Najväčším problémom je cigaretový odpad, potvrdila ďalšia analýza OZV ENVI - PAK.
Voľne pohodený odpad v uliciach miest a obcí, v parkoch a na verejných priestranstvách, ale aj v prírode, vrátane chránených území. Tzv. littering je realitou po celom Slovensku. Jeho zloženie sa však regionálne rôzni a priebehu času sa mení.
Kým spustenie zálohového systému výrazne znížilo výskyt plastových fliaš a plechoviek, vo voľne pohodenom odpade stále končia rôzne iné smeti. A aj najnovšie dáta potvrdzujú, že najväčším problémom je hlavne fajčiarsky odpad.
Organizácia zodpovednosti výrobcov OZV ENVI - PAK pravidelne analyzuje a vyhodnocuje zloženie voľne pohodeného odpadu na Slovensku už od roku 2020. Získané dáta každoročne prinášame aj v denníku ODPADY-PORTAL.
Najnovšia analýza, uskutočnená v priebehu leta 2026 v rôznych regiónoch Slovenska, potvrdila trend ostatných rokov - dominanciu cigaretového odpadu, ktorý tvorí až 58 % všetkých vyzbieraných kusov.
S výrazným odstupom nasledujú iné plasty na druhom mieste (16,3 %) a papier na treťom mieste (7,9 %). Analýza zároveň zaznamenala mierny nárast v kategórii zálohovaných PET fliaš a nápojových plechoviek, ktoré sa posledné roky vo voľne pohodenom odpade nachádzali minimálne, ak vôbec.
Vracajú sa na tie isté miesta
Analýzu voľne pohodeného odpadu uskutočnila OZV ENVI - PAK v lete v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, pričom väčšina z nich bola totožná s predchádzajúcimi rokmi. Analýza sa zameriava na počet jednotlivých kusov odpadu, pričom vyzbieraný odpad je následne rozdelený do 12 kategórií, medzi ktoré patria napríklad cigaretový odpad, rôzne druhy plastov, papier, sklo či kovové obaly.
„Voľne pohodený odpad analyzujeme pravidelne od roku 2020. Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia – od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ približuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK.
Viac ako polovicu tvorili cigaretové ohorky
Po vyzbieraní bol odpad rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Najviac, čo sa počtu týka, bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu (obalov od sladkostí, pochutín, granúl, vrchnákov z fliaš, fólií a podobne), tretí skončil papier. Najmenej bolo VKM nápojových kartónov a iného skla (napríklad úlomky z tabuľového skla).
Už predchádzajúce analýzy litteringu ukázali, že cigaretové ohorky patria v sledovaných lokalitách dlhodobo k najpočetnejšej kategórii voľne pohodeného odpadu. Potvrdila to aj tohtoročná analýza – ohorky tvorili 58 % všetkých zaznamenaných kusov, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o takmer osem percentuálnych bodov.
Ide pritom o tému, pre ktorú Slovensko čelí tzv. infringementu zo strany Európskej komisie. Kým smernica vyžaduje, aby štáty EÚ zapojili do riešenia fajčiarskeho odpadu rozšírenú zodpovednosť výrobcov, slovenská legislatíva túto vec stále neošetruje.
S výrazným odstupom nasledovali iné plasty (16,3 %), najmä obaly z pochutín, a papier (7,9 %). Podiel iných plastov pritom medziročne klesol z 19,8 % na spomínaných 16,3 %.
Od zavedenia zálohového systému v roku 2022 výrazne ubudlo medzi voľne pohodeným odpadom nápojových PET fliaš a plechoviek. V tohtoročnej analýze sa však podiel PET fliaš po pravidelných predchádzajúcich poklesoch mierne zvýšil – z 1,3 % v roku 2025 na 2,2 %. Či ide o jednorazový výkyv alebo zmenu doterajšieho vývoja, ukážu až výsledky ďalších analýz.
Rozdiely naprieč Slovenskom
Z výsledkov analýzy taktiež vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (60,6 %). Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš (13,4 %), nasleduje papier (7,8 %) a hygienické potreby (3,7 %), kde boli zaradené napríklad servítky, vlhčené utierky a podobne.
