Myšlienka zrušiť Recyklačný fond je príležitosť, ako posunúť odpadové hospodárstvo správnym smerom

Konečnému riešeniu otázky ako naložiť s Recyklačným fondom má predchádzať rozsiahla analýza. Ja sa v týchto pár riadkoch pokúsim o stručnú a rýchlu analýzu existencie, fungovania Recyklačného fondu a dovolím si spomenúť alternatívy, ktoré už na Slovensku fungujú a ktoré majú potenciál Recyklačný fond nahradiť.

Recyklačný fond je zvláštna inštitúcia, ktorá nemá nikde v Európe ani vo svete obdobu. Recyklačný fond bol vytvorený na to, aby pomohol na Slovensku naštartovať separovaný zber odpadu ako i recyklačné kapacity, v ktorých sa bude tento odpad spracovávať. Na tento účel mal používať finančné prostriedky, ktoré zaplatia spoločnosti predávajúce na slovenskom trhu svoje výrobky a ktoré vlastne zaplatia zákazníci v cenách výrobkov.

Princípy fondu zlyhali

Na začiatku, v rokoch  2000 a 2001, pri tvorbe zákona o odpadoch, ktorý vytvoril Recyklačný fond, bola pozitívna myšlienka – obzrieť sa po Európe a skombinovať rôzne systémy podpory separovaného zberu a recyklácie odpadu a takto vytvoriť jedinečný a dokonalý „slovenský“ systém. Takmer desať rokov existencie Recyklačného fondu však ukázalo, že princíp, na ktorom bol založený, v slovenských pomeroch zmutoval a z Recyklačného fondu sa stal negatívny príklad pre ostatné krajiny. Stačí len veľmi zbežné porovnanie s podobnými krajinami. Slovinsko a Česká republika, ktoré sa vydali inou cestou, sú momentálne v miere separácie a recyklácie na tom omnoho lepšie. Pre porovnanie: priemerný občan Českej republiky vyseparuje za rok 57 kg odpadu, priemerný občan Slovenskej republiky 26 kg. V roku 1993 sme mali rovnakú štartovaciu pozíciu.

Z nástroja, ktorý mal slúžiť na rozvoj separovaného zberu a recyklácie, sa stala brzda a prekážka rozvoja. Recyklačný fond sa stal nástrojom aplikácie ekonomických ochranárskych opatrení, ktoré slúžia len vybranej skupine. Dokonca ukázal, že ani dotácie a reštrikcie pri obchodovaní s druhotnou surovinou nezvíťazia nad trhom a zdravým rozumom. Príkladom môže byť podpora jediného spracovateľa lepenky a kartónu na Slovensku. Spoločnosť, ktorá sídlila v Štúrove, odišla zo Slovenska i napriek protekcionistickým opatreniam, ktoré mali nasmerovať všetok na Slovensku vyzbieraný kartón práve do tejto fabriky aj v období, kedy by bolo omnoho výhodnejšie vyviezť tento materiál na spracovanie do zahraničia. A to i napriek dotáciám, ktoré spoločnosť dostala na zber a spracovanie tohto materiálu.

Deformácie trhu s odpadmi

Recyklačný fond sa stal antitrhovým nástrojom, ktorý slúži na obmedzovanie voľného pohybu tovaru (druhotnej suroviny) a podporu často krát ekonomicky neefektívnych technológií. Svojou politikou predražuje celé slovenské odpadové hospodárstvo a to sa prejavuje následne v cenách výrobkov, ako i v miestnych poplatkoch za odpad

Recyklačný fond svojou existenciou vytvoril úplne novú oblasť hospodárstva a nový druh podnikania - obchodovanie s potvrdeniami o recyklácii. S potvrdeniami, ktoré zaručujú podnikateľom, ktorí uvádzajú na slovenský trh výrobky, z ktorých sa stane po použití odpad, odpočty platieb do Recyklačného fondu. Ak si podnikateľ kúpi takúto potvrdenku a vydokladuje ju Recyklačnému fondu, tak nemusí mu zaplatiť poplatok za množstvo výrobkov uvedených na slovenský trh. Zaujímavé je, že potvrdenia slúžiace na odpočet platieb do Recyklačného fondu vystavujú a predávajú predovšetkým recyklátori - spoločnosti, ktoré z existencie Recyklačného fondu v nemalej miere profitujú. Vďaka jeho dotáciám vznikli, alebo rozširujú svoju činnosť. A takto vlastne „deti“ ukracujú o ďalšie príspevky svojho „sponzora“.

