Má Recyklačný fond ďalšie opodstatnenie? II. časť

Cieľom diskusného fóra bolo napomôcť hľadaniu východísk k právnemu, metodickému, finančnému, organizačnému a technologickému zabezpečeniu separácie a recyklácie v Slovenskej republike, vrátane návrhov na ďalší postup v tejto oblasti v zmysle uznesenia NRSR 1566 z 30.júna 2009 k schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Text do redakčnej podoby upravila spoločnosť Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o., organizátor Dňa odpadového hospodárstva.

---

Mgr. Miroslav Jurkovič (Slicpen)

RF nemá opodstatnenie v oblasti obalov

Mám za úlohu povedať niečo o problematike obalov. Provokatívna otázka v tejto diskusii je, či má RF ďalšie opodstatnenie v systéme odpadového hospodárstva SR? Podľa nášho názoru pôsobenie RF v oblastiach kde je stanovená zodpovednosť výrobcov a dovozcov nemá opodstatnenie. Nemá opodstatnenie kvôli tomu, že my ako povinné osoby ponúkame omnoho efektívnejšie riešenie. Systém RF nás vlastne dostal do pozície, že sme na chvoste všetkých krajín EÚ v miere separácie. Aj v susedných krajinách kde išli klasickým systémom zodpovednosti výrobcov sú na omnoho vyššej úrovni.

Návrh na spolufinancovanie pre mestá a obce

Teraz k tomu riešeniu. Toto riešenie bolo vypracované v spolupráci viacerých združení povinných osôb, ktoré zastupujú veľkú väčšinu slovenského priemyslu. Princíp nášho riešenia je v tom, že by sa mali spojiť dva subjekty, ktoré majú priamo legislatívne zakotvenú povinnosť postarať sa o separovaný odpad. Na jednej strane sú to obce a mestá, ktoré majú povinnosť starať sa o separovaný odpad, na druhej strane sú to povinné osoby, ktoré majú povinnosť postarať sa o obaly z ich výrobkov. To znamená, že toto spojenie je najefektívnejšie.

Ako by to malo vlastne celé vyzerať? Vrátim sa k tomu, čo už bolo povedané u mnohých mojich predrečníkoch, že problém je vo financovaní prevádzkových nákladov a čiastočne aj ďalších investičných nákladov. V princípe naše riešenie hovorí o tom, že povinné osoby by sa mali prostredníctvom oprávnených organizácií  spolupodieľať na krytí prevádzkových nákladoch systému separovaného zberu odpadov z obalov a taktiež by mali obciam a mestám ponúkať poradenstvo, predovšetkým

v situáciách aké nastali, keď prišla kríza a obce a mestá nevedeli, čo s odpadom, ktorý u nich vzniká. A takisto je potrebné zvýšiť úroveň osvety a vzdelávania v jednotlivých mestách a obciach. Tento systém je otvorený pre všetky obce a všetky mestá, ktorékoľvek sa môže doň zahlásiť a ktorékoľvek na základe uzavretej zmluvy môže dostávať finančné prostriedky na krytie prevádzkových nákladov. Taktiež to nie je nijakým spôsobom obmedzované množstvom  vytriedeného odpadu. To znamená, za všetko čo sa vytriedi za to by dostali peniaze. Toto naše riešenie by bolo výhodné pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na tomto trhu a to konkrétne pre samosprávu, preto lebo toto riešenie by im poskytlo perspektívu a taktiež pomoc na priamu finančnú podporu. Bolo by výhodné i pre zberové spoločnosti, ktoré vlastne obsluhujú tieto systémy pretože by sa vyzbieralo viacej odpadu a taktiež by to bolo výhodné aj pre spracovateľov.

