Je spaľovanie odpadu drahšie ako skládkovanie ? A je to správna otázka?

V prvom rade sú stále tolerované skládky, ktoré by v civilizovanej krajine prevádzkovať nemali. Ich vybavenie a finančná rezerva na rekultiváciu nespĺňajú zákonom požadované náležitosti. Svojskými cestami však našli spôsob, ako predĺžiť svoju životnosť na úkor deformácií trhu a myslenia okolitých užívateľov, nehovoriac už o deformácii morálky a rovnakého metra na prevádzkovateľov. Ako inak si vysvetliť skládku, ktorá nespĺňala nikdy všetky podmienky a na konci životnosti dotlačenej do maxima ešte dostane na „domodelovanie“ povolenie navoziť odpad skoro takej kapacity ako bola pôvodná? Takto sa dá podnikať naozaj skoro bez nákladov a ponúkať rozprávkovo nízke ceny za zneškodnenie...

Správne postavená a zodpovedne prevádzkovaná skládka si podhodnotenú cenu dovoliť nemôže. Pokiaľ je cena veľmi nízka, znamená to, že prevádzkovateľ žije na úkor budúcnosti- nesprávne hutnenie, nepoužívanie prekrývkového materiálu, neevidovanie všetkého privezeného odpadu, podhodnotenie rekultivačného fondu, navyšovanie kapacity starých skládok na úkor bezpečnosti a pôvodným prepočtom ...atď.

Spaľovňa je z hľadiska nákladov na prevádzku priezračnejšia. Vyžadujú sa po nej omnoho prísnejšie a ekonomicky náročnejšie investície pri nakladaní s rovnakým odpadom, ako je to pri skládkach. Z materiálového a energetického hľadiska však spaľovňa využije väčšinu potenciálu odpadu. Budúcnosť zatiaľ „zaťažuje“ popolom a škvarou, ktorých využitie v stavebníctve je len otázkou krátkeho času.

Vzhľadom k tomu, že spaľovňa musí vynaložiť viac prostriedkov do BAT technológií a kontroly procesov, je úplne prirodzené, že by mala mať možnosť financovať ich z tej časti svojej činnosti, ktorou predčí skládky- z efektívneho využitia energie. Najvýhodnejšie z hľadiska ceny by bolo úplné využitie vyrobeného tepla z vynútenej výroby. Spaľovňa vyrába energiu z cca 50 % biomasy (biologicky rozložiteľný odpad).

Podiel biomasy sa pri úprave odpadu pred spaľovaním dá navyšovať domiešavaním podľa potrieb prevádzky. Ak sa raz jasne definuje, podľa katalógových čísel odpadu, čo biomasa je, bude možné veľmi čisto evidenčne kontrolovať jej toky v energetickom využití. Samozrejme, že to tiež predpokladá, že si na tento spôsob spomenie aj Stratégia nakladania s biomasou.

Aj bez úpravy deformovaných podmienok, v ktorých dnes spaľovne pracujú na trhu s teplom, je však možné povedať, že ak by mohli predať všetku vyrobenú tepelnú energiu, môžu sa cenovo rovnať bezpečne prevádzkovaným moderným skládkam. Zopakujem znovu, že to ale nie je o tom.

Spaľovne majú byť zapojené do integrovaných systémov nakladania s odpadom. Nakladanie s odpadom je proces, ktorý je nutné vidieť ako tok odpadu cez jednotlivé „sitá zariadení“. Cena za nakladanie s ním nie je cenou za jeho zneškodnenie. Je súčtom všetkých krokov v procese pri jeho spracovaní s rozdielom získaných materiálových a energetických výstupov.

Môžeme sa roky škriepiť o tom, či je drahšia spaľovňa alebo skládka, ale bude to len znamenať, že sme nedefinovali, aká je naša predstava zariadeniach a činnostiach, ktorými prejde tok vyprodukovaných odpadov. Pri použití filozofie „riadenia tokov odpadov“ je už logické, že v ňom má miesto aj spaľovňa a skládka. A to, o čom sa máme baviť, je účinnosť jednotlivých operácií pri nakladaní s odpadom. Aký proces a aké zariadenia si môžeme dovoliť, aké činnosti by sme chceli postaviť pre konkrétny tok odpadov, to má definovať Program odpadového hospodárstva. Stačia nám systémy typu „zber, zvoz, základné separovanie a skládka“ v merítku jednotlivých obcí a miest? Alebo si do procesu zaradíme aj premyslenú logistiku, distribúciu cez prekládkové stanice k zhodnoteniu a až čo sa nebude dať využiť materiálovo následne energeticky, vyvezieme na skládky v merítku organizácie na úrovni regiónov? Tiež to môžeme nechať tak ako je a stavať zariadenia podľa momentálnej módy, kde sa to práve hodí na základe nehodnovernej evidencie o produkcii odpadov a s reálnou šancou, že sa nikdy naplno nevyužijú pre nedostatočne organizovanú logistiku a zle definovaný rozsah a kompetencie?

Foto: redakcia
/Ing. Anna Makatúrová diskutuje na podujatí
EE CLUB: Eenergetické zhodnocovanie opadov,
ktoré sa uskutočnilo dňa 8.2.2011 v Bratislave/

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.