Žijeme v skládkovom raji, tvrdí Pajerchin. Opísal cestu k jednému percentu skládkovania

Slovenské odpadové hospodárstvo podľa Petra Pajerchina dopláca na nepredvídateľné pravidlá, zdĺhavé povoľovanie a opakované odklady povinností. Firmy, ktoré investovali do nových technológií, sa tak namiesto výhody ocitajú v nevýhode. Riešenie vidí v stabilnejších podmienkach a prepojení jednotlivých spôsobov spracovania odpadu.

Obchodný riaditeľ pre stratégiu a inovácie spoločnosti BRANTNER Slovakia vystúpil 12. októbra na konferencii ENVIROMANAGEMENT 2026 na Štrbskom Plese. Kritiku pomerov na Slovensku doplnil príkladmi využívania umelej inteligencie pri zbere a triedení aj technológie na získavanie surovín zo škvary.

Za dvadsať minút 150 ton na skládky

Pajerchin otvoril vystúpenie prirovnaním času vyhradeného na prednášku k množstvu skládkovaného odpadu. Podľa jeho prepočtu sa počas dvadsiatich minút na Slovensku uloží na skládky 150 ton zmesového komunálneho odpadu.

„Je to veľa? Je to málo? Za mňa je to extrémne veľa,“ povedal.

Stav odvetvia prirovnal k pacientovi na jednotke intenzívnej starostlivosti. Za jeho hlavné problémy označil striedanie odkladov a investičnú neistotu. Slovensko podľa neho zostáva „skládkovým rajom“, v ktorom je pokračovanie v skládkovaní jednoduchšie než príprava alternatív.

Problém sa podľa Pajerchina začína už pri plánovaní. Pravidlá sa menia a pri povoľovaní projektov investor nevie spoľahlivo predvídať čas ani náklady. Existenciu strategických dokumentov preto nepovažuje za dostatočnú.

„Máme nejaké plány, máme nejaké dokumenty, ale ja dnes neviem povedať, čo bude o tri roky,“ uviedol. V súvislosti s blížiacou sa povinnou mechanicko-biologickou úpravou odpadu poukázal aj na pretrvávajúcu nedôveru časti trhu, že sa povinnosť skutočne zavedie.

Výhrady má tiež k vykazovaniu údajov. Kategóriu „iné nakladanie“ označil za čiernu dieru, ktorá podľa neho komplikuje prehľad o tom, čo sa s odpadom deje.

Zálohovanie podľa neho zmenilo ekonomiku linky

Tlak na odpadárske firmy podľa Pajerchina prichádza aj od samospráv. Tie majú problémy s financovaním a snažia sa udržiavať poplatky a náklady čo najnižšie.

Ďalším zásahom do ekonomiky triedenia bol podľa neho odchod PET fliaš a hliníkových nápojových plechoviek do zálohového systému. Ako príklad uviedol linku v Nových Zámkoch, ktorá v súčasnosti triedi plasty.

„Táto legislatívna zmena pre nás znamená ročne výpadok jedného milióna eur v tržbách,“ vyčíslil. Ide podľa neho o príjmy z materiálov, s ktorými pôvodné projekty a ekonomické prepočty počítali.

Odkladanie investícií sa pritom podľa jeho skúseností predražuje. Pri porovnaní ponúk na rovnakú technológiu spred piatich rokov s aktuálnymi ponukami zaznamenáva nárast cien najmenej o 50 percent.

„To, čo sme pred piatimi rokmi vedeli postaviť za milión, dnes vieme postaviť za jeden a pol milióna,“ povedal. K tomu podľa neho treba pripočítať rast prevádzkových a pracovných nákladov.

Odklady trestajú pripravených

Opakované posúvanie povinností podľa Pajerchina znevýhodňuje firmy, ktoré sa na nové pravidlá pripravili a technológie už vybudovali. Za zmenených podmienok ich totiž nedokážu prevádzkovať tak, ako pôvodne plánovali.

„To znamená, že trestáme zodpovedných,“ zhodnotil.

Obáva sa aj finančných dôsledkov konania Európskej komisie proti Slovensku pre porušovanie povinností v odpadovom hospodárstve. Vyslovil presvedčenie, že prípadnú pokutu napokon zaplatí celá spoločnosť.

Ako príklad odlišného prístupu uviedol Poľsko, ktoré podľa neho vo veľkej miere financovalo systémové odpadové projekty z eurofondov. Na Slovensku kritizoval nedostupnosť podpory pre veľké komplexné projekty aj zrušenie pripravenej výzvy.

Za dôsledok súčasného nastavenia označil akceptovanie jednoduchých technologických riešení. Kritizoval najmä kombináciu drviča a sita, ktorú podľa jeho slov v Poľsku opustili už okolo roku 2000 ako nedostatočnú.

Výhrady vyslovil tiež k zvýhodneniu sociálnych podnikov. Päťpercentnú sadzbu DPH pri ich činnosti vníma z pohľadu zberovej spoločnosti ako deformáciu konkurenčného prostredia. Podľa neho tieto podniky vznikli na iný účel, než na aký sa dnes využívajú.

Povolenie trvá dlhšie než výstavba

Základnou požiadavkou investorov sú podľa Pajerchina pravidlá, ktoré vydržia dlhšie než príprava a realizácia závodu.

Na orientačnom príklade recyklačnej prevádzky uviedol dva roky výstavby a tri roky povoľovania. Pri projektoch energetického zhodnocovania upozornil na horizont piatich a viacerých rokov. Zároveň podľa neho už ani rokovania s bankami o financovaní takýchto investícií nie sú také jednoduché ako v minulosti.

Potrebné stimuly však nespája iba s eurofondmi. „Musí sa oplatiť triediť a recyklovať. Musí to byť ekonomicky výhodnejšie ako skládkovať,“ zdôraznil.

Za dôležitú považuje aj komunikáciu s verejnosťou. Odpor voči zariadeniam podľa neho prekračuje postoj „nie na mojom dvore“ a niekedy smeruje k odmietaniu akejkoľvek výstavby.

Prijateľnosti zariadení môže podľa Pajerchina pomôcť aj architektúra. Spomenul spoluprácu s fakultou architektúry a súťaž návrhov vzhľadu prevádzok. Inšpiráciu vidí aj v známej kodanskej spaľovni so zjazdovkou.

Vyšší poplatok automaticky neznamená lepšie triedenie

Pajerchin upozornil, že výsledky samospráv nemožno vysvetľovať iba množstvom peňazí. Vo vystúpení porovnával výšku poplatkov a úroveň vytriedenia vo viacerých slovenských mestách.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.