Dvadsať rokov od prijatia prvého zákona o odpadoch

Z nerecyklačných čias. Foto: Pražské služby

Možno ho považovať za základný kameň, na ktorom sa postupne vybudovala legislatíva odpadového hospodárstva do dnešnej, podstatne rozvinutejšej podoby. V tomto právnom predpise možno nájsť spoločné korene odpadového hospodárstva dnes už dvoch samostatných štátov Slovenskej a Českej republiky.

Pomerne útly zákon pozostávajúci zo 16 paragrafov odrážal poznanie doby a stav spoločnosti zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vymedzil postavenie orgánov štátnej správy (pre odpadové hospodárstvo vznikla až následne od 5.11.1991 zákonom SNR 494/1991 Zb.) a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s odpadmi. Zákon zaviedol dve kategórie odpadov – zvláštny a nebezpečný, ale uvažoval aj s kategóriou druhotných surovín. Medzi základné pojmy zaradil pôvodcu odpadu, vývozcu, nakladanie a zneškodňovanie odpadov. Zákon jednoduchým spôsobom upravil povinnosti pôvodcov, prepravcov a dopravcov, oblasť zberu, výkupu a úpravy odpadov, povinnosti prevádzkovateľov zariadení na zneškodňovanie odpadov. V osobitnej časti tento federálny prepis splnomocnil vlády ČR a SR ustanoviť nariadením vedenie evidencie odpadov vrátane evidencie skládok ako aj podrobnosti nakladania s odpadmi. S odstupom času je potrebné konštatovať, že vzhľadom k tomu, že včase schvaľovania tohto predpisu Česká a Slovenská federatívna republika nebola viazaná takmer žiadnymi medzinárodnými dohovormi ani európskou legislatívou sú v zákone citeľné dnes už samozrejmé princípy – „znečisťovateľ platí“ ako aj princíp prednostného zhodnocovania odpadov pred jeho zneškodňovaním.

Vo vtedajšom Československu už intenzívne prebiehal proces politickej a ekonomickej transformácie spoločnosti, pričom jednou z priorít bola aj oblasť životného prostredia. Odpadové hospodárstvo bolo v tom čase oblasťou bez akejkoľvek regulácie a environmetálne vyhovujúcej infraštruktúry. Jednalo sa o obdobie, keď sa väčšina odpadu voľne skládkovala a iba začínala éra budovania riadených skládok. Na Slovensku po zániku národných výborov pôsobila od 1.1.1991 osobitná štátna správa pre životné prostredie pozostávajúca z ústredného orgánu - Slovenskej komisie pre životné prostredie, siete okresných a obvodných úradov životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Zákon nadobudol účinnosť 1.augusta 1991 a jeho platnosť a účinnosť potvrdili svojim podpisom ústavní činitelia Václav Havel , Alexander Dubček a Marián Čalfa.

Ing. Ľubomír Augustín, Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.