NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Termické spracovanie odpadov v SR v roku 2009

/Aktualizované: 7.9.2010/ Zariadenia na termické spracovanie odpadov sú v mnohých krajinách Európskej únie významnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva. Niektoré krajiny, ako napríklad Rakúsko či Švajčiarsko, dokonca prevažnú časť komunálnych odpadov energeticky využívajú, čím dosiahli stav premeny odpadu na palivo. O tomto stave môžeme zatiaľ na Slovensku iba snívať.

Termické spracovanie odpadov v SR v roku 2009

  • Publicistika |  09.09.2010 |  Ing. Ľubomír Augustín, Tanzer Consulting Slovakia
V protiklade s Rakúskom kde sa na účely termického spracovania odpadov využíva 180 zariadení a 9 spaľovní komunálneho odpadu v Slovenskej republike sme v roku 2009 evidovali celkovo 16 spaľovní a 4 zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Vyplýva to z údajov, spaľovňaktoré zverejnil na svojich stránkach Enviroportal.sk, na základe predložených správ o prevádzkach a kontrole spaľovacích zariadení za rok 2009 (okrem spaľovní s výkonom menším ako 2 t/hod). Na Slovensku bolo v uplynulom roku energeticky spracovaných celkovo 398.627 t odpadov. Z uvedeného množstva bolo 196.277 ton komunálnych odpadov energeticky využitých v spaľovniach OLO a.s. Bratislava a KOSIT a.s. Košice.

Tab.: Spaľovne komunálneho odpadu s kapacitou ? 2t/hod.

Prevádzkovateľ

ton/rok

OLO a.s. Bratislava

125 640,33

KOSIT a.s. Košice

70 637,00

Spolu

196 277,33

Príspevok oboch spaľovní tvorí zhruba 9% z celkovej produkcie komunálnych odpadov v SR. pričom podľa cieľov Programu odpadového hospodárstva na roky 2006-2010 sa malo v roku 2010 energeticky zhodnocovať 25% vyprodukovaných KO. V členských krajinách EÚ sa podľa Eurostatu v roku 2008 spaľovalo priemerne 102 kg KO/obyvateľa/rok. Príspevok SR k uvedenej štatistike činil 29 kg/obyvateľa/rok, v roku 2009 je to už 36 kg/obyvateľa/rok.

Ďalším silným hráčom v sektore energetického využívania odpadov je cementárenský priemysel, ktorý prostredníctvom 4 spoločností pôsobiacich v súčasnosti na Slovensku použil na výrobu cementu v roku 2009 celkovo 198.331 ton odpadov.

Osobitné postavenie pri zneškodňovaní nebezpečných odpadov má 8 spaľovní nemocničného odpadu s celkovou kapacitou 0,945 t/hod. Skutočne zneškodnené množstvá odpadov Enviroportál neuvádza. Pri plnej využiteľnosti tejto kapacity (8000 prevádzkových hodín) je možné ročne energeticky zneškodniť vyše 7500 ton nebezpečných odpadov. Problémy s uvedením do prevádzky má spaľovňa nemocničných a biologických odpadov v Banskej Bystrici, časti Graniar kde obyvatelia nesúhlasia s jej umiestnením v blízkosti obytnej časti.

Tab.: Spaľovne nemocničného odpadu s kapacitou ? 2 t/hod.

Prevádzkovateľ

kapacita v t/hod.

Univerzitná nemocnica Bratislava

0,337

Fakultná nemocnica Trenčín

0,12

Nemocnica s poliklinikou Prievidza

0,05

Nemocnica s poliklinikou Galanta

0,04

Univerzitná nemocnica Martin

0,098

Nemocnica s poliklinikou Čadca

0,12

Fakultná nemocnica Trnava

0,12

Fakultná nemocnica Nitra

0,06

Celková kapacita

0,945

Na Slovensku pôsobí 5 spaľovní na spracovanie priemyselných a nebezpečných odpadov, jedna spaľovňa (Chemolak Smolenice) je v štádiu povoľovacieho procesu. S prihliadnutím na fakt, že v SR v roku 2008 vzniklo 523.928 ton nebezpečných odpadov, z ktorých 109.791 ton bolo uložených na skládkach a 47.772 ton spálených bez energetického využitia, javí sa existujúca kapacita a technická úroveň zariadení na energetické využívanie ako nedostatočná. V roku 2008 bolo spôsobom R1 (využitie najmä ako palivo alebo získanie energie iným spôsobom) zhodnotených iba 12.584 ton nebezpečných odpadov, čo činí 2,4% z ich celkovej produkcie v SR. Svedčí to o tom, že mnoho zariadení jednoducho odpad spáli, ale jeho energiu nedokáže využiť.

