Európske odpadové smernice a ich plnenie v Grécku

© Photobucket.com

Týka sa to predovšetkým tzv. „divokých“ skládok, ktoré aj naďalej funguje v Grécku v rozpore s právnymi predpismi EU. Od súdu v roku 2005 sa dosiahol určitý pokrok pri uzatváraní a rekultiváciách týchto skládok a vytvorenia adekvátneho systému nakladania s odpadmi. Väčšina z týchto projektov bola spolu financovaná z prostriedkov EU.

Podľa pôvodného kalendára mali byť všetky nevyhovujúce skládky uzatvorené do konca roku 2008 a následne rekultivované. Výzva pripomínajúca Grécku tieto záväzky bola zaslaná v apríli 2009. Avšak podľa posledných údajov, ktoré mala EK pred rokom k dispozícií, naďalej funguje okolo 316 týchto nepovolených skládok a okolo 429 ďalších je stále vo fáze rekultivácie.

Pár dní po zverejnení tejto oficiálnej správy z Bruselu priniesol internetový denník GRReporter (29.10.2010) nasledujúci komentár:

„Päť rokov vláda v Grécku ignorovala rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z roku 2005 na uzavretie a rekultiváciu nelegálnych skládok v krajine. Po celom Grécku je ich vyše 700 a porušujú právne predpisy EU. Miestne úrady neprijali žiadne opatrenia pre 316 z týchto skládok a sú stále v prevádzke napriek zákazu. Ďalších 429 bolo financovaných štátom a Európskou úniou so zámerom zaviesť moderný systém nakladania s odpadmi, ale projekty neboli realizované dôsledne a skládky fungujú ďalej v rozpore s európskymi normami.

Podľa pôvodného plánu mali byť v Grécku uzatvorené a rekultivované všetky nevyhovujúce skládky do konca roku 2008. Na základe kontroly EK z mája 2010 bolo pohrozené Grécku pokutou vo výške 34 000 EUR za každý deň od 1.1.2009. Dodatočne bola poskytnutá lehota do konca septembra kvôli zložitej hospodárskej situácií. Ale vo výzve EK z októbra 2010 sa uvádza, že ak grécke orgány neurobia okamžité opatrenia na riešenie problému nelegálnych skládok budú uložené tieto finančné sankcie. A to aj napriek tomu, že krajina je financovaná takmer výhradne zo strany Európskej únie Medzinárodného menového fondu.“

Odpor verejnosti

O tom, že presadzovanie týchto zmien naráža v Grécku na mohutný odpor, sa môžeme presvedčiť z ďalších článkov a správ z médií. Grécko má cca 10,6 mil. obyvateľov a rozlohu cca 132 000 km², hustota osídlenia je však len 81 obyv./km² aj vzhľadom na mnohé neobývané ostrovy v Egejskom mori. Podľa správy z gréckeho ministerstva životného prostredia (IX 2009) vzniká v tejto krajine okolo 5 mil. t komunálneho odpadu, čo predstavuje priemernú produkciu na občana cca 450 kg/obyv./rok. Rozloženie produkcie je však veľmi nerovnomerné, až 39 % vzniká v hlavnom meste a jeho bezprostrednom okolí. V zložení odpadu prevláda organický odpad (40%), papier (29%) a plasty (14%). Až 77 % z komunálneho odpadu sa zneškodňuje skládkovaním, len 2% sa kompostujú ! Podľa týchto podkladov bolo v Grécku celkom 63 sanitary landfill sites (skládky NNO – pozn. aut.), 25 centier pre recykláciu a separáciu odpadov, 5 prevádzok na kompostovanie, 1 spaľovňa a 3 prevádzky na sterilizáciu medicínskeho odpadu.

Napríklad vládnej snahe o uzatvorenie množstva malých nevyhovujúcich skládok však vláda naráža pri svojej realizácii na silný odpor širokej verejnosti a nezáujem o nové ekologické zariadenia. Vláda síce argumentuje, že po celé desaťročia bol odpad v Grécku voľne sypaný do roklín a voľnej prírody, a po uzatvorení mnohých takýchto divokých skládok budú nové a moderné zariadenia slúžiť pre riadené odpadové hospodárstvo v súlade s európskymi smernicami, zmena je však ťažká a zvyk je asi železná košeľa.

