Vyhláška k zákonu o obaloch - pripomienky dotknutých strán

Odôvodnenie

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch sa plnenie záväzných limitov preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa osobitného predpisu (podľa Prílohy č. 2 zákona o odpadoch), materiálový tok je pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie.

Vykonávací predpis, ktorým má ministerstvo vykonať podľa § 21 zákona o obaloch (Splnomocňovacie ustanovenia), nesmie prekračovať medze zákona, ktoré vyplývajú tak zo splnomocňovacieho ustanovenia, ako aj zo samotnej právnej úpravy obsiahnutej v ostatnom texte zákona. Bez výnimky to musí platiť aj o spôsobe úpravy podrobností o spôsobe preukazovania plnenia záväzných limitov. Vychádzajúc zo zákonnej definície materiálového toku doklady, ktoré ho preukazujú, nemusia preukazovať priamo samotné zhodnotenie/recykláciu odpadov z obalov, ale iba ich odovzdanie prvému zariadeniu na zhodnocovanie odpadov na základe kritéria podľa § 7 ods. 4 zákona o obaloch.

Podľa §7 ods. 5 zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch sa množstvo odpadov z obalov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov považuje za množstvo zhodnotených odpadov z obalov na účely plnenia záväzných limitov, pokiaľ prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z obalov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

Vzhľadom na skutočnosť, že držiteľom odpadov je každý subjekt v reťazci zaobchádzania s odpadmi (od pôvodcu odpadu až po konečného zhodnocovateľa / zneškodňovateľa odpadu), zhodnocovateľ odpadu je jediným subjektom v priebehu celého materiálového toku odpadu z obalov, ktorému zákon o odpadoch neumožňuje využiť postup podľa § 19 ods. 1 písm. j) zákona o obaloch a preto je toto ustanovenie v praxi nevykonateľné.

Zhodnocovateľ nemá prístup k informáciám, ktoré je potrebné uvádzať v potvrdení a nemá na to ani legislatívne nástroje. Preukazovanie materiálového toku tak, ako to navrhuje § 6 ods. 2, by malo zásadný negatívny dosah na existujúce a novou legislatívou (zákon č. 119/2010 o obaloch je účinný od 1.5.2010) nastavené spôsoby preukazovania plnenia záväzných limitov, ako aj na existujúce obchodno-právne vzťahy.

Uvedený dosah na „Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?“ pritom vôbec nie je podchytený v doložke vplyvov. Preukazovanie materiálového toku, tak ako ho popisuje §7 ods. 4 zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch má slúžiť na preukázanie plnenia povinností zberu a zhodnocovania odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov, tak ako ich na Slovenskú republiku kladie Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Preto je potrebné materiálový tok definovať tak, aby po jeho splnení neboli pochybnosti o dodržiavaní zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch, ako i samotnej smernice Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Spôsob preukazovania materiálového toku by mal:

1. Zamedziť viacnásobnému preukázaniu potvrdenia zo strany jednotlivých držiteľov odpadu v rámci jedného materiálového toku

2. Umožniť Slovenskej inšpekcii životného prostredia jednoducho skontrolovať pravdivosť preukazovaných údajov priamo u povinnej osoby alebo oprávnenej organizácie

3. Jednoznačne identifikovať všetkých držiteľov odpadu podieľajúcich na preukázaní materiálového toku

4. Jednoznačne identifikovať miesto vzniku odpadu z obalu, aby sa zabránilo možným špekuláciám preukazovania plnenia záväzných limitov prostredníctvom:

1. Odpadu z obalov, ktoré vznikajú pri výrobe obalov a odpadu z procesu balenia výrobkov [§ 2 písm. j zákona č 119/2010 Z.z. o obaloch vylučuje zahrnutie týchto odpadov do pôsobnosti tohto zákona],

2. Odpadu z obalov, ktorý bol vyzbieraný v zahraničí, čo by bolo v rozpore so samotnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a mohlo by mať za následok nesplnenie limitov za Slovenskú republiku.

Vyššie uvedený návrh preukazovania materiálového toku bude garantovať, že budú identifikované všetky subjekty – držitelia, ktorí nakladali s odpadom z obalov, čím sa zamedzí obchodovaniu s potvrdeniami nezúčastneným subjektom.

Požiadavka na to, že všetky údaje pri preukázaní materiálového toku musia vychádzať z riadne vedenej odpadovej evidencie, zabezpečí, že všetky údaje budú musieť byť vierohodne preukázateľné u ktoréhokoľvek subjektu, ktorý nakladal s odpadom v rámci materiálového toku, pričom tento subjekt musí mať tieto množstvá uvedené vo svojej prvotnej evidencii (v súlade so zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a jeho vykonávacími predpismi).

Ku každému materiálovému toku (t.j. množstvu odpadov z obalov) bude existovať súbor údajov, kde bude uvedené miesto zberu, kto odpad z obalov vyzbieral a do ktorého zariadenia na zhodnocovanie bol odovzdaný. Takto bude možné krížovo u viacerých subjektov skontrolovať správnosť vykázaných údajov. V mieste zberu bude možné skontrolovať, či tam odpad v deklarovanom období a množstve vznikol, u zberovej spoločnosti bude možné skontrolovať, či deklarovaný odpad v skutočnosti vyzbierala a kam ho odovzdala a u spracovateľa bude možné skontrolovať, či naozaj deklarovaný odpad prevzal a zhodnotil. Zároveň bude možné vzájomne skontrolovať i oprávnené organizácie a povinné osoby, či jedno množstvo odpadu nevykazujú viaceré subjekty.

Vyššie navrhovaný spôsob preukazovania materiálového toku dokáže zabrániť i tomu, aby na plnenie povinností bol použitý odpad vyzbieraný v zahraničí, alebo či nie je na plnenie limitov použitý odpad pochádzajúci z výroby obalov alebo balenia výrobkov.

Odôvodnenie

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch sa „plnenie záväzných limitov preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa osobitného predpisu (príloha č. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch); materiálový tok je pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov.“

Rozhodnutie Komisie 2005/270/ES čl. 3 ods. 4 znie: „Hmotnosť zhodnoteného alebo recyklovaného odpadu z obalov bude vstupom do efektívneho procesu zhodnotenia alebo recyklácie. Pokiaľ sa bude výstup z triedičiek odpadov dodávať do procesu recyklácie alebo zhodnotenia bez väčších strát, môže sa považovať za hmotnosť zhodnoteného alebo recyklovaného odpadu z obalov“. Na účely plnenia záväzných limitov je teda potrebné preukázať dodanie odpadov z obalov do zariadenia na zhodnocovanie odpadov.