Fond a samospráva

Veľkým zástancom Recyklačného fondu je samospráva. Je naozaj pravdou, že slovenské mestá a obce získali z Recyklačného fondu finančné zdroje na rozvoj separovaného zberu, ale v porovnaní s ostatnými prijímateľmi peňazí ťahali len za výrazne kratší koniec. Pre objektívnosť treba uznať, že peniaze z fondu, ktoré slúžili na rozvoj separovaného zberu, napr. nákup kontajnerov, naozaj rozvoju separovaného zberu pomohli. I keď poznáme príklady, kedy Recyklačný fond poskytol finančné prostriedky napríklad na tri dotrieďovacie linky, ktoré sú od seba vzdialené 30 km a každá z nich ide len na tretinu svojej kapacity. Tak má každé mesto svoju dotrieďovaciu linku, i keď ekonomika a zdravý rozum vravia, že by stačila jedna, ktorá by bola vyťažená.

Neobmedzená podpora samosprávy Recyklačnému fondu je však mnohokrát na zamyslenie. Príkladom je skutočnosť, že v dobe, kedy samospráva najviac potrebovala a potrebuje finančné prostriedky, tak práve Recyklačný fond robí opatrenia, aby mestám a obciam sťažil prístup k finančným prostriedkom určeným na podporu separovaného zberu. Počas krízy, kedy výkupné ceny druhotných surovín prudko klesli, nedokázal Recyklačný fond nijakým spôsobom reagovať a podporiť mestá a obce, ktoré najviac na túto situáciu doplácali. A to i napriek tomu, že Recyklačný fond má dostatočné finančné rezervy. V súčasnosti, kedy samospráva zápasí s prudkým prepadom príjmov, prijal Recyklačný fond i s podporou Združenia miest a obcí Slovenska opatrenia, ktoré umožňujú mestám a obciam žiadať peniaze na podporu separovaného zberu len raz ročne. Doteraz to bolo možné viackrát za rok. Obce žiadali spravidla o podporu v polročných intervaloch, pretože ďalšieho polroka trvalo Recyklačnému fondu, kým peniaze vyplatil. Súčasná situácia povedie k tomu, že obce a mestá nedostanú peniaze na separovaný zber, na ktoré majú zákonný nárok, skôr ako za jeden a pol roka.

Kolektívne systémy a oprávnené organizácie sú štandardom

Tŕňom v oku všetkých zástancov Recyklačného fondu sú vždy štandardné európske štruktúry - spoločnosti, ktoré reprezentujú štandardné európske riešenia podpory separovaného zberu odpadu a jeho spracovania. Zástancom Recyklačného fondu vždy najviac ležia v žalúdku kolektívne systémy v elektroodpade a batériách alebo oprávnené organizácie v obaloch. Spoločnosti, ktoré majú v súčasnosti jedinečnú príležitosť, ako ukázať, že to, na čo mal slúžiť Recyklačný fond, dokážu vykonať efektívnejšie a racionálnejšie. V zahraničí to ich dvadsaťročná história preukázala. Teraz je rad na Slovensku.

Kolektívne systémy a ich spoločné clearingové centrum starajúce sa o podporu zberu a spracovania elektroodpadu, alebo iniciatíva viacerých profesných združení priemyslu prostredníctvom oprávnenej organizácie ENVI-PAK podporovať separovaný zber odpadov z obalov priamo v mestách a obciach sú projekty, ktoré majú veľkú šancu nahradiť Recyklačný fond. Sú efektívnejšou a lepšou alternatívou pre priemysel, ako i pre samosprávu. Lepšou alternatívou sú predovšetkým preto, že dokážu efektívnejšie a flexibilnejšie narábať s finančnými prostriedkami, ktoré zaplatíme všetci v cenách výrobkov. Spoločnosti, ktoré sú na rozdiel od Recyklačného fondu kontrolovateľné Slovenskou inšpekciou životného prostredia, sú odolnejšie voči korupcii a ich investície sa orientujú na efektívny výsledok.

Úlohou zákonodarcov bude už len vytvoriť také legislatívne pravidlá, aby i na Slovensku mohli či už oprávnené organizácie, alebo kolektívne systémy vykonávať svoju činnosť podobne, ako v zahraničí. Radi im k tomu poskytneme dlhoročné know-how alebo sprostredkujeme skúsenosti zo zahraničia.

Mgr. Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ SLICPEN
SLICPEN - Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.