Bude mať EÚ novú smernicu o nakladaní s biologickým odpadom?

Výbor Európskeho parlamentu pre životne prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín svojou správou A7-0203/2010 zo dňa 16.6.2010 vyzval Európsku Komisiu na vypracovanie osobitnej smernice týkajúcej sa biologického odpadu, ktorá by okrem iného zahŕňala:

• zavedenie povinného systému separovaného zberu odpadu pre členské štáty s výnimkou prípadov, keď by takýto systém nebol vhodným riešením z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska,

• recykláciu biologického odpadu,

• klasifikáciu rôznych typov kompostu z biologického odpadu podľa kvality.

Výbor v predloženej správe pripomína, že budúci právny rámec Európskej únie by mnohým členským štátom poskytol právne usmernenie a objasnenie a podnietil by ich, aby investovali do oblasti nakladania s biologickým odpadom. Nová smernica by mala podporiť členské štáty pri zavádzaní systémov separovania odpadu a stanoviť záväzné a ambiciózne ciele týkajúce sa recyklácie tohto odpadu.

Správa uvádza, že šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva na roky 2001 – 2010 prijatý 22. júla 2002 zaviazal Komisiu, aby vypracovala právne predpisy pre biologicky rozložiteľný odpad ako prioritné opatrenie na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a odpadu a nakladania s nimi, avšak ani po uplynutí ôsmych rokov sa stále nepripravuje žiaden legislatívny návrh, čo je neprijateľné.

Komisia by v smernici o nakladaní s biologickými odpadmi mala navrhnúť zdokonalený systém nakladania s biologickým odpadom, pokiaľ ide o recykláciu separovane zbieraného biologického odpadu, využívanie kompostovania na poľnohospodárske a na ekologické účely, možnosti mechanického/biologického spracovania a využitie biologického odpadu ako zdroja na výrobu energie. z tohto hodnotenia vplyvu by mala vychádzať príprava nového právneho rámca Európskej únie pre biologicky rozložiteľný odpad.

Osobitná smernica o nakladaní s biologickým odpadom by bola kľúčovým pilierom na uplatňovanie zásad vyplývajúcich z rámcovej smernice o odpade a iných smerníc týkajúcich sa nakladania s odpadom vo všeobecnosti. Sústredením všetkých čiastkových pravidiel týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom do jedného legislatívneho aktu by sa zvýšila zrozumiteľnosť, dosiahlo by sa zjednodušenie a právna istota v tejto oblasti, čím by sa zaručila dlhodobá dôvera verejných a súkromných investorov.

Nie je žiadúce predpisovať najprínosnejšiu alternatívu nakladania s odpadom, keďže existuje množstvo premenných a miestnych podmienok, ktoré je potrebne zohľadniť. Okrem toho by sa nemali ohroziť už vynaložené investície členských štátov. Smernica o nakladaní s biologickým odpadom by preto mala umožniť určitú mieru pružnosti, aby sa v konkrétnych prípadoch dalo určiť najlepšie riešenie z environmentálneho a ekonomického hľadiska. Stanovenie noriem pre konvergenciu v oblasti životného prostredia je však podstatné pre nasmerovanie nových investícií.

Jedno z opatrení by sa malo prijať ohľadom separovaného zberu biologického odpadu v takej miere, aby oddelenie biologického odpadu od iných druhov odpadu mohlo zabrániť znečisteniu a pomôcť dosiahnuť cieľ získať vysokokvalitný kompost, poskytnúť kvalitné materiály na recykláciu biologického odpadu a zlepšiť efektívnosť energetického zhodnotenia. Separovaný zber odpadu by preto mal byť povinný. Členské štáty by však mohli byť vyňaté z tejto povinnosti v prípade, že takýto zber nie je uskutočniteľný alebo nie je najlepšou alternatívou z environmentálneho či ekonomického hľadiska (napríklad ak logistika separovaného zberu neumožňuje zabrániť znečisteniu biologického odpadu alebo ak výstavba infraštruktúry na separovaný zber nie je z hľadiska životného prostredia opodstatnená vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach).