---

Ing. Mário Lelovský (Asociácia dovozcov audiovizuálnej techniky)

Všeobecný pohľad na Recyklačný fond

Venoval by sa pohľadu na RF z dvoch uhlov. Jeden by som nazval globálny a druhý detailný alebo konkrétny,  za komodity a kategórie a za našu oblasť elektroodpadu.  Z hľadiska globálneho pohľadu, kde mám na mysli - spôsob ako sa štát vysporiadal s financovaním rozvoja, riešenia problematiky komunálnych odpadov a rozvoja separovaného zberu. Štát sa s tým vysporiadal tak, že to hodil na samosprávy. Po mnohých diskusiách so zástupcami miest a obcí sme sa vzájomne pochopili, v tom zmysle, že to nemajú ľahké, peňazí majú málo a hľadajú zdroj, ktorý by im pomohol túto problematiku riešiť. Ak sa štát rozhodol pred 8-9 rokmi, že RF bude jeden z týchto nástrojov alebo hlavný nástroj, tak chápeme postoj potenciálnych prijímateľov, že tento nástroj, alebo tento zdroj alebo mešec, potrebujú. Tu nie je iný zdroj. Podľa nášho názoru to malo byť riešené úplne inak ako neštátnym fondom, pretože štát má mať záujem na tom, aby sa jeho samospráva rozvíjala, aby krajina bola čistá, a nemal to hádzať na neštátny alebo akýkoľvek iný fond. Z tohto pohľadu chápeme, že obce potrebujú financie a budú hájiť svoje záujmy v zmysle získavanie finančných prostriedkov.

Pohľad na sektor elektroodpadu

K tomu detailnému pohľadu – za konkrétnu kategóriu. Mal som asi tú smolu, že od roku 2000 ako predstaviteľ Asociácie dovozcov audiovizuálnej techniky v spolupráci so zástupcami IT sektoru a bielej techniky, sme sa začali pripravovať na novú situáciu, ktorá nastane 13.8.2005, kedy v zmysle smernice EK 2002/96/ES z roku 2002 prevezmeme zodpovednosť za vzniknutý elektroodpad, ako za historický elektroodpad, tak aj novovzniknutý elektroodpad na našom území. Nečakali sme, že niekto bude ešte chytrejší ako Európska komisia a v roku 2001 vymyslí niečo ako RF, do ktorého sme museli od roku 2002 platiť, napriek tomu, že EK ukladala povinnosti výrobcom a dovozcom až od roku 2005.

Takže tvrdenie pána Radúcha, že sme od roku 2005 mali ľahkú situáciu nie je celkom správne, pretože my sme mali oveľa ťažšiu situáciu ako kolegovia v Čechách, v Maďarsku a ostatných krajinách. Už sme si tri roku odplatili a vyplatili príspevkami do RF a nedostali sme nič. Takže presne naopak, my sme mali už vtedy problémy s našimi zákazníkmi, že sme od nich vyťahovali peniaze, ktoré sme platili do RF. V roku 2002, keď sme začali platiť vyšla smernica Európskej komisie, ktorá jasne povedala, že

zodpovednosť je na výrobcoch a dovozcoch. Nechápem preto doteraz, prečo sa niekto rozhodol a dodnes podporuje myšlienku, že títo výrobcovia a dovozcovia, z peňazí spotrebiteľov majú platiť nejakému inému subjektu, ktorý nemá žiadnu povinnosť, ani inú relevantnú zodpovednosť za to, či sa niečo zrecykluje z elektroodpadu alebo nie. Čo je dôležité snáď treba povedať, my ako dovozcovia a výrobcovia elektrozariadení nefungujeme len na Slovensku. My fungujeme v rámci celej európskej únie, vo veľmi tvrdom konkurenčnom prostredí, kde rozhoduje každé euro, každý cent. Spotrebiteľ sa správa zásadne trhovo, spotrebiteľ sa správa tak ako mu to je prirodzené a vlastné, to znamená hľadá najnižšiu cenu.

