Seminár Odpady 2011 a jak dál? (II. časť)

Foto © Property&Environment s.r.o.

Na území Moravsko-sliezkeho kraja sa už niekoľko rokov snažia realizáciou projektu Krajského integrovaného centra (KIC) o zásadný prielom pri nakladaní s komunálnym odpadom. Predmetom ich záujmu je výstavba spaľovne komunálnych odpadov s kapacitou 200.000 ton v Karvinej. O tom, ako sa im darí rozvíjať tento projekt, hovoril vo svojom príspevku Tomáš Kotyza.

Potreba výstavby KIC vyplynula z krajského Programu odpadového hospodárstva pre Moravsko-sliezky kraj (MSK), ktorý schválilo zastupiteľstvo MSK v roku 2004. V praxi bolo potrebné zamerať sa predovšetkým na maximálnu mieru využívania odpadov ako náhrady za prírodné zdroje, zvýšenie podielu materiálového zhodnocovania KO ako aj znižovanie hmotnostného podielu ukladaných biologicky rozložiteľných odpadov na skládkach.

Rozhodnutie o výstavbe spaľovne prišlo v čase, keď POH ČR na roky 2003-2009 nepodporoval výstavbu spaľovní a nebolo ani možné čerpať dotácie na tento účel z operačných programov. Projekt vybudovania KIC započal v roku 2005 podpisom memoranda Moravskosliezskeho kraja a 5 miest - Ostravy, Opavy, Karvinej, Havířova a Frýdku-Místku. Uvedení akcionári boli hlboko presvedčení o životaschopnosti projektu, preto 25.9.2009 založili akciovú spoločnosť KIC Odpady a.s. V decembri 2009 nastal zásadný zlom. Novým POH ČR sa Česká republika prihlásila k podpore energetického využívania odpadov. Otvorili sa možnosti spolufinancovania projektov v tejto oblasti. To prinieslo aj zmenu pohľadu na projekt KIC, preto už v januári 2011 podávajú akcionári žiadosť na Štátny fond životného prostredia na spolufinancovanie 41,74% priznaných nákladov projektu v celkovej výške 2.047 mil. ČK. Zdanlivo sa teda veci začali vyvíjať správnym smerom.

Že ide o cestu tŕnistú, o tom sa presvedčujú nositelia projektu denne. Identifikovali na nej tri vážne úskalia.

Prvým je verejnosť. Tá má priam katastrofálny postoj k „spaľovniam“, zároveň je však neutrálna až benevolentná voči skládkam odpadov. Verejnosť má obavy z ďalšieho zhoršenia kvality ovzdušia, pričom pri argumentácii používa akékoľvek argumenty, ktoré mnohokrát nesúvisia s podstatou problému. Tieto skúsenosti máme aj na Slovensku (napr. spaľovňa Smolenice). Verejnosť podporujú rôzne skupiny aktivistov. Vedú cielené dezinformačné kampane zamerané na strašenie dioxínmi a správami o zániku separovaného zberu, spochybňujú navrhovanú technológiu, používajú zaručené informácie o výhodnosti alternatívnych technológií. Verejnosť je nedôverčivá aj voči autoritám. V jej postoji je citeľný tzv. NIMBY efekt (Not In My Backyard).

Jedným z ďalších rizík pri výstavbe obdobného zariadenia je i financovanie projektu. Česká republika stále neponúka investorom stabilné legislatívne prostredie, pričom ten najväčší problém tkvie v zákone o odpadoch. Na poskytnutie úveru alebo dotácie je potrebné predložiť ekonomicky udržateľný projekt. Je potrebné byť vyzbrojený obozretnosťou aj pri výške požadovanej podpory a neulakomiť sa na jej maximálnu výšku (môže to byť cesta do pekla). V ČR nie je dostatočne garantované poskytovanie podpory pre spaľovne odpadov podľa pravidiel pre životné prostredie.

Tretím úskalím sú zaujaté médiá. Tie často kopírujú postoje verejnosti a neberú do úvahy stanoviská odborníkov. Pri honbe za senzáciami dochádza často k prekrucovanie faktov a prezentovaniu klamstiev a poloprávd.

Je preto nesmierne dôležité viesť vlastnú kampaň na propagáciu a podporu zámeru budovania zariadenia ne energetické zhodnocovanie odpadov. KIC si na tento účel zriadilo vlastnú webovú stránku, vydáva pravidelný elektronický a tlačený spravodaj, realizuje množstvo vlastných podporných aktivít (tlačovky, informačné materiály a pod.).

Na príspevok Tomáša Kotyzu nadviazala Jiřina Vyštejnová zo spoločnosti Envifinance s.r.o., ktorá sa podelila o svoje skúsenosti z podanej žiadosti na čerpania finančného príspevku z Operačného programu životné prostredie na výstavbu spaľovne v rámci projektu KIC v Karvinej.

