Komunálne odpady a hospodársky rast

Skôr, ako sa budeme venovať konkrétnej analýze výšky poplatkov za komunálny odpad v mestách Slovenska, dovolíme si malú odbočku k téme produkcia komunálnych odpadov a ekonomický rast.

Napriek tomu, že sa vášnivo diskutuje o odpadoch a peniazoch (za odpady či na odpady), prevažná väčšina laickej (a bohužiaľ aj časť odbornej) verejnosti si vôbec neuvedomuje vzťahy medzi hospodárskym rastom › rastom produkcie odpadov › spôsobmi nakladania s odpadom › nákladmi na tieto spôsoby. Vychádzame pritom z prekvapivých reakcií samospráv na nedávnu analýzu CEPTA ohľadom 4,5x vyšších nákladov na separovaný zber oproti skládkovaniu (ODPADY 2/2010). Pritom samotná EK vo svojom dokumente „Zelená kniha“ (KOM 2008/811, Brusel) uvádza nasledujúce odhadované finančné náklady pre krajiny EU15 na odpadové hospodárstvo :

• Skládkovanie zmesového komunálneho odpadu: 55 EUR/t

• Separovaný zber BRO s kompostovaním: 35-75 EUR/t

• Spaľovanie zmesového komunálneho odpadu:90 EUR/t

• Separovaný zber BRO s anaeróbnou digesciou: 80-125 EUR/t

Regionálne rozdiely

Už v komentári k pôvodnému článku o poplatkoch za KO sme uviedli a nakoniec aj D. Haško vo svojom príspevku uvádza, že výšku poplatku na Slovensku ovplyvňuje predovšetkým ekonomická a sociálna situácia obce. A nemožno vylúčiť ani isté politické turbulencie. Na tieto skutočnosti upozorňujú aj sami zástupcovia samospráv (Trend 15.3.2011). Tento fakt vyplýva zo skutočnosti, že na Slovensku existujú výrazne regionálne rozdiely medzi jednotlivými krajmi či oblasťami v ekonomickej prosperite a životnej úrovne. Takýto údaj je celoštátne sledovaný ako regionálny HDP na obyvateľa.

Bohužiaľ Štatistický úrad SR sleduje tento údaj len na úrovni krajov a tak podrobnejšie sledovanie až na úrovni miest nie je možné. Taktiež metodika hodnotenia je pomerne zložitá a tak údaje sú zverejňované ŠU SR len s dlhším časovým odstupom. Najnovšie dáta tak máme len za rok 2007, na druhej strane sa nám potom v tejto tabuľke nezobrazuje ekonomická kríza z rokov 2008-2010.

Tabuľka 1: Rast HDP podľa krajov a priemerné množstvo KO (zdroj ŠÚ SR, výpočty autor)

Z uvedených oficiálnych údajov ŠÚ SR môžeme tak pomerne dobre sledovať regionálne rozdiely medzi jednotlivými krajmi Slovenska počas celého doterajšieho obdobia. Napríklad, že rozdiel medzi najchudobnejším a najbohatším krajom je skoro 5-násobok. Alebo, že aj druhý najbohatší kraj vyprodukuje len polovicu HDP oproti Bratislavskému kraju. Tieto regionálne rozdiely sa bohužiaľ časom neznižujú, ale naopak mierne zvyšujú. Tempo ekonomického rastu napr. v Prešovskom kraji je oveľa pomalšie ako v ostatných krajoch.

Oveľa zaujímavejšia je však druhá stránka mince = ekonomický rast priamo podnecuje rast komunálnych odpadov. Zároveň sa jednoznačne potvrdzuje fakt, že tvorba komunálnych odpadov je závislá a úmerná na ekonomickej vyspelosti regiónu (HDP). Čím bohatší kraj, tým vyššia produkcia komunálnych odpadov v prepočte na obyvateľa. V posledných dvoch riadkoch tejto tabuľky sme uviedli teoretický výpočet komunálneho odpadu (=MSW) podľa empirickej rovnice S. Salhofera. Vypočítané údaje v kg/obyv/rok (v žltom stĺpci) sa líšia od skutočných údajov podľa ŠU SR (v zelenom stĺpci) len o cca 10-15 %, s výnimkou BBSK a KSK. Štatisticky považujeme tuto závislosť za dostatočne preukázanú.

---

Marek Hrabčák: „Spravodlivé“ poplatky za komunálny odpad? | Odpady-portal.sk (16.09.2011)

---

Táto závislosť rastu MSW (=KO) od GDP (HDP) je odbornej verejnosti už dlhšiu dobu všeobecne známa a dokladovaná desiatkami článkov, vedeckých prác či publikácií z celého sveta. Stačí si zagoogliť „MSW and GDP“. Zastavenie rastu komunálnych odpadov nepredpokladajú do budúca vo svojich prognózach asi odborníci z špeciálnych odpadových inštitúcií ako RTW či ISWA. Je preto trochu zarážajúce, že časť pracovníkov OH na Slovensku túto skutočnosť stále nepochopila a z neustáleho rastu MSW je akosi zmätená (viď. „Separácia odpadu neznížila vyťaženosť skládok“, Korzár 13.1.2009).

