Nový mechanizmus cieli na značky s obrovským sortimentom a lacným oblečením, ktoré sa spotrebiteľom neoplatí opravovať.
Francúzsko začalo od 1. septembra 2026 začalo uplatňovať nový finančný mechanizmus, ktorý je zameraný na takzvanú ultra-fast fashion, teda ultrarýchlu módu. Nejde pritom o klasickú daň účtovanú spotrebiteľovi pri nákupe, ale o zvýšenie finančného príspevku výrobcu v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV) za textil.
Francúzska legislatíva tento penalizačný mechanizmus označuje ako malus, teda opak bonusu. Výrobcovia alebo značky, ktorých výrobky spĺňajú stanovené kritériá, budú za ne v rámci systému RZV platiť dodatočný ekopríspevok.
V článku sa dozviete:
- ako Francúzsko nastavilo nový penalizačný ekopríspevok pre ultrarýchlu módu,
- ktoré kritériá rozhodujú o tom, či značka zaplatí vyšší príspevok,
- prečo sa pri výpočte sleduje šírka sortimentu aj motivácia k oprave oblečenia,
- aké sadzby platia pre tričká, rifle, svetre, nohavice, kabáty a bundy,
- aké ďalšie obmedzenia pre online platformy a reklamu prídu od januára 2027.
Konkrétny mechanizmus a sadzby prinieslo nariadenie francúzskeho ministerstva ekologickej transformácie z 24. augusta 2026, zverejnené v úradnom vestníku 28. augusta. Predpis nadobudol účinnosť 1. septembra.
Jeho právnym základom je zákon č. 2026-602 z 8. júla 2026 o znižovaní environmentálneho vplyvu textilného priemyslu. Francúzsky parlament o právnej úprave rokoval viac ako dva roky. Návrh pôvodne schválilo Národné zhromaždenie už v marci 2024, Senát ho prijal v júni 2025 a konečné znenie obe komory odsúhlasili v júni 2026.
Francúzska vláda opatrenie otvorene prezentuje ako nástroj namierený proti modelu ultra-rýchlej módy. V skorších vyjadreniach v tejto súvislosti priamo menovala predovšetkým platformy Shein a Temu, konečné právne predpisy však konkrétne firmy nevymenúvajú a pracujú s objektívnymi kritériami.
Rozhoduje sortiment a opravy
Kľúčovým ukazovateľom je koeficient D. Penalizačný ekopríspevok sa uplatní na výrobok, ak jeho hodnota dosiahne najviac 0,8.
Koeficient sa z polovice skladá z ukazovateľa šírky sortimentu a z polovice z ukazovateľa motivácie k oprave. Podrobný spôsob výpočtu ministerstvo zverejnilo v samostatnej metodickej príručke.
Pri šírke sortimentu sa sleduje počet produktových variantov, ktoré značka ponúka v jednotlivých segmentoch trhu. Francúzska metodika ich označuje ako „referencie“. Jednou referenciou je napríklad konkrétny model trička v určitej farbe a materiálovom vyhotovení, pričom rôzne veľkosti toho istého variantu sa osobitne nepočítajú. Rozhoduje najvyšší počet takýchto referencií, teda produktových variantov, ktoré značka ponúka súčasne v jeden deň počas kalendárneho roka.
Čo to znamená v praxi? Čím širší sortiment značka ponúka, tým horšie hodnotenie v tomto kritériu získava. Francúzske pravidlá tým cielia na jeden z charakteristických znakov ultrarýchlej módy – obrovské množstvo súčasne ponúkaných produktových variantov. Značka s menej ako 1 000 variantmi v danom segmente dostáva najvyššie skóre, pri 7 000 variantoch klesá na polovicu a pri 16 000 a viac na nulu. Samotná šírka sortimentu však o penalizácii nerozhoduje; polovicu výsledného hodnotenia tvorí aj motivácia zákazníkov k opravám.
Francúzske pravidlá rozlišujú päť segmentov: dámske, pánske, detské a dojčenské oblečenie a spodnú bielizeň.
Osobitne prísne je pravidlo pre značky, ktoré sú distribuované prevažne prostredníctvom online platformy. V takom prípade sa im štandardne priradí 100 000 referencií na segment. Rovnaká predvolená hodnota sa použije pri značke predávanej na multibrandovej platforme, ktorá nemá vlastný jedinečný identifikátor pre plnenie povinností RZV.
Práve toto pravidlo vyvolalo počas verejnej konzultácie výhrady časti obchodníkov. Kritici upozorňovali, že predvolených 100 000 položiek môže fakticky znevýhodňovať určité firmy, ktorých skutočný sortiment je podstatne menší a ktoré svojím modelom nezodpovedajú ultra-fast fashion.
Opraviteľnosť neznamená iba technickú opraviteľnosť
Druhým kritériom je motivácia spotrebiteľa k oprave. Francúzska metodika teda neposudzuje iba to, či sa dá výrobok technicky opraviť.
Jedna časť skóre porovnáva priemerné náklady na opravu s predajnou cenou nového výrobku. Ministerstvo napríklad počíta s priemernou opravou trička za 10 eur, svetra za 15 eur, nohavíc za 14 eur a bundy za 31 eur.
Ak oprava stojí menej ako 33 % ceny nového výrobku, značka získava v tejto zložke maximálne skóre. Ak náklady na opravu presahujú cenu nového výrobku, skóre je nulové. Medzi oboma hranicami sa hodnota mení lineárne.
Pri väčších firmách sa navyše zohľadňuje, či značka sama ponúka servis opráv certifikovaný v rámci francúzskeho systému RZV. Pri malých a stredných podnikoch sa táto druhá zložka neuplatňuje.
Mechanizmus tak prirodzene znevýhodňuje veľmi lacné výrobky. Ak stojí nové tričko napríklad menej než suma, ktorú metodika považuje za priemernú cenu jeho opravy, index motivácie k oprave výrazne klesá.
Za rifle deväť eur, za bundu dvanásť
Výpočet podľa šírky sortimentu a motivácie k opravám neurčuje výšku dodatočného ekopríspevku. Určuje iba to, či výrobok penalizačnému príspevku podlieha. Ak áno, jeho výška je následne pevne stanovená podľa druhu výrobku – napríklad pri tričku ide o 2 eurá, pri kabáte alebo bunde o 12 eur za kus. Tento príspevok sa pridáva k bežnému príspevku výrobcu v systéme RZV za textil.
Samotná výška dodatočného ekopríspevku sa líši podľa druhu výrobku. V rokoch 2026 a 2027 platia tieto sadzby:
Zostáva vám 43% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.