Postrehy z konferencie Odpadové fórum 2011

Podrobný program sympózia je možné si preštudovať na internetovej stránke tohto podujatia. Zborník prednášok vo forme PDF na CD a tiež videozáznam na DVD je možné objednať si u organizátora akcie.

Oficiálny program začal v stredu popoludní blokom plenárnych prednášok. Vo štvrtok a piatok u pokračovali rokovania v jednotlivých sekciách, pričom organizátori striktne dbali na dodržiavanie časového rozpisu aj dĺžky prestávok. Pre účastníkov potom nebol problém priebežne sa zúčastniť prednášok v rôznych sekciách podľa svojho výberu.Už tradične vo štvrtok večer bolo na programe spoločenské posedenie so živou hudbou a bohatým pohostením. Na úvod tohto večera došlo aj k nostalgickej rozlúčke s Ing. Tomášom Řezničkom, dlhoročným šéfredaktorom časopisu Odpady a neskôr Odpadové fórum, ktorý po vyše 20 ročnej aktívnej propagácií odpadového hospodárstva v ČR aj SR odchádza na zaslúžený odpočinok.

Z množstva veľmi zaujímavých prednášok si dovoľujem upozorniť na príspevok, ktorý zaznel v úvodnej plenárnej sekcii „Druhotné suroviny z pohľadu Ministerstva priemyslu a obchodu ČR“ V ňom odzneli veľmi varovné údaje o aktuálnej surovinovej politike EU. Správa expertnej skupiny Európskej komisie pre definovanie kritických surovín (Critical raw materials for the EU) analyzovala 41 minerálov a kovov, pričom 14 z nich je pre EU kritických (antimon, berylium, fluorit, galium, germanium, grafit, indium, kobalt, Pt skupina, vzácne zeminy = REE, magnézium, niob, tantal a wolfrám). Nedostatok niektorej z týchto surovín by znamenal pre európsky priemysel vážne problémy. Očakáva sa, že do roku 2030 sa dopyt po týchto surovinách oproti roku 2006 strojnásobí! Svetový dopyt po kovoch vzácnych zemín rastie každoročne o 10 %. Dôvodom sú nové technológie a rast ekonomík rozvojových krajín. Problémom je skutočnosť, že prevažná väčšina týchto surovín sa nachádza len v zopár krajinách. Napríklad Čína ťaží 97 % svetovej spotreby kovov vzácnych zemín a zároveň vlastní všetky spracovateľské kapacity na svete, pričom v posledných rokoch zavádza rôzne cenové embarga až po zákaz vývozu vybraných druhov. Až 90 % dovozu týchto surovín do EU je práve z Číny. Krízu so zemným plynom sme už nedávno zažili a pritom sa nejednalo o nedostatok tejto suroviny, ale výsledok mocenských, politických a ekonomických záujmov niektorých krajín.

Je logické, že elektrotechnický a elektronický šrot sa stáva potenciálnym zdrojom významného množstva týchto deficitných kovov. Posilňovanie trendu využívania druhotných surovín je jednou z priorít EU, lebo materiály a výrobky, ktoré ukončili svoj životný cyklus sa po úprave môžu opätovne využiť a nahradiť tak nedostatkové primárne suroviny. Ako ďalej bolo uvedené v tejto prednáške, jedna tona mobilov obsahuje zhruba 300 – 350 g zlata, 140 g platiny a palladia a asi 70 kg medi. Pritom štáty EU dnes recyklujú v priemere len asi 2 % mobilov!

Pre porovnanie uvádzame údaje o zlate ako „primárnej surovine“: pri svetovej cene zlata v rozmedzí 250-500 USD/tr.oz. bola priemerná kovnatosť ekonomicky ťažiteľného ložiska 1,5-2,5 g/t zlata pri povrchovom dobývaní a 6-15 g/t zlata pri podzemnom dobývaní (in Bakos – Chovan: Zlato na Slovensku, 2004). Dnes – v roku 2011 – sa cena zlata pohybuje okolo 1 400 USD/tr.oz., čo iste tieto kovnatosti stlačilo ešte nižšie.

Dovolím si ešte malú ekonomickú úvahu: 1 tona mobilov predstavuje cca 6 000 ks (O = 150 g/ks). Podľa mediálnych informácií penetrácia mobilov na Slovensku už presiahla 111 % (mobilmania.sk – 25.2.2011). Ak teda uvažujeme s počtom mobilov v SR len na úrovni 5,2 mil. ks a ročnou obmenou 20 % (t.j. každý užívateľ si po 5 rokoch kúpi nový mobil), vznikne nám za rok cca 156 ton odpadu z mobilov. Samozrejme, výťažnosť spätného odberu nikdy nebude 100 %, ale vzhľadom na hodnotu tohto „odpadu“ sa môže pohybovať veľmi vysoko. Pri teoretických obsahoch kovov uvádzaných vyššie to predstavuje ročne asi 46,8 kg zlata a 8 200 kg medi. Len zlato ma pri aktuálnej cene hodnotu 2,107 mil. USD!

A tak na záver sa mimovoľne podsúva laická otázka: nebolo by vhodnejšie namiesto 4-5-6-7... zložkového separovaného zberu rôznych plastov, tetrapakov, vrchnákov od PET fliaš či fólií z jogurtov sa v EU a aj na Slovensku venovať radšej ekonomicky výhodnejším a hlavne strategicky dôležitejším „druhotným surovinám“, bez ktorých je náš pokrok ohrozený?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.