Ste nadšení z recyklácie? Ja nie!

Podľa autora je energetické zhodnotenie odpadu (spaľovaním) výrazne efektívnejším spôsobom nakladania s odpadmi. Čo z toho možno vyvodiť pre podmienky vnúteného trhu, akým je európska odpadová politika? Predovšetkým to, že je veľmi dôležité, aby sme hľadali ekonomicky efektívne spôsoby zhodnocovania komunálneho odpadu, ktoré zároveň budú vyhovovať kritériám, ktoré EÚ považuje za ekologické. Preregulované prostredie extrémne zvyšuje náklady obyvateľov, čo má deštrukčný dopad na ich kvalitu života.

---

Ste nadšení z recyklácie? Ja nie!
Jeff Jacoby | The Boston Globe

"Buďte nadšení z recyklácie!", hlási leták z Brooklinskej radnice. List od komisára pre verejné práce s nadšením víta "vzrušujúcu zmenu", ktorá má nastať začiatkom budúceho mesiaca, odkedy sa od obyvateľov mesta už nebude požadovať, aby triedili svoje recyklovateľné odpadky do samostatných modrých nádob - teda jednej na papier, ďalších pre plechovky, fľaše a plastové nádoby. Namiesto toho majú všetky recyklovateľné materiály ísť do jedného 64-galónov veľkého zberného koša ("toter"), ktorý bude vyprázdnený "z okraja chodníka" (americký systém "curbside recycling" - pozn. prekl.) v deň odvozu.

Táto správa ma veľmi nevzrušila, preto som sa pozrel na priložený informačný list. Zoznam "často kladených otázok'' a list od mestského výboru pre tuhý komunálny odpad - čo by mesto bez neho robilo? - ma uisťuje, že tento systém odstraňuje problémy s recykláciou a robí nakladanie s odpadom ľahším. "Odstránením triedenia," ako sa udáva v materiáli, môže rýchlosť recyklácie zvýšiť až o 30 alebo viac percent. Text veľkým tučným písmom pritom nalieha: "Buďte nadšení!''

Potom som začať čítať drobné písmo. V ňom sa ukazuje, že keď mesto hovorí, že tento systém "odstraňuje triedenie", tak to znamená, že sklenené fľaše a nádoby síce môžu byť recyklované, ale nie poháre na pitie alebo okenné sklo; ďalej, že plastové nádoby sú síce OK, ale igelitové tašky už nie. Kartónové krabice musia byť vyrovnané, kartóny z mlieka a džúsov nesmú byť vyrovnané. Kvantá kancelárskeho papiera sú v poriadku, ale obaly z nich nie. Staniol by mal byť pomliaždený do guličiek o veľkosti 2 palcov alebo viac; plechovky by sa nemali mliaždiť vôbec.

Nemyslím si, že ma zelená polícia bude ťahať v putách, keď sa pokúsim recyklovať kartón zo zmrzliny alebo od pizze, ale mesto ma varuje, že obyvatelia, ktorí nebudú dodržovať "základné komunitné štandardy" dané "recyklačným protokolom", budú pokutovaní.

Nadšený? Nie.

Aby sme boli spravodliví, mohlo to byť aj horšie. Clevelandčania budú čoskoro musieť používať recyklačné vozíky vybavené čipmi, ako referoval minulý mesiac Plain Dealer. Tieto čipy umožnia mestu monitorovať obyvateľov, či dodržiavajú recyklačné predpisy. Ak čip ukáže, že recyklačný vozík nebol niekoľko týždňov vyložený na obrubník pred dom, kontrolór bude sám triediť kôš. Vozík, ktorý bude obsahovať viac než 10 percent recyklovateľných materiálov, môže byť pokutovaný až do výšky 100 dolárov. V Británii, kde je podobný systém už v prevádzke, môžu pokuty dosiahnuť v prepočte až 1,500 dolárov.

Obyvatelia San Francisca musia v tom čase triediť ich odpad do troch farebných košov - modrého pre recykláciu, zeleného pre kompost a čierneho na odpadky - a vtipkári, ktorí odhodia čajové vrecúška alebo kávové usadeniny do nepovolaných nádob, môžu dostať pokutu. V iných mestách musia obyvatelia baliť ich odpad do tašiek v priesvitnom plastovom obale, inak by boli v pokušení hodiť recyklovateľné odpadky medzi ostatné odpady.

Má niečo z toho zmysel? Samozrejme, že to nie je ekonomicky racionálne. Na rozdiel od komerčnej a priemyselnej recyklácie - teda rozkvitajúceho dobrovoľného trhu, ktorý ročne zachráni desiatky miliónov ton kovu, papiera, skla a plastu - povinné recyklovanie v domácnostiach mrhá peniazmi. Nákladové štúdie ukazujú, že "curbside" recyklácia domového odpadu môže byť v priemere až o 60 percent nákladnejšia, než konvenčný odvoz smetí. V roku 2004 dospela analýza uskutočnená nezávislým rozpočtovým úradom v New Yorku k záveru (podľa New York Times), že tento spôsob zhodnocovania odpadu stojí od 34 do 48 dolárov na tonu viac, ako keby bol odpad skládkovaný alebo zhodnotený v spaľovniach.

"V USA neexistuje jediný program recyklácie komunálneho odpadu, ktorý by pokryl svoje náklady", hovorí Jay Lehr z Heartland Institute, autor príručky environmentálnej vedy. "Tieto programy existujú predovšetkým preto, aby ľudia "mali dobrý pocit z toho, čo robia pre životné prostredie".''

Ak recyklácia odpadov prináša pre všetkých dobrý pocit, prečo má byť povinná? "Povinné recyklačné programy nútia ľudí, aby premrhali cenné zdroje v donkichotskej snahe zachrániť niečo, čoho by sa mali citlivo zbaviť", píše ekonóm Daniel K. Benjamin z Clemson University. "Berúc do úvahy všetky aspekty, recyklačné programy znižujú naše bohatstvo."

Otázka teraz znie, ktoré myšlienky sú vzrušujúce, že?

Autor: Jeff Jacoby, The Boston Globe
/red. krátené/

Preklad a predslov: Radovan Kazda
Ilustračné foto: http://www.dailymail.co.uk/

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.