Všetky samosprávy už majú zbierať bioodpad. Ako upraviť systém, aby fungoval a šetril peniaze? | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Všetky samosprávy už majú zbierať bioodpad. Ako upraviť systém, aby fungoval a šetril peniaze?

K inšpirácii dobre fungujúceho systému netreba chodiť ďaleko. Vo viacerých európskych krajinách už používajú kvalitne nastavenú infraštruktúru.

Všetky samosprávy už majú zbierať bioodpad. Ako upraviť systém, aby fungoval a šetril peniaze?

Ilustračné foto: Pixabay

Zber kuchynského odpadu sa od začiatku roka stal realitou aj v posledných dvoch najväčších slovenských mestách – v Bratislave a Košiciach. Ostatné samosprávy majú túto povinnosť už dva roky, aj keď prax ukazuje, že zber zaviedli len formálne, má nedostatky a preto nedokážu využiť celý potenciál.

Priemerný obyvateľ Slovenska by totiž podľa odborníkov z Inštitútu environmentálnej politiky mohol vytriediť až 62 kilogramov kuchynského odpadu ročne. Ak ho však samosprávy nevyzbierajú, končí v zmesovom komunálnom odpade, za ktorý ročne platia tisícky eur a kde poškodzuje životné prostredie, pretože je zdrojom produkcie metánu.

K inšpirácii, ako môže systém dobre fungovať, netreba chodiť ďaleko. Vo viacerých európskych krajinách, napríklad vo Švédsku, Taliansku či Španielsku, používajú dobre nastavenú infraštruktúru. Obyvatelia majú v domácnostiach prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami, ktoré v pravidelných intervaloch odvážajú zberné spoločnosti do kompostární alebo bioplynových staníc. Vďaka odborne nastavenej organizácii zberu kuchynského odpadu sú množstvá, ktoré zostávajú vo zmesovom odpade, často nižšie ako 10 percent.

Naše samosprávy však so zberom bioodpadu stále bojujú. „Podľa našich skúseností sú najväčšími problémami zle nastavená infraštruktúra a nedostatočná, či krátkodobá osveta. V domácnostiach potom ľudia používajú plastové vrecká, v ktorých bioodpad hnije. Ak ich hodia do zberných nádob, tie sú oveľa viac znečistené a zapáchajú. Občanov takto nastavený systém odradí a samosprávu stojí ďalšie peniaze,“ vysvetľuje Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk.

MEVA-SK

Problémom je aj vzdialenosť stojísk a následné slabé zapojenie obyvateľov do zberu. Chýbajú im totiž informácie, ako by mali správne triediť, aké vrecká či košíky používať a aký zmysel to má pre ich mesto, peňaženku, životné prostredie a planétu. Samosprávy tak stoja pred otázkou, ako upraviť systém tak, aby nebol predražený a zároveň pomáhal znižovať množstvo zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí v čiernych nádobách.

Ako správne nastaviť, či opraviť infraštruktúru zberu?

Odborníci, ktorí majú medzinárodné skúsenosti, odporúčajú zamerať sa na tri hlavné ciele. Prvým je zvýšenie množstva vytriedeného kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Naň nadväzuje už spomínané zníženie množstva skládkovaného zmesového odpadu. A tretím cieľom je dosiahnuť vysokú mieru spokojnosti a zapojenia občanov.

Manuál úspešného fungovania triedenia BRKO pre samosprávy

„Pri zohľadnení týchto troch cieľov môžete postaviť úspešný projekt. A nevyhadzovať peniaze či neplytvať energiou na niečo, čo nefunguje alebo dokonca spôsobuje nespokojnosť,“ odporúča Martina Gaislová.

Triedenie začína už v domácnostiach

Kuchyňa nie je smetisko. Platí to najmä pri výbere vhodnej nádoby, ktorú majú ľudia doma. Nie je totiž jedno, do čoho sa kuchynský odpad zbiera. Ak nebude košík prevetrávaný a nebude v ňom kompostovateľné vrecko, veľmi rýchlo bude kuchyňa plná vínnych mušiek. Ak zvolíte plastové nádoby bez vetrania, mušiek sa na chvíľu zbavíte, no vysypanie zhnitej masy do zbernej nádoby bude nepríjemné. 

„Po jednom či dvoch pokusoch bude používateľ natoľko znechutený, že s tým skončí. Takéto nádoby je potrebné často umývať, čo stojí opäť námahu a peniaze,“ hovorí Martina Gaislová.