Tab.: Spaľovne priemyselných odpadov s kapacitou ? 2 t/hod.

Prevádzkovateľ

ton/rok

Duslo a.s. Šaľa

6 182,02

Slovnaft a.s. Bratislava

4 018,36

Spolu

10 200,38

Pokiaľ majú prevádzkovatelia spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou vyššou ako 2 t/hod povinnosť každoročne vypracovať správu o prevádzke a kontrole tohto zariadenia a predložiť ju Obvodnému úradu životného prostredia, prevádzkovatelia s kapacitou nižšou ako 2 t/hod, sú od tejto povinnosti oslobodení. Z tohto dôvodu nám nie sú známe skutočné množstvá energeticky zneškodnených odpadov v prevádzkach s nižším výkonom.

Tab.: Spaľovne priemyselných odpadov s kapacitou ? 2 t/hod.

Prevádzkovateľ

ton/rok

Chemko Light Stabilizers Strážske

0,14 - 0,18

Fecupral, s.r.o. Prešov

0,15

A.S.A. Slovensko Žilina

0,31

Spolu

0,6 - 0,64

Záver

Krátka bilancia existujúcej spaľovacej kapacity na energetické využívanie resp. spracovanie odpadov v Slovenskej republike ukazuje jednoznačné zaostávanie v tejto oblasti za pôvodnými členskými krajinami EÚ. Slovensko len veľmi pomaly dobieha tento handicap, projektov na využívanie energie z odpadov je ako šafránu, a aj tie, ktoré sa realizujú sú pod ostrou paľbou verejnosti a nevládnych organizácií. Slovensko tak naďalej ostáva ostrovom skládok, starých záťaží, odkalísk a smutnej bilancie nakladania s odpadom.

Zdroje: Enviroportál, Správa o stave ŽP v SR v roku 2008, Eurostat

Ing. Ľubomír Augustín, Tanzer Consulting Slovakia s.r.o.


Diskusia (3)

  1. fous130.09.2010 (08:25)
    Pripadá mi trápne ako sa neustále premiela názvoslovie "termické spracovanie" a všetci sa boja pomenovať to pravým slovom SPAĽOVANIE. To ako že opravdu si myslia, že verejnosť je až taká dementná, že keď vymyslíme nejaký rádoby učený a menej zrozumiteľný názov tak sa zmení podstata veci? Nebolo by lepšie radšej ako vysvetlovať choromyslné názvoslovie, vysvetlovať výhody spaľovania odpadov?
  2. Theodor Merricus14.04.2011 (18:52)

    Reagujem na predchádzajúci diskusný príspevok uverejnený pod časovým indexom 30-09-2010 08:25.

    K vete uvedenej v tomto príspevku: "Pripadá mi trápne ako sa neustále premiela názvoslovie "termické spracovanie" a všetci sa boja pomenovať to pravým slovom SPAĽOVANIE. ", uvádzam nasledovné:

    Spaľovanie je vo všeobecnosti chemická reakcia horľavých zložiek paliva s kyslíkom, v rámci ktorej sa uvoľňuje teplo. Ak spaľujeme v spaľovni materiály za účelom ich likvidácie a súčasne energetického zhodnotenia, tak javí sa mi ako vhodné použiť slovné spojenie termícké spracovanie takéhoto materiálu preto, lebo sa v tej spaľovni realizuje termické spracovanie materiálu, ku ktorému dochádza počas spaľovacieho procesu. Dá sa povedať, že dochádza k termickému spracovaniu odpadovej hmoty jej spálením. Neviem, koho pisateľ príspevku, na ktorý reagujem, myslel tým "všetci", ktorí sa údajne boja "to" pomenovať pravým slovom. Spaľovanie a termické spracovanie sú slová. Pravý môže byť obraz od nejakého maliara Sebastiana.