Obrázok 1: Závislosť medzi MSW a GDP vo svete podľa IEA Bioenergy (2010)

Bohatstvo a environmentálne vedomie

Druhým, oveľa významnejším faktorom z pohľadu komunálnych odpadov a ekonomiky je ale skutočnosť, že s rastom príjmu obyvateľstva rastie aj ich environmentálne povedomie. Čím sme bohatší a máme už uspokojené základne požiadavky na stravu a bývanie, začíname citlivejšie vnímať aj svoje okolie a životné prostredie. Opäť ide o známy fakt, podrobne popísaný ako hypotéza EKC – environmentálna Kuznetsova krivka. Uvedieme len pár príspevkov napr.:

Chavas J.P. – On Impatience, Economic Growth and the Environmental Kuznets Curve (2004):“ Ekonomický rast v chudobných a slabo rozvinutých krajinách nepriaznivo pôsobí na životné prostredie. Naopak v bohatých krajinách vyvoláva tlak na politické rozhodnutia slúžiace na ochranu environmentu a zachovanie prírodných zdrojov“.

Karousakis, K. – The Determinants od MSW Generation, Disposal and Recycling (2006):“Krajiny s vyšším HDP na obyvateľa lepšie dosahujú odklon komunálneho odpadu od skládkovania a dosahujú vyššie recyklačné percenta pre papier a sklo“.

Kloek, W. (2010) – Municipal Waste in EU1995 To 2008: Progress Towards Sustainability? „Nakladanie s komunálnym odpadom v EU27 postupne prechádza od skládkovania k recyklácií a kompostovaniu. Krajiny EU majú veľmi rozdielne prístupy k tomuto problému: sú krajiny, kde úplne opustili skládkovanie komunálnych odpadov a sú krajiny, kde je tento spôsob nakladania dominantným. Avšak krajiny s pokročilými technológiami spracovania komunálnych odpadov zase produkujú oveľa viac týchto odpadov.“

Tento trend nakladania s MSW v závislosti od HDP krajiny môžeme sledovať v krajinách EU27 na priloženom grafe. Podľa správy EUROSTAT-u (Newsrelease 43/2010) si môžeme porovnať percento recyklácie, spaľovania či skládkovania MSW v krajinách EU27 za rok 2008. V grafe sú jednotlivé krajiny zoradené vzostupne podľa ich výšky HDP/obyv. V ľavej časti X-osi sa umiestnili najchudobnejšie krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, Malta, v pravej časti X-osi sú najbohatšie krajiny Nemecko, Holandsko, Švédsko. Z tohto grafu je úplne zrejme, že s rastom HDP na obyvateľa jednoznačne rastie percento recyklácie a súčasne výrazne klesá podiel skládkovania komunálnych odpadov!

Obrázok 2: Závislosť nakladania s MSW v EU27 podľa HDP krajiny. (údaje EUROSTAT, graf autor)

Aby sme neostali len pri suchých štatistických hypotézach, prinášame prehľad aj reálnych údajov zo sveta, ktoré tieto teórie potvrdzujú. Už v našom staršom príspevku na tomto webe (U.S. EPA zverejnila údaje o MSW za rok 2009) sme priniesli graf regionálnych rozdielov v nakladaní s MSW v USA za rok 2004. Štáty, kde výrazne viac recyklujú resp. zhodnocujú MSW vo WtE majú aj vysoké HDP na obyvateľa (nad 44 000 $/obyv.). Naopak, v chudobných štátoch USA (HDP okolo 30 000 $/obyv.) absolútne prevažuje pri zneškodňovaní MSW skládkovanie ako najlacnejší spôsob nakladania s odpadmi.

Identický trend závislosti environmentálneho povedomia od výška HDP/obyvateľa platí napríklad aj v Taliansku. Je to krajina, kde sú regionálne rozdiely v ekonomickej prosperite taktiež veľmi výrazné. Bohatý priemyselný sever pádskej nížiny je vo veľkom kontraste s chudobným agrárnym juhom sicílskych klanov. Prinášame graf úrovni separovaného zberu za rok 2006 v jednotlivých oblastiach tejto krajiny, ako ich publikoval (Bipro 2008). Priemer za celé Taliansko je 25,8 %, pričom bohatý sever s HDP na obyvateľa 30 -35 000 €/obyv. dosahuje až skoro 40 % ! Stred Talianska s HDP na obyvateľa 20 -28 000 €/obyv. dosahuje už len 20 %. No a nakoniec ostal najchudobnejší juh s HDP do 16 000 €/obyv. a úrovňou separovaného zberu len okolo 10 %!

Obrázok 3: Graf úrovne recyklácie MSW v Taliansku za rok 2006

O tom, že ani Slovensko nie je výnimkou v týchto zákonitostiach, presviedča nasledujúca tabuľka zo zdrojov Štatistického úradu SR o množstve recyklovaných odpadov v kg na obyvateľa za rok 2008 podľa krajov. Najvyššie množstvo dosahujú obyvatelia Bratislavského kraja (úmerne svojmu HDP) a naopak najnižšie množstvo trvalé dosahujú obyvatelia Prešovského kraja (úmerne najnižšiemu HDP). Záverom tohto ekonomického úvodu teda môžeme konštatovať, že ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajmi SR sú zároveň hlavnou príčinou rozdielnej produkcie komunálnych odpadov v týchto regiónoch a taktiež diferencovaného prístupu k spôsobu nakladania s týmto odpadom. Od toho sa potom zrejme odvíja aj rozdielna výška poplatkov za komunálne odpady v jednotlivých mestách Slovenska, ako sme ju mali možnosť vidieť v predošlom článku o výške poplatkov v jednotlivých mestách Slovenska.

Dovolíme si tak na záver parafrázovať jednu známu vetu: „Najprv musíme byť dostatočne bohatí, aby sme prestali používať lacné metódy“.

Tabuľka 2: Regionálne rozdiely v nakladaní s MSW za rok 2008 na Slovensku. (údaje ŠÚ SR)

Perex: redakcia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.