Analýza činnosti Recyklačného fondu - málo otázok, málo odpovedí

Prvá tretina materiálu, ktorý bol zverejnený na stránkach Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR, prináša len súhrn citátov zo zákonov a iných právnych noriem, určujúcich podmienky činnosti Recyklačného fondu. O niečo podstatnejšie informácie sa objavujú až v ďalších častiach materiálu.

---

Vláda SR | Analýza činnosti Recyklačného fondu

---

Ako z materiálu vyplýva, celkovo bolo na projekty schválených 147,3 mil. €, z toho takmer 56% (82,2 mil. €) bolo schválených pre 44 spoločností. Tieto údaje len potvrdzujú deformačný charakter rozdeľovania prostriedkov z fondu, ktoré spôsobili koncentráciu dominantných finančných prostriedkov do rúk niekoľkých spoločností (tretinu zo všetkých pridelených prostriedkov, viac ako 50 mil. eur, získalo len 10 z viac ako 290 podporených súkromných spoločností).

Dokument ďalej konštatuje, že napriek výraznej podpore Recyklačného fondu obciam zostáva skládkovanie dominantným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadov a jeho podiel narastá v absolútnych číslach aj v percentuálnom podiele. Po deviatich rokoch pôsobnosti fondu sa tak zdá byť zjavné, že cesta finančnej podpory obcí prostredníctvom štátno-neštátneho fondu nemá na zvyšovanie podielu zhodnocovania komunálneho odpadu zásadný pozitívny vplyv.

Podiel zhodnotených komunálnych odpadov tvorí podľa analýzy iba 8,47 % z celkového množstva zhodnotených odpadov v SR, preto analýza navrhuje zamerať pozornosť aj na separáciu a zhodnocovanie priemyselných odpadov, ktoré tvoria 91,53 % podiel z celkového množstva vzniknutých odpadov v SR, čím by sa zvýšila miera zhodnotenia a ustúpil by trend zneškodňovania odpadov skládkovaním.

Navrhované riešenia

Analýza navrhuje tri alternatívy ďalšieho pôsobenia fondu:

1. alternatíva: Previesť pod Environmentálny fond so zachovaním oddelených finančných operácií od ostatnej činnosti EF.

2. alternatíva: Zachovanie RF.

V obidvoch prípadoch navrhuje analýza využitie príjmov z poplatkov nasledovne:

• 70 % príjmov úložka Štátna pokladnica. Doteraz naakumulované prostriedky z Recyklačného fondu vložiť v plnej výške do Štátnej pokladnice ako súčasť rezervy pre zabezpečenie zberu a zhodnotenia starých vozidiel, môžu sa použiť na poskytovanie úverov v oblasti environmentálnych cieľov

• 27 % príjmov do všeobecného sektora na podporu separovaného zberu pre samosprávy

• 3 % príjmov na správu fondu

3. alternatíva: Zjednotenie systému materiálneho toku a financovania odpadov odpadov z obalov z niekoľkých systémov do jedného systému, jeho transparentnosť a kontrolovateľnosť (clearingové centrum zriadené MŽP SR).

Všetky tri alternatívy teda predpokladajú ďalšie pokračovanie deformácií trhu s odpadmi, t.j. politiku zásahov vlády, ktoré sa ukázali byť zbytočné a neefektívne, politiku potláčania súkromných iniciatív a posilňovania pôsobenia vládou dosadzovaných úradníkov, ktorí budú kontrolovať prerozdeľovanie vládou vynútených poplatkov.

Chýbajúce odpovede

Najpodstatnejším deficitom analýzy činnosti fondu je skutočnosť, že analýza neobsahuje žiadne zhodnotenie prípadnej alternatívy zrušenia Recyklačného fondu, ktorá by vzhľadom na vyčerpanosť cieľov fondu (na dostatočnosť recyklačných kapacít v SR poukázala i štúdia z roku 2008, ktorú si dal fond vypracovať) mohla byť logickým ukončením jednej kapitoly rozhodovania vlády.

Analýza neobsahuje odpovede ani na ďalšie podstatné otázky, ktoré by pre seriózne ekonomické zhodnotenie činnosti tejto zákonom založenej inštitúcie mali byť nevyhnutne zodpovedané, napríklad:

• strata alebo zisk pracovných miest v dôsledku založenia a následnej činnosti Recyklačného fondu, teda z dôvodu vládou vynúteného alternatívneho použitia finančných prostriedkov, ktoré by pri ich ponechaní výrobcom a dovozcom mohli pracovať v trhovej ekonomike SR a vytvárať taktiež pracovné príležitosti, a pravdepodobne i viac, keďže súkromné iniciatívy dokážu všeobecne efektívnejšie využívať kapitál;

• vývoj trhu po ukončení financovania investícií do recyklačných kapacít z fondu z hľadiska štruktúry spracovateľských kapacít a možností súkromných zdrojov ich financovania;

• výška transakčných nákladov, ktoré boli doteraz vynaložené na administratívne a ďalšie činnosti súvisiace s povinnosťami výrobcov a dovozcov voči Recyklačnému fondu;

• náklady Recyklačného fondu na vlastnú správu, porovnanie s výdavkami iných inštitúcií na vlastnú správu;

• vplyv fondu na neprehľadnosť dokladovania materiálového toku odpadov v SR.

Z pozícií nepoložených a nezodpovedných otázok možno analýzu činnosti Recyklačného fondu vo zverejnenej podobe považovať za nedostatočnú.

Ilustračné foto: Flickr

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.