V strede Slovenska bolo zloženie odpadu trochu odlišné. Prím tu hral taktiež cigaretový odpad (53,4 %) a iné plasty (16,5 %). Na treťom mieste bol papier (9,2 %) a na štvrtom iné kovy (5,3 %). Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašli voľne pohodené VKM nápojové kartóny (0,0 %). Naopak, našlo sa tu najviac hygienických potrieb (4,9 %) spomedzi skúmaných lokalít, iného odpadu (3,9 %) a sklenených nápojových obalov (2,9 %).
Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (48,5 %) a hneď za ním skončili iné plasty (28,1 %), ktorých bolo spomedzi skúmaných lokalít najviac práve tu. Tretí v poradí bol papier (8,1 %) a za ním skončili iné kovy (5,3 %). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo najviac iného skla (2,0 %) a najmenej hygienických potrieb (1,1 %). Zaujímavosťou je, že sa v skúmaných oblastiach v tejto lokalite nenašli žiadne PET nápojové obaly.
Ochota odhodiť rôzne veci
Dlhodobé analýzy OZV ENVI - PAK ukazujú, že zloženie voľne pohodeného odpadu sa v čase mení a líši sa aj podľa charakteru lokality, napríklad medzi trvalo obývanými a rekreačnými oblasťami. V roku 2020 patrili medzi najpočetnejšie kategórie iné plasty, PET nápojové obaly a nápojové plechovky. Po zavedení zálohovania v roku 2022 zastúpenie PET fliaš a plechoviek postupne klesalo. V sledovaných lokalitách sa naďalej objavujú aj časti textilu či stavebný odpad.
„Samozrejme, môžeme povedať, že aj littering sa odzrkadľuje na spotrebiteľskom správaní a akýchsi trendoch. Tento rok sme na viacerých miestach zaznamenali napríklad obaly z proteínových nápojov, naopak v oveľa menšej miere sa tam nachádzali veľké kusy odpadu, ako sú napríklad pneumatiky. Zároveň však nevieme s určitosťou povedať, že niekto miesta pred nami nečistil a vyzbieral tam väčšie kusy odpadu, ale cigaretové ohorky jednoducho prehliadol, alebo im len nepripisoval význam, kvôli ich veľkosti,“ priblížia Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.
Samotné čistenie nie je trvalým riešením, dôležitá je prevencia
OZV ENVI - PAK sa problematike litteringu venuje aj nad rámec svojich zákonných povinností. Už v roku 2019 organizovala na Slovensku ploggingové podujatia, neskôr spustila iniciatívu Vezmi si ma, ktorá dodnes pomáha čistiť slovenské mestá a obce. Na tieto aktivity nadviazal aj behaviorálny projekt, zameraný na zmenu správania ľudí.
„Zaujíma nás totiž správanie sa ľudí k odpadu a „ochota“ odhadzovať ho na zem namiesto toho, aby s ním naložili správne – vytriedili ho a vyhodili do koša. Výsledky analýz využívame pri organizovaní preventívnych aktivít a vzdelávacích kampaní,“ vysvetľuje Katarína Kretter.
Samotné čistenie lokalít však podľa ENVI - PAK nie je trvalým riešením litteringu. Dôležité je predchádzať odhadzovaniu odpadu a zároveň myslieť aj na prípady, keď sa odpad dostáva do okolia neúmyselne, napríklad z nedostatočne zabezpečených kontajnerov.
V ktorých lokalitách sa zbieral odpad?
Počas tohtoročnej analýzy sa voľne pohodený odpad zbieral celkovo v 28 lokalitách. Medzi nimi boli viaceré miesta v Bratislave, v Pezinku, Slovenskom Grobe, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Ivanke pri Dunaji, Jarovciach, Veľkom Bieli, Plaveckom Podhradí, pri Kunovskej priehrade neďaleko Senice, pri vodnej nádrži v Bolerázi, v Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši-Hámroch, vo Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke a Kvetnici.
OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom denníka ODPADY-PORTAL.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.