku v praxi veľmi časté, má svoje opodstatnenie a zodpovedanie otázky, či je možné dosiahnuť stav konca odpadu pre určitý druh odpadu alebo nie, je nie vždy jednoznačné.
Čo je „stav konca odpadu“?
Stav konca odpadu je moment, keď odpad prestane byť považovaný za odpad a získa status „neodpadu“, čím sa dostane mimo legislatívy odpadového hospodárstva, t. j. stane sa bežným výrobkom.
V praxi to znamená, že zariadenie, ktoré takýto výrobok využije, už nenakladá s odpadom, a teda nepotrebuje príslušné povolenie podľa zákona o odpadoch2, pri preprave nie je potrebné spĺňať osobitné požiadavky3 ako ani iné povinnosti držiteľa odpadu.
Na zmenu tohto stavu je potrebné splniť viaceré legislatívne podmienky a postupy, ktorých právny rámec je upravený v Rámcovej smernici o odpade.
V nej je možné tiež nájsť aj pôvodnú ambíciu EÚ vypracovať špecifikácie a kritériá stavu konca odpadu napr. pre stavebný a demolačný odpad, niektoré popolčeky a trosky, kovový šrot, kamenivo, pneumatiky, textil, kompost, odpadový papier a sklo4.
Napriek viacerým iniciatívam boli však jednotné európske kritériá, ktoré sú priamo uplatniteľné a záväzné aj na Slovensku, stanovené doposiaľ len pre železný, oceľový a hliníkový šrot5, sklenené črepy6 a medený šrot7.
Ako sa dá dosiahnuť stav konca odpadu?
Na to, aby odpad mohol dosiahnuť stav svojho konca, musí prejsť činnosťou recyklácie alebo zhodnotenia a splniť osobitné kritériá8. Kumulatívne musia byť splnené tieto podmienky:
a) látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely,
b) pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,
Tieto dve podmienky sa musia posudzovať spoločne. Ukazovateľmi existencie špecifického účelu a trhu alebo dopytu sú obvyklé trhové ukazovatele ako pre každý iný materiál alebo látku, napr.
- existuje pevne stanovený trh, ktorý je známy príslušným účastníkom trhu a umožňuje im ponúkať a dopytovať daný predmet alebo látku,
- existujú určité štandardizované podmienky a špecifikácie pre obchodovanie s týmto predmetom alebo látkou,
- existuje preukázateľne stanovená cena tohto predmetu alebo látky.
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky.
Na posúdenie splnenia technických požiadaviek je potrebné splniť normy alebo kritériá pre primárne suroviny používané na rovnaký účel. Predmet alebo látka, ktorá prestala byť odpadom, musí spĺňať napríklad harmonizované technické normy stanovené európskou legislatívou na ich ďalšie použitie.
Ďalej musí byť predmet alebo látka pripravená na okamžité použitie a nemal by byť potrebný žiadny ďalší postup jej spracovania.
Je však tiež potrebné uviesť, že ešte predtým, ako predmet alebo látka prestane byť odpadom, je potrebné vykonať kroky a splniť kritériá, aby sa dosiahol jeho stav konca. Tieto kritériá sú osobitne stanovené na európskej alebo vnútroštátnej úrovni predpismi.
d) použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.
Použitie výrobkov, ktoré vznikli na základe dosiahnutia stavu konca odpadov, musí byť zákonné. Zákonnosť zahŕňa aj podmienku, že použitie predmetu alebo látky nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Toto kritérium je nutné aplikovať porovnávaním daného materiálu s primárnymi surovinami, ktoré tiež môžu predstavovať určité riziká pre životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Keďže medzi „odpadmi“ a „výrobkami“ je často len tenká hranica, súlad s týmto kritériom môže spočívať len v konkrétnych právnych predpisoch. Ak by zmena režimu z odpadového na „neodpadový“ viedla k dodatočnému riziku pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, toto kritérium by pravdepodobne nebolo splnené.
Osobitné kritériá stavu konca odpadu
Kritériá uvedené vyššie musia byť splnené až samotným „hotovým výrobkom“, teda materiálom, ktorý už prestal byť odpadom. Predtým však musia byť splnené osobitné kritériá, takpovediac počas procesu zmeny odpadu na „neodpad“. Tieto kritériá môžu byť konkrétne určené v súlade s vyššie uvedenými bodmi buď na úrovni Európskej únie nariadením
9, alebo na úrovni členského štátu.
