Najvyšší súd podal návrh na prejudiciálne konanie v spore o pezinskú skládku

Od 1. mája 2004 sa slovenským súdom otvorila možnosť podávať prejudiciálne otázky na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, ktorý je jediný oprávnený robiť záväzný výklad práva Európskej únie a posudzovať platnosť komunitárnych aktov inštitúcií únie.

Predmetom návrhu sú prejudiciálne otázky (tu v skrátenom znení):

1. Umožňuje komunitárne právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou (predbežnou) otázkou, ak ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu zrušil, tzn. keď ústavný súd v tomto konaní ako súd poslednej inštancie nedospel k záveru o nutnosti predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie predbežnú otázku a predbežne vylúčil aplikáciu práva na primerané životné prostredie a jeho ochranu v prejednávanej veci?

2. Je možné naplniť základný účel integrovanej prevencie, tzn. prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia so zapojením aj verejnosti, takým postupom, že dotknutá verejnosť nemá v čase začatia konania o integrovanej prevencii zabezpečený prístup ku všetkým relevantným dokumentom?

3. Sú splnené ciele smernice Rady 85/337/EHS2 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, najmä z pohľadu komunitárneho rámca životného prostredia, konkrétne podmienky uvedenej v článku 2, že pred vydaním povolenia budú určité projekty posudzované vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie, ak sa pôvodné stanovisko.

4. Ministerstva životného prostredia vydané v roku 1999 prolonguje po uplynutí viacerých rokov jednoduchým rozhodnutím bez toho, aby proces EIA opätovne prebehol? T.z., je možné vysloviť, že raz vydané rozhodnutie podľa smernice Rady 85/337/EHS má neobmedzenú platnosť?

5. Vzťahuje sa požiadavka všeobecne vyplývajúca zo smernice 96/61/ES, aby členské štáty zaistili prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia aj tým, že poskytnú verejnosti primerané, spravodlivé a včasné správne alebo súdne konanie, na možnosť tejto verejnosti požadovať uloženie správneho alebo súdneho opatrenia predbežnej povahy podľa vnútroštátneho práva (napríklad nariadiť súdny odklad vykonateľnosti integrovaného rozhodnutia), ktoré umožňuje dočasne, tzn. až do rozhodnutia vo veci samej, zastaviť realizáciu požadovanej prevádzky?

6. Je možné súdnym rozhodnutím nelegitímne zasiahnuť do vlastníckeho práva prevádzkovateľa garantované napríklad v článku 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k prevádzke napríklad tým, ak žiadateľovi je právoplatné integrované povolenie na novú prevádzku zrušené v súdnom konaní?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.