Zhodnotenie pôsobenia RF v elektrosektore

Výsledkom ôsmich rokov pôsobenia RF v elektrosektore je nasledovná situácia: ceny za spracovanie elektroodpadu na Slovensku sú minimálne trojnásobne vyššie ako v okolitých krajinách. To je prvý výsledok. Druhý výsledok je, že kapacity na Slovensku ktoré sú k dispozícii na recykláciu elektroodpadu sú minimálne trojnásobné ako ich dnes potrebujeme, čo hovorí aj analýza zo strany Ernst&Young. Ak mám teda hodnotiť pôsobenie RF v sektore elektroodpadu, tak sú to tieto dva výstupy, ku ktorým sme sa dnes dopracovali.

Tvrdíme, že projekty boli podporené z finančných zdrojov RF bez toho, že by sa ktorákoľvek z povinných osôb, ktorá platila do RF, k tomu mohla vyjadriť. Tvrdenie, že tam sedí zástupca ZEPu (Zväzu elektrotechnického priemyslu SR), ktorého my sme nikto, nikdy neboli členom, že ten to má kontrolovať, je neprístojné. Tvrdíme, že tieto prostriedky sa, vzhľadom na tie dva súčasné výsledky, použili neefektívne, zle a požadujeme ich vrátiť! Verím, že sa nájde niekto, kto skontroluje činnosť a vynakladanie prostriedkov z RF, že nám dá za pravdu, že RF vráti finančné prostriedky spotrebiteľom a snáď nastavíme ekonomicky aktívnu, efektívnu recykláciu elektroodpadu na Slovensku.

---

Ing. Pavol Prepiak (Združenie automobilového priemyslu)

Dostal som poverenie len veľmi krátko vystúpiť na tomto okrúhlom stole. Združenie automobilového priemyslu bolo pozvané k tomuto okrúhlemu stolu bez predchádzajúcej konzultácie, takže sme tu takpovediac idúcky okolo. Osobne sa domnievam, že príprava takéhoto okrúhleho stola by mala v prvom kole predstavovať diskusiu o tom, aká je iná vízia spolupráce medzi obcami  a povinnými osobami a nie tému: „Má RF opodstatnenie v systéme odpadového hospodárstva SR?“.

ZAP a jeho záujem o problémy samosprávy

Žiaľ, prišiel som trochu neskôr, takže som nepočul vystúpenie pani Krakovskej, podpredsedníčky ZMOS, ktorá má túto agendu na starosti, ale súčasne ako zástupca ZAP sedím v správnej rade RF, takže v tomto okamihu mám takú dvojitú úlohu. Za posledných niekoľko rokov, som si vypočul problematiku obcí, takže dnes to nie je o RF, ale tak ako to zaznelo od viacerých diskutujúcich, o tom či má samospráva na to, aby dokázala splniť podmienky a povinnosti, ktoré má dané zo zákona - a tu peniaze chýbajú. V takomto prípade ZAP ako najväčší prispievateľ v súčasnej dobe do RF, povedal by som najväčší akcionár RF, nevidí dôvod vyjadrovať sa k tejto téme. Radšej by sme si vypočuli ako budú pôsobiť obce a mestá, pokiaľ sa celý systém, ktorý tu existuje rozdrobí na ostatné oprávnené organizácie. My nemáme problém sedieť ani na jednej strane, ani na druhej strane stola, pretože, ako povedal pán Lelovský, v roku 2005 mal elektroodpad túto legislatívu z EÚ, my sme ju mali v roku 2000, rok predtým ako vznikol zákon o odpadoch. Napriek tomu, že sme poukazovali na tú anomálnosť, sme zostali na strane zákonnosti. Žiaľ, dodnes máme niektoré anomálie v zákone, ale o tých tu nebudem dnes rozprávať. Nič viac nevidím potrebné v tejto chvíli povedať. Budeme pozorne počúvať práve tú diskusiu: samosprávy verzus povinné osoby.