    K vete uvedenej v tomto príspevku: "Nebolo by lepšie radšej ako vysvetlovať choromyslné názvoslovie, vysvetlovať výhody spaľovania odpadov?" uvádzam nasledovné:

    Článok, na ktorý ste reagovali, má názov: "Termické spracovanie odpadov v Slovenskej republike v roku 2009", v ktorom sa píše o termickom spracovaní odpadov v Slovenskej republike v roku 2009, nepíše sa v ňom o vysvetľovaní choromyselného názvoslovia a o vysvetľovaní výhod spaľovania odpadov.

    Ja by som si ale dovolil na tomto mieste napísať môj pohľad na vhodnosť a výhodnosť spaľovania odpadov v súčasnosti. Človek, ľudská spoločnosť, svojou činnosťou, realizáciou svojich zámerov v prostredí prírody, planetárneho prostredia, ktoré obýva, vytvára umelo predmety, ktoré sa stávajú odpadom vtedy, keď prestanú byť potrebné v tej oblasti fungovania človeka, pre ktorú boli vyrobené. Ak vychádzame z toho, že človek vo vzťahu k prírode má byť zodpovedný za výsledky svojej činnosti také, ktoré by mohli v nejakej rovine a miere byť škodlivými, teda pôsobiť negatívne, musíme zastať si názor, že je správne, aby sa človek snažil vyvinúť úsilie na kompenzáciu negatívnych výsledkov svojej činnosti takú, ktorá by bola realizovateľná v najvyššej možnej miere. Ak máme sústrediť svoju pozornosť na kompenzáciu negatívnych výsledkov činnosti človeka, medzi ktoré patrí i tvorba odpadov, musíme si uvedomiť, aké sú v súčasnosti použitím dostupných technológií, možnosti likvidácie odpadov. Nakoľko odpady sú svojim zložením rozmanité, prichádza do úvahy viacero možností likvidácie. Jednou z nich je separácia vybraných zložiek odpadovej hmoty a jej znovu použitie v nejakej oblasti hospodárenia spoločnosti. Tieto zložky musia mať nejaké vlastnosti vo vzťahu k procesom ich spracovania a v nejakej miere sa v odpadoch vyskytujú. To je jedna časť odpadov. Potom je ďalšia časť, svojimi vlastnosťami nepoužiteľná v procese opakovaného zhodnotenia, recyklácie, ktorá ale môže mať žiadúcu vlastnosť, ktorou je energetický potenciál. Takúto hmotu teda môžeme zlikvidovať v spaľovni, kde ju zároveň energeticky zhodnotíme, to jest, odoberieme jej energiu, ktorú ona vydáva pri jej rozpade v reaktore spaľovne a túto energiu použijeme pre svoju potrebu, napríklad vyrobením elektriny, alebo teplej úžitkovej vody. Zistíme, že spálením sme sa tejto hmoty nielen zbavili v tej podobe /objem, hmotnosť, vzhľad, nositeľ infekčných agensov a toxicity/, aká bola nežiadúca, ale sme ešte aj získali energiu potrebnú pre naše fungovanie. Toto sa dosahuje v spaľovniach odpadov, v technologických zariadeniach, ktoré nás zbavujú odpadov v podobe, akú ony mali, čo je vhodné a výhodné pre zdravie človeka a nenarušenie stavu prírodného prostredia a tiež v rovine šetrenia zdrojov s energetickým potenciálom, ktoré nachádzajú sa v prírode a tieto človek používa po ich vyťažení. 

    Spaľovne použitím technológií, ktoré predpisuje legislatíva, sú nevyhnutnosťou nielen pri pohľade do budúcnosti, ale i pri pohľade na prítomnosť fungovania spoločnosti.

    My si jednoducho nemôžeme dovoliť naďalej znečisťovať prírodu, naše životné prostredie našim vlastným odpadom jeho skládkovaním, lebo tým ohrozujeme v určitých rovinách samých seba, ako aj naše potomstvo a nie je to ohľaduplné voči prírode, ktorej sme fyzicky súčasťou. Spaľovne musia jestvovať a musíme ich používať, nielen v miere, v akej ich v súčasnosti využívame, ale v miere, ktorá zabezpečí zničenie všetkých, i v minulosti vytvorených uskladnených odpadov takého charakteru, ktoré po vytriedení znovupoužiteľných zložiek z nich bude možné v spaľovni zničiť ich rozložením. 

    Súčasný stav, o ktorom sa píše vo vyššie publikovanom článku, nie je uspokojivý a stotožňujem sa s pisateľom tohto článku v časti záver.

    S pozdravom Theodor Merricus

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X