Členské štáty môžu kritériá vypracovať pre tie odpady, pre ktoré neboli stanovené na úrovni EÚ. V prípade, že kritériá konca odpadu boli alebo budú stanovené pre určitý materiál na európskej úrovni, členské štáty sú nimi viazané a nie sú oprávnené stanoviť pre ten istý materiál iné kritériá, resp. ich doterajšie kritériá prestávajú platiť.
Kritériá môžu byť stanovené formou vyhlášky alebo rozhodnutiami
10. V prípade stanovovania kritérií vyhláškami
11 sú štáty povinné tieto Európskej komisii ohlásiť. Ak sa však o dosiahnutí stavu konca odpadu rozhodne formou rozhodnutia (napr. v súhlase na zhodnocovanie odpadov), nie je potrebné kritériá ohlasovať.
Kritériá konca odpadu vo všeobecnosti zahŕňajú:
a) prípustný vstupný materiál odpadu pre činnosť zhodnocovania;
b) povolené procesy a techniky spracovania;
c) kvalitatívne kritériá materiálov, ktoré sú výsledkom činnosti zhodnocovania, v súlade s platnými normami pre výrobky, v prípade potreby vrátane limitných hodnôt pre znečisťujúce látky;
d) požiadavky na systémy riadenia na preukázanie súladu s kritériami pre stav konca odpadu, vrátane kontroly kvality a vlastného monitorovania, prípadne akreditácie, a
e) požiadavku na vyhlásenie o zhode.
Po splnení stanovených kritérií na dosiahnutie stavu konca odpadu, t. j. až potom, ako sa materiál už považuje za výrobok, musí jeho výrobca alebo predajca v momente prvého umiestnenia na trhu zabezpečiť, aby materiál spĺňal príslušné požiadavky podľa platných právnych predpisov týkajúcich sa napr. chemických látok a výrobkov12.
Ako príklad slovenského osobitného predpisu, ktorý stanovuje stav konca odpadu, možno uviesť vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 224/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív.
Táto vyhláška presne a detailne stanovuje všetky postupy a kritériá, ktoré je potrebné splniť počas zhodnocovania, odberu vzoriek, uskutočňovania kontrol, ako aj hraničné hodnoty látok vo výslednom palive, aby bol stav konca odpadu dosiahnutý13.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dosiahnutie stavu konca odpadov podľa národnej legislatívy, teda v prípade, že neboli stanovené jednotné európske kritériá, vedie k dosiahnutiu stavu konca odpadu len v danej krajine.
Ak teda splní výrobca paliva požiadavky vyššie uvedenej vyhlášky na Slovensku, nemôže vychádzať z toho, že môže toto palivo v režime „výrobku“ prepravovať bez osobitného povolenia do zahraničia a tam spaľovať v prevádzke, ktorá nemá súhlas na (spolu-)spaľovanie odpadov.
Rovnako platí, že ak nejaká látka, napr. vysokopecná troska, dosiahla stav konca odpadu v zahraničí a dokonca spĺňa aj technické normy platné v Slovenskej republike, nemôže byť táto látka dovezená bez súhlasu príslušných orgánov na Slovensko a tu použitá ako stavebný materiál, ak Slovenská republika nemá stanovené osobitné kritériá na dosiahnutie stavu konca odpadu pre danú látku. Tento materiál by sa na Slovensku považoval za odpad a na jeho použitie je nutné postupovať v súlade so zákonom o odpadoch.
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade
2 Zákon č. 79/20 15 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov
3 Výnimkou je cezhraničná preprava, v prípade ktorej môže byť látka aj naďalej považovaná za odpad
4 Bod 22 preambuly Rámcovej smernice o odpade
5 Nariadenie Rady (EÚ) č. 333/2011
6 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2012
7 Nariadenie Komisie (EÚ) 715/2013
8 Článok 6 Rámcovej smernice o odpade a § 2 ods. 5 zákona o odpadoch
9 Doposiaľ Nariadenie Rady (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES, Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2012 z 10. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES a Nariadenie Komisie (EÚ) č. 715/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES
10 Pod rozhodnutím sa rozumie právny akt s konkrétnym adresátom (zvyčajne jednotlivcom), pre ktorého je záväzný
11 Pod vyhláškou sa rozumie všeobecne záväzný právny akt
12 Nariadenie REACH
13 § 6b Vyhlášky MŽP SR č. 224/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív
Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.