Regulácia biologického odpadu nemá význam iba z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu, pretože dnes sme v situácii, keď kompost vyprodukovaný z biologického odpadu možno považovať za odpad na jednom mieste a za produkt na inom mieste. v tomto prípade treba politiky členských štátov tiež harmonizovať prostredníctvom osobitnej smernice o biologickom odpade.

Sústredenie rôznych rozdrobených pravidiel o biologickom odpade v spojení s novými pravidlami v jednej osobitnej smernici o nakladaní s biologickým odpadom by umožnilo efektívnejšie riadiť zdroje a znížiť náklady na nakladanie s nim. Umožnilo by to tiež obnoviť organickú hmotu v pôdach a znížiť používanie chemických hnojív, pomohlo by to členským štátom dosiahnuť ciele, ako je obmedzenie ukladania biologického odpadu na skládkach, podporiť separovaný zber, ozrejmiť situáciu, kedy sa materiál vyrobený z biologického odpadu považuje za produkt, a podporiť technologickú inováciu a tvorbu pracovných miest v súlade so stratégiou EU 2020.

Podľa názoru výboru v súčasnej hospodárskej kríze nesmú európske inštitúcie upustiť od svojho cieľa byť lídrom v environmentálnych otázkach a ani obmedziť svoje ambície v tomto smere. Súčasný stav v EU, v ktorom sa veľká časť odpadu umiestňuje na skládkach, nesmie pokračovať. Hoci sa táto alternatíva sa zo začiatku môže javiť ako najlacnejšia, v skutočnosti je to vzhľadom na dlhodobé náklady ta najdrahšia možnosť, ktorá nijako nepomáha dosahovanie našich cieľov z hľadiska boja proti zmene klímy a neumožňuje používanie biologického odpadu ako zdroja. Zasadzovaním sa o súbežný separovaný zber zapájame občanov do nového prístupu k životnému prostrediu a zároveň znižujeme náklady a podporujeme zhodnocovanie biologického odpadu ako produktu.

S rastom hospodárstva EU a rozširovaním jej územia sa neustále produkujú zvyšujúce sa množstvá odpadu. Ročné množstvo biologického odpadu vyprodukovaného v EU sa odhaduje na 76,5 až 102 milióna ton potravinového a záhradného odpadu a 37 milión ton z potravinárskeho a nápojového priemyslu.

Prvoradou úlohou musí byť predchádzanie vzniku odpadu/jeho znižovanie, z čoho vyplývajú významné environmentálne a hospodárske prínosy. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom právnych predpisov a zvyšovania informovanosti verejnosti. Očakáva sa, že európski občania, ktorým sa bude vštepovať moderný a angažovaný prístup k životnému prostrediu, napomôžu k dosiahnutiu tohto cieľa. Predchádzanie vzniku odpadu by sa malo chápať v širšom zmysle, čo znamená, že najlepší odpad je taký, ktorý neexistuje alebo nevznikne.

Ďalším strategickým cieľom politiky odpadového hospodárstva musí byť premena EU na recyklujúcu spoločnosť. Obrovské množstvo každodenne vyprodukovaného odpadu v EU nemožno jednoducho premrhať. Biologický odpad zohráva dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a ponuka cenný potenciál v zmysle ochrany pôdy a podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, a preto je významným faktorom v zhodnocovaní takéhoto množstva odpadu. To znamená, že trvalo udržateľný rozvoj je možné podporovať prostredníctvom efektívneho riadenia zdrojov.

Výbor Európskeho parlamentu pre životne prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požaduje prípravu novej smernice o nakladaní s bioodpadom prijať do konca roku 2010.

Ilustračné foto: http://webberenergyblog.files.wordpress.com

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.