Prežije Recyklačný fond novelu zákona?

Recyklačný fond od svojho vzniku bol hybridom s nejasnou budúcnosťou. Hybridom preto, že do jeho rozpočtu plynuli finančné prostriedky dané zákonom, na druhej strane bol bez možnej kontroly a vymáhania neuhradených príspevkov a o svojom osude rozhodol poskytnutými úľavami z príspevkov za splnenie limitov separácie, až zostal skoro bez prostriedkov.

Vo fáze prípravy nového zákona o odpadoch sa naskytuje jedinečná možnosť, ako zmeniť zákon tak, aby finančné prostriedky „netransparentného“ Recyklačného fondu boli konečne použité správne. Riešenie ponúkajú existujúce i novo vznikajúce systémy, združenia a neziskové organizácie, keď z finančných prostriedkov zo zákona sú ochotné podporovať zber vybraných druhov odpadov, plniť limity dané Európskou úniou a zlepšovať ochranu životného prostredia. Teraz je čas na správny lobing, aby sa zákon upravil správnym smerom. Problémom je len ich počet na trhu, niektoré budú musieť zostať v reťazci neuspokojené.

V tejto etape tvorby zákona by obce nemali zaspať, pretože ich sa nový zákon, v prípade schválenia predloženej verzie, bude dotýkať najviac. Povinná osoba (výrobca, dovozca, balič, plnič...) zákonný príspevok samozrejme premietla do ceny výrobku, ktorý konečný spotrebiteľ aj zaplatí. Snahou povinnej osoby, ak jej to zákon umožní, za pomoci oprávnenej organizácie, kolektívneho systému, spôsobilej osoby, alebo iného subjektu daného zákonom bude neplatiť príspevok za budúci odpad v plnej výške.

Obce vs. „zberovky“

Rozdiel je samozrejme jej čistým ziskom. O tieto finančné prostriedky bude ukrátený celý systém nakladania so separovanými odpadmi. Povinná osoba si prilepší, na svoje si príde oprávnená organizácia, kolektívny systém či spôsobilá osoba, skrátka príde len obec a jej občan. Prečo však budú zákonom vylúčené z nakladania s vyseparovanými komoditami tzv. zberové organizácie? Prečo nie sú rešpektované základné princípy pohybu tovarov a služieb? Do systému príde menej finančných príspevkov, logicky menej bude na krytie nákladov na zber a separáciu odpadov, nebudú finančné prostriedky na investície pre podporu separácie a obec nebude dostávať ani doterajšie obligatórne príspevky za vyseparované komodity. Celá separácia sa predraží.

Táto zmena systému v zabezpečení separácie neprinesie podporu nových technológií na spracovanie odpadov, nebudú vytvárané podmienky na nárast separácie, nie je predpoklad hospodárnejšieho narábania so zákonnými príspevkami. Finančné prostriedky prichádzajúce do systému nebudú v systéme aj v primeranom rozsahu použité. Obec bude mať naďalej zákonnú povinnosť separovať odpady, bude nútená znižovať množstvo odpadov, bude mať zákonnú povinnosť vytvárať podmienky pre odber vyseparovaných komodít iným subjektom za neprimeranú náhradu. Kde na to vezme finančné prostriedky?

Skládková daň

Propravovatelia zákona počítajú s radikálnym zvýšením poplatkov za uloženie odpadov na skládkach odpadov. Je to prirodzený trend ako dosahovať zlepšené výsledky v separácii a okrem toho poplatky máme jedny z najnižších v Európe. Komu vyhovuje takéto drastické zvýšenie, keď iná alternatíva ako ukladanie odpadov na skládky nie je legislatívne ani materiálovo pripravená? Všetky komunálne odpady cementárne nespracujú, tieto odpady musia obsahovať i spáliteľné zložky, ktoré sú zároveň limitujúcimi pre dosiahnutie úrovne separácie. Ako kompenzovať zvýšené poplatky za uloženie, keď v systéme bude menej peňazí na zníženie množstva odpadu rozširovaním separácie? Ak nebude chcieť obec celú povinnosť preniesť na občana, bude musieť opäť siahnuť hlbšie do obecného rozpočtu. Pri avizovanom znížení podielových daní od budúceho roku obce budú nútené obmedzovať či už investičnú činnosť, alebo bežný život v obci na úkor nakladania s odpadmi.

Fond neprežije

Prežije Recyklačný fond novelu zákona? Neprežije. Urobil príliš veľa chýb za svojej existencie. Jeho činnosť bola chaotická bez vízie a koncepcie podpory zberu, transportu a spracovania odpadov. Finančné prostriedky rozdeľoval netransparentne, hospodárenie ako neštátneho fondu nepodliehalo verejnej kontrole a nakoniec sa sám pripravil o prísun financií. Ak majú byť aj naďalej zákonom platené príspevky za budúce odpady, jediným príjemcom môže byť len štátna organizácia s právom výkonu kontroly, ukladania sankcií, jasnými pravidlami použitia a verejnou kontrolou hospodárenia. Preto štát, pretože len štát je zodpovedný za splnenie ukazovateľov v Programe odpadového hospodárstva, štát má povinnosť chrániť životné prostredie, má na to všetky predpoklady a zákonné prostriedky. Suplovanie zákonných povinností štátu inými subjektmi história ukázala, že nie je na mieste.

Ing. Ján Lehotay, sekretariát ZOVP

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.