---

Ing. Juraj Dlhopolček (predseda správnej rady RF)

Úvod

Téma, ktorá svieti za mojim chrbtom je provokatívna otázka dnešnej diskusie. Na druhej strane si myslím, že by tam malo byť, pod tým, takými istými písmenami, ak nie ešte väčšími písmenami napísané: Aké úlohy má Slovenská republika jednak vo vzťahu k občanovi a jednak aj k spoločenstvu, v ktorom sa SR nachádza. To by mal byť hlavný cieľ takéhoto stola, pri takomto významnom diskusnom fóre. To by mal byť aj priestor, kde by sme nerozprávali niektoré veci, ktoré sa mi zdajú nie smiešne, ale povedal by som, že úplne politicky nezmyselné. Ale každý máme právo hovoriť svoje názory.

O začiatkoch Recyklačného fondu

Recyklačný fond - špecifický prostriedok SR. Ja som veľmi rád, že v roku 1999, v roku 2000 diskutovali podnikatelia na Slovensku. Samozrejme, pán Jurkovič, bol tam aj zástupca organizácie Slicpenu, pretože v Čechách už išiel systém EKOKOM, s ktorým som ja už predtým niekoľko rokov diskutoval a poznám tých pánov. Takže vytváral sa určitý systém na Slovensku. A podnikatelia, ktorí povedali, že týchto desať komodít by bolo vhodných, aby sa začal zaoberať nejaký systém s nimi. Tak títo podnikatelia cítili tú zodpovednosť, ktorú stále dnes deklarujeme a ktorá platila aj vtedy, že výrobca a dovozca je zodpovedný za likvidáciu výrobkov. A v tom, či sa vám to bude zdať úsmevné alebo nebude zdať úsmevné, ale to je fakt, v tom slovenskí podnikatelia predbehli euroúradníkov.

Pretože všetky smernice začali platiť až po tomto období, všetky. A slúži podnikateľom, či to už boli ešte v tom čase štátni alebo potom súkromné spoločnosti, že sa zachovali tak, že vytvárali v predstihu priestor na to, aby sa mohol odpad využívať ako ekonomická kategória, jednak zlepšujúca ekonomiku firiem, jednak zlepšujúce životné prostredie. Toto bolo cieľom hlavným a toto bolo motívom prečo vznikol zákon o odpadoch a takto v hlave 9 bol špecifikovaný RF. Treba si

uvedomiť, že RF nebol len o tom, že sa budú platiť peniaze. Prvá vec, čo je - bolo povedané, načo má slúžiť - podpora zberu, separácie a recyklácie. Ste všetci manažéri vyspelí viete, že nemôžeme nič likvidovať, keď na to nemáme zariadenie. Aj na likvidáciu alebo zneškodňovanie odpadov bolo potrebné svojim spôsobom vybudovať kapacity. A znovu slúži ku cti podnikateľom, že peniaze, ktoré boli transformované do RF, peniaze občanov, nie peniaze spoločností, opakujem nie sú to peniaze spoločností, ani výrobcov ani dovozcov, sú to peniaze občanov, ktorí sa vlastne starajú o zlepšovanie životného prostredia. Tieto peniaze pomohli naštartovať na Slovensku recyklačný priemysel. Nič sa nerobilo inak ako je ešte dnes zvykom v Európskej únii. Jasný cieľ projektu, jasné výstupy projektu, podpora do 30% - to tu dnes stále platí a rozhoduje sa na základe určitých kritérií, tak, ako sa rozhoduje o projektoch na základe piatich kritérií na RF.

