Vo štvrtok 30. septembra 2010 sa v Banskej Bystrici konala
konferencia "Samospráva a separovaný zber – budúcnosť
financovania separovaného zberu v mestách a obciach na
Slovensku". Na konferencii, ktorú usporiadala oprávnená organizácia ENVI-PAK, zaznelo niekoľko zaujímavých názorov
na budúcnosť separovaného zberu v SR i v súvislosti
s proklamovaným zámerom vlády prehodnotiť činnosť Recyklačného fondu.
Marian Pavelka, predseda výkonného výboru SLICPEN Slovenského
priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie
(SLICPEN), zastáva v otázke financovania separovaného zberu
štandardné systémy, ktoré fungujú a uplatňujú sa v moderných
krajinách. "My si uvedomujeme, že máme dve cesty. Jedna je
priama cesta, tým, že pôjdeme cez separovaný zber priamo k obciam.
Druhá cesta, ktorá podľa môjho názoru nie je úplne osvedčená, je
nepriamo cez Recyklačný fond. My ako povinné osoby preferujeme práve
spôsob priamej podpory a cez oprávnené organizácie. Myslíme si
aj to, že oprávnené organizácie, ktoré vytvárame my ako výrobcovia
a dovozcovia, neslúžia na vytváranie zisku, z ktorého si
akcionári rozdeľujú dividendy - takýto systém tu nefunguje. Systém je
vytvorený na to, aby priamo podporoval separovaný zber a priamo
investoval všetky peniaze priamo do tohto systému."
Jarmila Tkáčová, poslankyňa NR SR a členka Výboru NR SR pre
pôdohospodárstvo a životné prostredie, sa dotkla veľmi dôležitej
problematiky nákladovosti
odpadového
hospodárstva, teda témy, ktorá sa vo vzájomnom súboji menších
a väčších regulátorov často bagatelizuje.
"Všetkých nás spája spoločný cieľ čo najzodpovednejšie
nakladať s odpadmi. Likvidovať odpad bez dopadov na prírodu a za
rozumnú cenu je veľmi veľkou výzvou a podľa môjho presvedčenia
v spoločnosti existuje len veľmi malá spoločenská debata
o týchto problémoch. Som veľmi za to, aby sa o problémoch
nakladania s odpadmi oveľa viac rozprávalo na verejnosti
a v tejto debate si potrebujeme vyjasniť niektoré postoje
a odpovede na kľúčové otázky. Tou prvou a základnou pre mňa
je, či chceme lacné výrobky a špinavé ulice, alebo sme ochotní
za čistejšie životné prostredie si trochu priplatiť. Ďalšia otázka,
na ktorú budeme musieť v budúcnosti odpovedať, je, či občan má
platiť dvakrát: teda či má platiť v poplatku za odvoz odpadu,
ale aj v každom výrobku za likvidáciu obalu alebo budúceho
odpadu z daného výrobku. Občanov nezaujíma, ako to
zorganizujeme. Občan má záujem, aby to pre neho bolo čo
najefektívnejšie, to znamená, čo najlacnejšie."
Poslankyňa sa vyjadrila i k problematike Recyklačného
fondu:
"Bola tu tiež otvorená otázka obchodovania s potvrdenkami.
Áno, kontrola overovania cyklu a obehu odpadu a separácie
nie je podľa môjho názoru doriešená. Obchodovanie s potvrdenkami
sa ukázalo byť priestorom pre korupciu, vytváranie šedej ekonomiky
a možnosťou vyhýbať sa mnohým povinným organizáciám k plateniu
za budúci odpad, za výrobky, ktoré dovezú alebo vyrobia. Veľmi
búrlivú diskusiu očakávam od Recyklačného fondu. Je mnoho zástancov
existencie fondu, je mnoho odporcov. Každopádne je to neštátny fond,
ktorý zo zákona prijíma poplatky a ktorý tieto financie ďalej
rozdeľuje, pričom neexistuje účinná kontrola nakladania s týmito
financiami. Takže aj vláda vo svojom programovom vyhlásení si
stanovila úlohu, aby zanalyzovala činnosť Recyklačného fondu,
prehodnotila jeho fungovanie a prijala ďalšie rozhodnutie
ohľadom jeho ďalšej existencie, či už fond tú svoju úlohu splnil
alebo nie. To sú otázky, na ktoré si budeme musieť zodpovedať."
Ako ďalej dodala, "Čaká nás ešte odpoveď na jednu otázku,
teda či nie je trocha alibizmus, celú zodpovednosť za likvidáciu
odpadov dať len na obce. Za nás, poslancov, chcem povedať, že vás
v tom nenecháme samých, chceme s vami komunikovať. V našom
výbore budeme iniciovať komisiu pre odpadové hospodárstvo, do ktorej
chceme pozvať zástupcov všetkých dotknutých subjektov, to znamená aj
zástupcov samosprávy. Celkom prvá debata na výbore bude práve o
Recyklačnom fonde."
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.