Eversheds Sutherland

Poplatky a náklady miest na komunálne odpady

V tretej časti seriálu o komunálnom odpade v SR sa Ing. Marek Hrabčák zo spoločnosti Geosofting zameriava na otázku, či rozdielna výška poplatkov v jednotlivých mestách Slovenská zodpovedá objektívnym nákladom na odpadové hospodárstvo, alebo je podhodnotená, či dokonca premrštená.

Poplatky a náklady miest na komunálne odpady

Foto © Dreamstime.com

V poslednej dobe sme často svedkami, že samosprávy dôrazne žiadajú navýšenie príspevkov za vyseparované zložky z MSW (municipal solid waste – komunálny zmesový odpad) od oprávnených organizácií. Pracujú teda samosprávy efektívne s nástrojmi, ktoré majú k dispozícií? Zodpovedajú poplatky za komunálne odpady nákladom miest na riešenie svojho odpadového hospodárstva?

Hneď na začiatok je potrebné zdôrazniť, že sme nemali k dispozícií konkrétne sumy o poplatku za každé mesto. Vychádzame len z údajov v publikovanom grafe v pôvodnom článku „Humenčania platia...“, kde sme jednotlivé údaje pre všetky mestá graficky extrapolovali. Tým mohlo dôjsť k nepresnostiam na úrovni centov a výsledná hodnota je preto zaťažená určitou chybou. Taktiež je potrebné uviesť, že údaje o produkcií komunálnych odpadov za jednotlivé mestá sú podľa ŠU SR za rok 2008, údaje o výške HDP na obyvateľa kraja je taktiež podľa ŠÚ SR za rok 2007, údaje o počte obyvateľov sú podľa ŠU SR za rok 2009 a uvedené poplatky za KO sú zrejme za roky 2010-2011 z pôvodného článku. Vzájomne prepočty tak môžu byť zase skreslené určitým „fázovým posunom“ najmä v súvislosti s hospodárskou krízou v tomto období. Napriek tomu je možné považovať nasledujúci graf a tabuľku za dostatočne hodnovernú a štatisticky interpretovateľnú.

Pre posúdenie ekonomiky OH na úrovni miest tak prinášame údaje o poplatku za komunálny odpad v každom meste, doplnili sme údaje o celkovej produkcii komunálnych odpadov a taktiež o počte obyvateľov za každé mesto podľa ŠÚ SR. Následne sme vypočítali priemerné množstvo MSW na občana pre každé mesto. V poslednom stĺpci je uvedená výška nákladov na odpadové hospodárstvo mesta v prepočte na tonu komunálneho odpadu. Vychádzame z údajov o celkových nákladoch každého mesta na OH vydelením celkovou produkciou komunálnych odpadov. Údaje o nákladoch sme čerpali zo Záverečného účtu mesta, ktorý sme pre každé mesto vyhľadali na webových stránkach mestá. Priemerná hodnota pre tento štatistický súbor 36 slovenských miest je 86 EUR/t, najvyššia hodnota je cez 138 EUR/t a najnižšia hodnota je tesne nad 50 EUR/t.

Čo z týchto výsledkov vyplýva? Predovšetkým poznanie, že rozdiely medzi jednotlivými mestami sú pri položke NÁKLADY na OH vyššie ako pri položke POPLATOK za KO (variačný koeficient je väčší). Z grafu zároveň vidíme, že sa vyčlenili celkom tri skupiny miest: priemerný stred, kam patria mesta ako Poprad, Prievidza, Brezno, Liptovský Mikuláš, Bánovce nad Bebravou, Nové Zámky atď. s výškou nákladov na OH mesta okolo 86 EUR/t MSW. Samostatne sa vyčlenila skupina miest: Martin, Lučenec, Žilina, Považská Bystrica a Banská Bystrica, kde náklady na OH dosahujú vyše 110 EUR/t MSW. Na opačnom konci rebríčka sa pohybujú mestá ako Vranov nad Topľou, Piešťany, Dunajská Streda, Humenné, Michalovce, Ružomberok, kde náklady na OH sú len 50-63 EUR/t.

Niektoré mestá potrebujú na nakladanie s 23 000 t komunálneho odpadu až 2 600 000 EUR, iným stačí na polovičné množstvo odpadu (11 000 t) len 660 000 EUR! Efektívnosť nakladania s komunálnym odpadom je teda v jednotlivých mestách Slovenska značne rozdielna. Zatiaľ čo niekde dokážu zabezpečiť nakladanie s KO na úrovni 60 EUR/t, inde na to potrebujú až dvojnásobok!

Tento stav môže byť zapríčinený viacerými skrytými faktormi :

  • nedostatočná homogenita údajov = nemožnosť vzájomného porovnávania medzi mestami

  • nedostatočný výber predpísaného poplatku (+ neznámy producenti KO)

  • poplatok hradí prevádzkové náklady ale aj investičné akcie pri nakladanie s KO

  • sofistikovanejšie spôsoby nakladania sú drahšie a príjem z DS ich nepokryje

  • konkurenčný boj o odpad medzi firmami (dumpingové ceny versus monopolne ceny)

  • nekoncepčné manažovanie odpadového hospodárstva na úrovni mesta

  • absencia regionálnych systémov resp. koordinácie na úrovni krajov (tzv. ISHO)

Jednotlivé faktory skúsime rozobrať v ďalšom pokračovaní.


Diskusia(4)