O recyklačných kapacitách v SR

Či sú kapacity veľké alebo malé? Je to relatívny pohľad, pretože keď si povieme, že nám stačí plniť limity, tak stačí nám určitá kapacita. Ale na Slovensku vzniká odpad, limity plus niečo. A každý jeden podnikateľ, keby ste ním boli, a vrážali by ste peniaze do svojej budúcej existencie, by ste si zvážili, či si vezmete pôžičku 300 miliónov a na to dostanete 100 miliónov ešte pomoci prípadnej, alebo si vezmete len 100 miliónov a budete podnikať v menších rozmeroch. Určite, všetci máte tú skúsenosť čo ja, že dnes síce malí majú určitú veľkú perspektívu, ale  z hľadiska konkurencie, vždy má, aj keď určitú nevýhodu, ale má aj určitú výhodu, a tá výhoda prevyšuje nad tou nevýhodou ten, ktorý podniká a vyrába určité veci vo väčšom rozsahu. Takže toto bol asi nábeh fondu.

Financovanie z RF

Do určitých systémov sa dnes vnáša politika v tom, že my nie sme ani členovia a ... my sme tam ani vtedy neboli. Avšak ani ja som nebol v roku 1910. Takže neoháňajme sa tým, že my sme vtedy neboli tam. Vtedy tam boli ľudia, ktorí prezentovali elektrotechnický priemysel. Ja mám tú smolu alebo šťastie, že prezentujem deväť rokov papierenský priemysel. A ten papierenský priemysel má vo mne dôveru. Takže o tom to je. Nehovorme, že tí tam boli vtedy, a tí tam boli vtedy a my sme dali peniaze ... Chcete niekto povedať, že peniaze RF boli zneužité? Má niekto odvahu toto povedať? Že neboli peniaze elokované v súlade so zákonom? Má odvahu niekto toto povedať? Tak potom, prosím vás pekne, rozprávajme kultivovane a nerozprávajme o tom, že boli niekde dané ... Boli dané do tých kapacít, ktoré dnes vám pomáhajú plniť limity, a nie, že my sme si to ... Rád by som videl, čo by sme robili? Ja viem, čo by sme robili – by sme to vyvážali von do kapacít, ktoré možno ani nie sú ani tak technicky ... ale nie dnes , ale však sa pozerajme päť, desať, pätnásť rokov dopredu, čo tu bude. Veď každá kapacita má určitú technickú úroveň v určitej dobe. No a keď niekto má lacnejšie ceny, tak potom je to len z dvoch dôvodov, buď ten náš je chamtivec, ale s tým si treba robiť poriadok a to nie je otázka RF, možno mu to vychádza z toho, čo do toho investoval  a potrebuje to odpisovať, alebo na druhej strane je to človek, ktorý investoval do modernej technológie, a túto technológiu bude desať – pätnásť rokov každý z nás využívať. Možno tie technológie, ktoré dnes bežia v zahraničí a ktoré sú lacnejšie, už nebudú existovať. Veď to je vývoj. Ale hovorím, ak je niekto nesvedomitý, nastavuje ceny vysoké, tak si to riešme. V ekonomických vzťahoch. Ale nehovorme, že RF podporil niečo... RF nepodporil "barabundu", RF podporil ľudí, ktorí chceli podnikať v odpadovom hospodárstve. Takže hovoriť, že sme niekde dávali tri roky peniaze, a kde ich máme? No - Dlhopolček si ich zobral. Kde ich máme? Boli projekty, do projektov sa môžeme pozrieť, projekty majú určité záväzky cez zmluvy, majú konkrétne údaje, ktoré sa dajú kontrolovať a nevidím v tom ja problém. Len nehľadajme to, že RF nám zavadzia v našom podnikaní.

Špecifikum Slovenska

Veď si uvedomte takú skutočnosť na Slovensku, to je zas realita, to nie je špecifikum Slovenska. Špecifikum Slovenska je: „...občan, ktorý nebol ministrom – hláste sa u súdruha Žinčicu!“. To je špecifikum Slovenska. V Čechách existuje jedna organizácia, ktorá ide. Nehovorím, že na Slovensku to musí byť RF. Ale prečo je na Slovensku desať organizácií oprávnených? A bijú sa a na súdy sa dávajú! Toto je špecifikum Slovenska, vážení. Toto je, že toto sme si tu urobili. A ešte nebudem hovoriť o plnení limitov.