Odborníci preto odporúčajú prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami, ktoré umožnia, aby sa bioodpad prirodzene vysušoval. Dokáže tak stratiť až tretinu vlhkosti, znížiť svoju hmotnosť a v kuchyni nebude nič zapáchať. Nakoniec sa do vonkajšej zbernej nádoby zmestí viac odpadu. Kompostovateľné vrecká sú vhodné aj z pohľadu spracovania vytriedeného odpadu. Tie plastové totiž spôsobujú bioplynovým staniciam aj kompostárňam problémy. Kto by už chcel hnojiť svoju záhradu kompostom plným mikroplastov?!

S odpadom sa nemá chodiť ďaleko

Človek je tvor lenivý a na nové veci si zvyká o to ťažšie, ak narúšajú jeho komfort. Väčšina občanov nechce a nebude chodiť s vytriedeným bioodpadom cez polovicu obce či sídliska. Donáškové vzdialenosti, teda ako ďaleko má byť nádoba na bioodpad, určuje vyhláška ministerstva životného prostredia, no mali by sa zapojiť aj „sedliacky chochmes“ a rácio.

„Pri rodinných domoch sa za prirodzenú donáškovú vzdialenosť považuje nula metrov. Čiže nádoby majú byť priamo pred rodinnými domami. Na sídliskách je to zas miesto zberu zmesového komunálneho odpadu. Obyvatelia vďaka správnej infraštruktúre a osvete naučia, do akej nádoby bioodpad hodia,“ hovorí Martina Gaislová.

Ak samosprávy vybudujú vhodnú infraštruktúru a dodržia zákonné podmienky, postupne im začne klesať množstvo odpadu v čiernych nádobách. Môžu tak znížiť frekvenciu jeho vývozu a šetriť peniaze, ktoré by platili zberovým spoločnostiam.

Ak sa na zber pozrieme cez čísla, najvyššia zapojenie, ako aj účinnosť zberu, je pri zavedení zberu priamo pri zdroji. Bioodpad dajú obyvatelia do košíka priamo na kuchynskej linke a keď ho naplnia, recyklovateľné vrecko vynesú do zbernej nádoby.

Ak by mali triediť na mieste, ktoré je od nich vzdialené 25 metrov, do zberu sa zapojí o štvrtinu menej domácností a vytriedia sa len dve tretiny bioodpadu. S narastajúcom vzdialenosťou tak záujem a ochota ľudí výrazne klesá. Ak by mali prejsť s bioodpadom dvesto metrov, urobí tak menej ako každá desiata domácnosť, pričom sa vytriedia len tri percentá bioodpadu. Zvyšok skončí ako zmesový odpad na skládke.

Stojiská bez zápachu a hlodavcov

Teplé mesiace preverili odolnosť obyvateľov, ktorí majú na stojiskách veľké kontajnery na triedenie kuchynského odpadu. Špina, zápach, hmyz, či dokonca potkany. Je to dôsledok nevhodne nastavenej infraštruktúry.

„Podľa našich skúseností je to spôsobené tým, že je nesprávne zvolená frekvencia vývozu. Kuchynský odpad je nutné vyvážať dvakrát týždenné, ak nechceme, aby začal hniť a zapáchať. A ak ľudia zároveň nepoužívajú kompostovateľné vrecká, na stojiskách i v nádobách vzniká neporiadok,“ hovorí Martina Gaislová.

JRK_menej odpadu

Preto vyhláška ministerstva životného prostredia určuje, aký typ nádob sa má na stojiskách používať. Ide o 120 alebo 240-litrové nádoby s prevetrávanými stenami a odtokovou mriežkou. Na zber bioodpadu by sa tak zodpovední mali pozrieť z pohľadu seba ako občana.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti vo februári 2023

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti vo februári 2023

Aké evidenčné a ohlasovacie povinnosti musí splniť držiteľ odpadu, výrobca vyhradeného výrobku či správca zálohového systému vo februári 2023? Prinášame vám ich prehľad.

Pozvánka: XV. reprezentačný ples odpadového hospodárstva a priateľov životného prostredia

Pozvánka: XV. reprezentačný ples odpadového hospodárstva a priateľov životného prostredia

Tradičné podujatie sa uskutoční v závere januára 2023 v Bratislave.

Pozvánka: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022...

Pozvánka: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022...

Spoločnosť Inisoft pozýva na webinár: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022 z ENVITA Odpady pre obce a mestá.