Hneď na úvod pripomenula, že vyššia ochrana životného prostredia si vyžaduje vyspelejšiu technológiu. Tá však stojí viac a preto si ju nemôže dovoliť každá spoločnosť. Chudobné krajiny z tohto dôvodu uprednostňujú skládkovanie odpadov, kým bohaté krajiny ich energeticky využívajú. Dotácie umožňujú inštalovať modernú technológiu aj tam, kde by bolo problematické zabezpečiť 100%-né financovanie z vlastných zdrojov, príp. tam, kde by bol projekt sociálne neprijateľný.

Samotná žiadosť o dotáciu je formálny argumentačný materiál, ktorým investor – žiadateľ presvedčuje Európsku komisiu, aby mu odsúhlasila prostriedky, ktoré chce členská krajina EU v súladu so svojimi schválenými prioritami poskytnúť investorovi zo „svojich“ alokovaných prostriedkov pre OPŽP na jeho projekt. EK vyžaduje množstvo informácií, ktoré hlavne odôvodňujú prínosy projektu pre spoločnosť a tým je zdôvodnené aj poskytnutie dotácie tzv. socioekonomické prínosy. Mnohé z požadovaných informácií majú význam iba pre personál vybavujúci žiadosť, aby pochopil, o čom projekt je ...(byrokratický balast).

Ďalšou skupinou sú informácie o tom, ako je projekt pripravený k realizácii a ako bude technicky uskutočnený. Vyžadujú sa pomerne detailné odborné informácie o financovaní investície a ekonomike prevádzky, ktoré musia preukázať finančnú udržateľnosť projektu. (Podrobné dlhodobé finančné plány).

Je potrebné mať na pamäti, že žiadosť je materiálom určeným Európskej komisii, a nie samotnému investorovi. Preto investor musí disponovať vlastnými informáciami o realite projektu. Cieľom nemôže byť získanie samotnej dotácie, ale následná dlhodobá úspešná prevádzka zariadenia. Dotácia deformuje bežné ekonomické vzťahy, preto iba kvalitná technická realizácia projektu je základom jeho ekonomickej úspešnosti.

Česká republika ešte nie je dostatočne pripravená na budovanie spaľovní odpadov. Zmena postoja MŽP síce vyvolala zvýšenú aktivitu v príprave projektov, avšak týmto aktivitám nezodpovedajú súčasné legislatívne podmienky, čo samotné projekty poškodzuje. Nie je možné zodpovedne prognózovať, či a za akých podmienok dôjde k naplneniu nových kapacít spaľovní odpadov t.j. či sa skutočne podarí odkloniť odpady zo skládok do zariadení na ich energetické využívanie.

Nezodpovedanými zostáva viacero otázok. Čo prinesie nový zákon o odpadoch? Aká bude podpora spaľovniam po roku 2013? Aký postoj zaujme k tejto problematike Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR?

V ČR sú v prevádzke tri spaľovne komunálneho odpadu. Jednou z nich je spaľovňa spoločnosti SAKO Brno a.s. (momentálne v skúšobnej prevádzke). O skúsenostiach so spustením prevádzky rekonštruovanej brnenskej spaľovne informovala Jana Suzová.

Mesto Brno produkuje ročne cca 110.000 ton komunálnych odpadov. Príjmy za odpadové hospodárstvo dosahujú okolo 200 mil. Kč. Hlavným zdrojom príjmov sú poplatky od obyvateľov, príjem z predaja vytriedených druhotných surovín, odmena od autorizovanej obalovej spoločnosti EKO-KOM a platby za uloženie odpadu v zberných miestach. Výdaje na nakladanie s odpadmi dosahujú vyše 350 mil. Kč, to znamená, že túto oblasť samospráva mesta Brna dotuje sumou 170 mil. Kč ročne z vlastného rozpočtu. Na území mesta sa nachádza 42 zberných miest.

Samotná rekonštrukcia spaľovne SAKO sa pripravovala od roku 2001 keď bola spracovaná základná dokumentácia. S demolačnými a stavebnými prácami na kotloch K2 a K3 sa začalo v roku 2008. Stavebná činnosť bola dokončená v januári 2010, od septembra 2010 prebieha skúšobná prevádzka. Na júl tohto roku je stanovený termín kolaudácie stavby.

Po rekonštrukcii bude kapacita spaľovne dosahovať 224.000 ton odpadu ročne. Pôvodné kotle K2, K3 boli nahradené modernými kotlami (4 Mpa, 400 ^°C) s výkonmi 14 t/hod. resp. 16 t/hod. Technológia bola doplnená novou odberovou kondenzačnou turbínou 22,6 MW s regulovaným odberom. Ide o plne automatickú prevádzku. Zariadenia dosahuje účinnosť 85%. V rámci rekonštrukcie sa inštaloval aj nový systém škvárového hospodárstva, ktoré roztriedi škváru podľa jednotlivých frakcií, čo umožní jej využitie v stavebníctve. Cieľom je získať z týchto materiálov certifikované produkty.

Popri spaľovaní odpadu sa v areáli spaľovne nachádza dotrieďovacia linka na papier, PET a iné obaly a drviace zariadenie na objemné odpady. Očakáva sa, že sa ročne z komunálneho odpadu vytriedi približne 10.000 ton využiteľných zložiek.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.