Tlačovka v Šuranoch

Včera som mal napríklad tlačovku v Šuranoch. Nová úžasná technológia na výrobu, na spracovanie, pán Jurkovič, tetrapakových obalov. To je myslím záslužná vec, ktorú podporil RF. Budú sa vyrábať určité veci na báze... - napr. vajíčka ako boli, alebo tie rohy na televízory, alebo proste do obalových materiálov, na báze papiera. Veď tie semenáče, čo sa tam zasadia - tak sa to rozpustí. Takáto technológia sa v Šuranoch včera púšťala do skúšobnej prevádzky. Tá technológia stála okolo 300 miliónov korún. RF to podporil 80 miliónmi. A čo som sa tam dozvedel? Pýtam sa: ako je to? Kto vás zásobuje surovinou? Nikto – my. Žiadne systémy – tento, kto to prevádzkuje, ten si to zabezpečuje. Pýtam sa: aké sú potom potvrdenia? Aké sú plnenia limitov? Odpovedajme si na tieto otázky. Odpovedajme si a robme korektne. Nechcem hovoriť o tom, mám tie poznatky.

Záver

Som dosť starý na to, aby som "táral", t.z., že sa príde a povie sa: dajte nám potvrdenie, že sme u vás  spracovali odpad, dáme Vám ponuku. Kde je surovina? No, my surovinu nemáme. Ubezpečujem vás, že viem aj o takýchto veciach. A viem o iných, tiež veľmi zaujímavých veciach. Tak správajme sa tak, aby sme všetci boli v súčasti kde chceme žiť, existovať, vzájomne kooperovať a nepôsobiť, nechcem povedať, ako naši politici. Lebo odpadové hospodárstvo je určité ... no, ... také ... stavovská česť! Robiť v odpadovom hospodárstve by mala byť stavovská česť. Tak podľa toho by som Vás prosil, aby sme spolupracovali, vychádzali, nerobili si to, čo toto dneska mi tu napísali, keď to považujem za provokatívne – že RF...

Recyklačný fond je to ohnivko, ktoré tu pracuje - pani inžinierka teraz použijem Váš názov - ako Envipak, alebo ako "druhý pak", alebo ako "tretí pak" ... bral som to len tak ako súčasť, a ako iné organizácie, ktoré sú tu, s ktorými komunikujeme, z ktorých si niektorí myslia, že by to mohlo byť ináč. Tie diskusie máme, ale držme určitú úroveň a neznižujme sa k takým veciam, že napíšeme a potom, keď sú určité reakcie, tak sa napíše, že naši čitatelia nie sú, proste tak postavení, aby takéto veci čítali. Dvadsať rokov po demokracii si vážme jeden druhého, dvadsať rokov po demokracii vážme si názory, chovajme sa kultivovane. Každý, o kom som tu hovoril to vie.

Podnikateľský fond

Uvedomme si jedno – RF má zo zákona veľmi úzku pôsobnosť, však to pani JUDr. Gašparíková potvrdí. My napríklad nemôžeme pôsobiť v médiách, my nemôžeme propagovať určité veci, nám to zákon nedovoľuje. Ubezpečujem Vás, že keby nám to bol zákon dovoľoval, tak tie veci, ktoré boli v novinách písané - či je štátny, alebo neštátny – je to fond podnikateľský. To nie je fond ani Dlhopolčeka, ani Líšku. To je podnikateľský... Pokiaľ štát chcel niečo vylepšovať, a chce niečo vylepšovať - po dohode s podnikateľmi, ale nie s obchodníkmi... Podnikatelia sú priemysel. Obchodníci žijú z priemyslu a podnikatelia sú priemysel. Obchodníci sú nadstavba. Rešpektujme priemysel aj nadstavbu. Ja vám ďakujem.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.