Nebude to ľahké. Čo čaká Francúzov, ktorí idú kúpiť Marius Pedersen a Brantner (KOMENTÁR)

Odpadový trh na Slovensku, v česko-slovenskom priestore a napokon aj v stredoeurópskom regióne čaká najväčší pohyb za uplynulé roky: francúzska skupina Paprec v auguste oznámila, že chce prevziať majoritný podiel v spoločnosti Brantner a o pár týždňov nato sa ukázalo, že má našliapnuté aj ku kompletnému odkúpeniu aktív dánskej skupiny Marius Pedersen.

V slovenskom kontexte to znamená, že významný európsky hráč, ktorý doposiaľ v tunajšom odpadovom biznise prakticky nepôsobil, sa môže stať jedným z najsilnejších, ba najsilnejším hráčom v odvetví.

Kým pri prvej z transakcii už je ruka v rukáve a zbehnúť musia už len povoľujúce procesy, Marius Pedersen zatiaľ oznámil „iba“ exkluzivitu rokovaní, čo znamená, že aj keď sa podmienky predaja ešte musia vyjasniť, o predaji svojich českých a slovenských firiem sa Dáni nateraz ďalej rozprávajú už len s Francúzmi.

Paprec v oboch spoločnostiach získa silných etablovaných hráčov, ktorí sú prítomní v rôznych článkoch nakladania s odpadmi, a to tak komunálnymi, ako aj priemyselnými. Bude sa môcť oprieť o silné technologické zázemie aj ľudský kapitál a expertízu, robustné obraty aj zavedené značky oboch firiem a ich partnerstvá.

To však neznamená, že Paprec bude mať po vstupe na nový trh a zavŕšení akvizícií na ružiach ustlané. Francúzov čakajú prinajmenšom tri problémy - alebo, buďme pozitívni, veľké výzvy.

1. Vratké podnikateľské prostredie

Popri due diligence, teda detailnom preverení kupovaných podnikov, Paprec zaiste preskúmal a zvážil aj podmienky na slovenskom trhu ako takom. Pri budúcom podnikaní, investíciách a plánovaní na Slovensku Francúzov čaká ekosystém, ktorý sa bude v mnohých ohľadoch od západu EÚ líšiť. 

V prvom rade ide o permanentne nepredvídateľné legislatívne zmeny a nesystematické zásahy do podnikateľského prostredia, a to od daňového zaťaženia (transakčná daň), pracovno-právne témy (čo ste robili 15. septembra?) až po povoľovacie procesy a vymožiteľnosť práva (trvanie).

Popri tom všetkom špecifické polená pod nohami pri podnikaní v odpadoch. Pars pro toto: povinná úprava odpadov pred skládkovaním.

Predstavte si, že štát všetkým gastroprevádzkam predpíše, aby každú porciu pred servírovaním rozobrali na jednotlivé zložky, potom vložili, dajme tomu, na dve minúty do špeciálnej remosky, a až následne podávali hosťom. Nedal by im síce vykonávací predpis s jasnými pokynmi, ale zákon by hovoril veľmi jasne: povinnosť, termín.

Reštaurácie by investovali čas a peniaze do prípravy procesov, nakúpili (špeciálne) remosky, zaškolili pracovníkov a vysvetľovali zákazníkom, že čakanie na jedlo sa im onedlho o pár minút predĺži. Do toho však príde štát, dajme to mu, dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti novej povinnosti, a gastroprevádzkam povie, že všetko sa odkladá o rok. Veď zdražie stravovanie! A potom to urobí znovu. A potom zas.

Že to nie je úplne v poriadku? Téma to dotiahne až na ústavný súd, ale ďalších 20 mesiacov zostane ticho.

2. Štát bez stratégie

Čo do počtu, stratégií, koncepcií a vízii v oblasti životného prostredia má Slovensko omnoho viac než odkladov MBÚ a len o čosi menej ako noviel zákona o odpadoch. Aj spomínané peripetie s úpravou odpadov sú však symptómom toho, že jedna vec je mať niečo na papieri, druhá vec je mať to na zreteli.

Ďalším z prejavov je prístup ku spaľovniam. Kým pár rokov štát najprv razí predstavu, že s útlmom skládkovania prestane existovať aj nerecyklovateľný odpad ako taký, a že keď už nastavene ten koniec dejín, zbaliť zo Slovenska by sa mohli aj fabriky a spolu s nimi vlastne všetko, čo má komín, potom príde obrat. Ale nositeľ moci zostane verný slovenskému žánru: nové spaľovne treba dve či tri (odhad spakruky) a hodili by sa možno tu, tu a tu (pich prstom do mapy). A plazmové. Alebo od Číňanov.

Dvíhať poplatky za skládkovanie nebudeme, čo tam po ekonomických motiváciách, ZEVO zadotujeme, roztočme koleso šťastia, z Modernizačného fondu. Veď zimné štadióny už dostali.

Recyklačné kapacity zas podporíme z eurofondov: štát otvorí výzvu, desiatky samospráv a firiem nechá pripraviť projekty, spracuje ich žiadosti a potom - výzvu zruší. Pretože medzičasom sme napísali novú stratégiu a máme nové priority. Nezmenila sa ani vláda, ani minister, ani operačný program. Len máme nové nápady. Chápete.

Výsledok? Pár svetlých momentov si zaslúži vyzdvihnúť, ale základný cieľ ostatného POH, zredukovať skládkovanie, zostal na papieri. Pri ďalších cieľoch zas ministerstvo konštatuje, že nie sú dáta, aby sa dali vyhodnotiť. Ale do novej stratégie s plnou vervou. Chceme to urobiť lepšie a teraz to už naozaj dopadne inak ako vždy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.