O pražskom workshope FEAD k implementácii skládkovej smernice

Prvý deň programu pozostával z terénnej obhliadky skládky odpadov Benátky nad Jizerou asi 45 km od Prahy. Technický výklad o histórií a perspektívach tejto skládky podal Ing. Čenský z AVE CZ, s.r.o., pričom koncepcia dvoch kaziet (pre komunálny odpad a pre nebezpečný odpad), ktoré sa v konečnej fáze spoja v jedno teleso vyvolal živú diskusiu zo strany slovenských aj zahraničných odborníkov. Okrem skládky odpadov si mohli účastníci prezrieť aj dotrieďovaciu linku na papier a plasty a tiež kompostáreň, , biodegradačnú plochu a solidifikačnú linku. Zariadenie tak umožňuje komplexné nakladanie s prevažnou väčšinou odpadov, pričom využiteľné zložky sa zhodnotia, zvyšok sa zneškodní skládkovaním.

Na druhý deň pokračoval bohatý odborný program prednáškami v Obecnom dome. Na úvod vystúpil P. Hodecek (Rakúska asociácia odpadového hospodárstva) a L. Reynaud (Európsky priemysel nakladania s odpadmi). Hlavnú prednášku predniesol J. Diaz Del Castillo (EK) na tému: „Aktuálny stav zavádzania smernice o skládkovaní a pripravované opatrenia navrhované Európskou komisiou“. Nasledoval blok prezentácií z nových členských krajín – Česko, Slovensko, Maďarsko, rumunsky zástupca sa nedostavil. Dopoludňajší program uzavrelo vystúpenie C. Bloquet z Francúzska s ich skúsenosťami pri zavádzaní tejto smernice. Popoludňajší program patril H. Scharffovi (Nemecka asociácia odpadového hospodárstva) a dvom odborným témam: „Finančná zábezpeka a starostlivosť o skládku po ukončení jej prevádzkovania“ a „Využívanie skládkového plynu“, ktoré vyvolali živú diskusiu publika. Program workshopu skončil po 16 hodine.

Z vystúpení jednotlivých prednášajúcich nám utkveli v pamäti nasledujúce poznatky. Podľa zástupcu EK očakávame ďalší nárast komunálnych odpadov do roku 2020 (cca 300 mil. ton MSW v EU27), pričom v horizonte 2020-25 sa pripravuje absolútny zákaz skládkovania BRO. Skládkovanie ako povedal, je v mnohých krajinách EU27 najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov. Naopak totálny zákaz skládkovania nie je v legislatívnom programe EK, skôr sa uvažuje o povinnom zavedení „skládkovej dane“ pre všetky členské štáty EU27. Všetko je ale zatiaľ v štádiu rozpracovania. Pravdepodobne to vyvolá oživenie záujmu o mechanicko – biologickú úpravu komunálnych odpadov (tzv. MBU) aj v našej krajine. Mierne optimisticky vyznelo konštatovanie, že smernicu 98/2008 okrem nás nestihlo implementovať do decembra 2010 viacero krajín EU27.

Maďarský zástupca Z. Szabó (AVE Zoldfok) ale trefne upozornil, že krajiny EU27 majú historicky rozdielne ekonomické pozadie (napr. výška HDP/obyv.) a preto jednotná požiadavka na rovnakú úroveň nakladania s odpadmi v EU27 je diskutabilná. Sofistikované spôsoby zhodnocovania odpadov sú vždy ekonomicky náročnejšie, čo je pre ekonomicky slabšie krajiny najmä v čase doznievajúcej krízy neúnosné. Ing. Šopinec (SIŽP) hovoril hlavne o problémoch pri rovnakých legislatívnych a technických požiadavkách pre veľké aj malé zariadenia, pričom sa nezohľadňuje ich kapacita, čo najmä pre malé skládky predstavuje vysoké ekonomické zaťaženie. Poznatky o zvýšenej potrebe energetického zhodnocovania odpadov zazneli z prednášok R. Patočku (Stredočeský KU) a A. Tomjanovicha (Maďarská asociácia odpadového hospodárstva).

Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie Francúzov, ktorí obhajovali svoje tretinové rozdelenie (recyklovanie/spaľovanie/zneškodňovanie KO). Vo Francúzku funguje v súčasnosti cca 628 skládok na inertný odpad a 254 skládok pre NNO, pričom asi 20 z nich funguje ako tzv. „bioreaktorové skládky“. Práve táto téma vyvolala živú diskusiu a zdá sa, že tento spôsob prevádzky skládky predstavuje akúsi renesanciu skládkovania a bude oficiálne podporovaný aj na úrovni EU. Na našu priamu pripomienku, že takýto typ prevádzky skládky v súlade s americkými poznatkami ale vyžaduje posilnenie prísunu bioodpadov a nie ich zákaz skládkovania však fundovaná odpoveď nepadla. Osobitne zaujímavé boli príspevky H. Scharffa o nákladoch na rekultiváciu a následný monitoring (AFTER CARE), ktoré podľa doterajších poznatkov vychádzajú v rozpätí 5-10 EUR/m³ objemu skládky. Rozporuplne ale chápeme snahu o presadenie, aby celá táto výška nákladov na rekultiváciu a monitoring bola prevádzkovateľom skládky zložená už pred zahájením prevádzky. U nás je to v súčasnosti 5% z rozpočtových nákladov. Ďalším sporným bodom podľa nášho názoru je snaha o predlženie následného monitoringu z 30 na 60 rokov ! Tieto témy vyvolali živú kuloárnu diskusiu a zrejme sa budú ešte často pretriasať vo výboroch.

Na záver len malá poznámka. Je len na našu škodu, že zo Slovenska, kde je skládkovanie dominantným spôsobom nakladania s KO bola tak minimálna účasť. Okrem Ing. Šopinca, ktorý zastupoval MŽP SR sa v pléne objavili len dvaja poslucháči – Ing. Kvokačka (AVE V.O.D.S., a.s.) a Ing. Hrabčák (Geosofting, s.r.o.).

Ilustračné foto: Marius Pedersen

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.