Klasický príklad je napríklad nová skládka v Keratea, čo je malé vidiecke mestečko s 15 000 obyvateľmi ležiace 50 km od Atén. Tá sa nepáči miestnym obyvateľom a po 4 mesačných protestoch nastala doslova partizánska vojna – 200 poriadkových policajtov proti obyvateľom mesta. „POZOR! Sme napadnutí!“ – kvílenie sirén po uliciach mesta, zúrivé vyzváňanie kostolných zvonov, oblaky slzného plynu, horiace zátarasy na uliciach, rozbité policajne auta, krúžiace policajne vrtuľníky – to sú scény z protestov v uliciach tohto mesta v apríli 2011. Obyvatelia argumentujú, že skládka bude degradovať okolie a predstavuje zdravotné riziko, preto rozhorčene okupovali mesto a skládku, cez noc vykopali 1,5 m hlbokú priekopu na diaľnici spájajúcu Atény s prístavom Lavrion, vypálili tiež dom veliteľa miestnej polície...

Tak sa nakoniec aj odpady stávajú ďalším bojiskom frustrovaných obyvateľov tohto štátu s krízou a vládnou mocou. Podľa ostatných správ (14.10.2011), grécke odbory plánujú na budúci týždeň obsadiť vládne budovy „aby sa zabránilo novým zločinom proti pracujúcemu ľudu krajiny“. Zároveň je plánovaný generálny 48 hodinový štrajk na 19. a 20. októbra. Zaujímavejšia je ale skutočnosť, že odpady sa tiež stávajú nástrojom protestov.

Atény

Poriadková polícia v piatok neskoro večer obsadila aténsku skládku, ktorá bola už dva týždne blokovaná mestskými zamestnancami a neprijímala žiaden odpad. Hromady komunálnych odpadov tak ležia po celom meste. Odhaduje sa, že celkové množstvo tohto odpadu po meste už dosiahlo 35 000 ton. Z tohto odpadu sa šíri neznesiteľný zápach, po nociach sa stáva rajom hlodavcov. Zdravotnícke služby začali postrekovať tieto hromady odpadkov po meste aspoň dezinfekčnými prípravkami. Po neúspechu rokovaní ministra vnútra H. Kastanidisa s miestnou samosprávou oznámil, že vzhľadom k vážnemu ohrozeniu verejného zdravia a neúspešných rokovaniach s protestujúcimi zamestnancami vláda rozhodla, že nebude na platy zamestnancov, ktorí sú v štrajku, nebudú vykonávať povolanie alebo budú brániť preprave odpadu. V prípade, že zamestnanci aj naďalej budú okupovať skládky a brániť odvoz odpadu, ministerstvo vnútra bude môcť zabezpečiť normálnu prevádzku s pomocou polície.

„Máme tu časovanú bombu, ktorá ohrozuje naše verejné zdravie“, povedal minister.

Ak sa situácia nezmení, navrhol riešenie tejto krízy v meste privátnymi odpadárskymi spoločnosťami, ktoré by prevzali nakladanie s odpadmi namiesto komunálnych samospráv. To ešte viac pobúrilo odborárskych bossov a zablokovali ďalšie skládky – v Mavrorahi a Thessalonikach. Zrejme bude v tejto časti Európy ešte horúca jeseň. Aj kvôli odpadom.

Apropo – ešte stále si myslíte, že Slovensko je v rámci EU27 tou čiernou odpadárskou ovcou? Najmenej recykluje, najviac skládkuje a „žerie“ každú smernicu z Bruselu ešte aj s bodkou na konci?

Zdroje: EK - IP/10/1417 Dátum: 28.10.2010, GRrepoter 29.10.2010, GRrepoter 13.10 2011

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.