Priamy účinok smernice o odpade: Vedľajšie produkty a stav konca odpadu

Smernica o odpadoch v článku 3 bod 1 definuje „odpad“ ako každú látku alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť.

Podľa úvodného bodu 22 smernice o odpadoch je cieľom citovaného predpisu nielen určiť čo odpad je, ale aj spresniť určité aspekty vymedzenia pojmu odpad, t.j. stanoviť kritériá, kedy látka alebo vec odpadom nie je.

Konkrétne sa to týka určenia, kedy sú látky alebo veci, ktoré sú výsledkom výrobného procesu nie je primárne zameraného na ich výrobu, vedľajším produktom. Taktiež to platí pre ustálenie, kedy určitý odpad prestáva byť odpadom prostredníctvom ustanovenia kritérií stavu konca odpadu.

Tieto oblasti upravuje smernica o odpadoch v článkoch 5 a 6.

2. Vedľajšie produkty

Vedľajší produkt je výslovne definovaný v článku 5 odsek 1 ako:

Látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto veci, sa môže považovať za vedľajší produkt a nie za odpad, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) ďalšie používanie látky alebo veci je isté;

b) látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;

c) látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a

d) ďalšie použitie je zákonné, t.j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Odsek 2 citovaného článku dopĺňa túto definíciu tak, že na základe podmienok ustanovených v odseku 1 možno prijať opatrenia na určenie kritérií, ktoré musí konkrétna látka alebo vec spĺňať, aby sa považovala za vedľajší produkt a nie za odpad. Tieto opatrenia by mali prijať členské štáty EÚ.

Rozhodnutie, že látka nie je odpadom, sa môže prijať len na základe pravidelne aktualizovaného koordinovaného prístupu a musí byť v súlade s ochranou životného prostredia a zdravia ľudí.

Ak je použitie vedľajšieho produktu povolené na základe environmentálneho povolenia alebo všeobecných environmentálnych pravidiel, môžu to členské štáty využiť ako nástroj na rozhodnutie o tom, že sa neočakáva žiadny celkový nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Látka alebo predmet sa môže považovať za vedľajší produkt iba ak spĺňa určité podmienky. Podľa úvodného bodu 47 smernice o odpadoch by mala byť Komisia EÚ predovšetkým splnomocnená na stanovenie kritérií v niekoľkých otázkach, napr. pokiaľ ide o podmienky, za akých sa okrem iného má vec považovať za vedľajší produkt.

3. Stav konca odpadu

Určité špecifické odpady prestávajú byť odpadom, ak prejdú činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňajú osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami podľa článku 6 ods. 1 smernice o odpadoch:

a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;

b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;

c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a

d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Kritéria v potrebných prípadoch zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo predmetu na životné prostredie.

Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, týkajúce sa prijatia kritérií stanovených vyššie a špecifikujúcich druh odpadu, na ktorý sa tieto kritériá uplatňujú, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v smernici v článku 39 ods. 2.

Mali by sa zvážiť osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík a textílií.

Odpad, ktorý prestáva byť odpadom v súlade s podmienkami smernice, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania a recyklácie stanovených v smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2006/66/ES a v iných relevantných právnych predpisoch Spoločenstva, pokiaľ sa splnia požiadavky na recykláciu alebo využitie stanovené v týchto právnych predpisoch.

4. Určenie osobitných kritérií

Európska únia zatiaľ stanovila kritériá pre šrot, a to Nariadením Rady (EÚ) č. 333/2011 z 31.03.2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice o odpadoch.

Ak nie sú určené kritériá na úrovni Spoločenstva, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru. Takéto rozhodnutia oznámia Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

Je teda na Slovenskej republike, aby určila takéto kritériá a vniesla tak viac právnej istoty do slovenského odpadového hospodárstva. Taktiež by stanovenie kritérií pomohlo správnym orgánom v každodennej aplikačnej praxi.

V opačnom prípade budú dotknuté osoby, najmä výrobcovia, nútené sa domáhať v konkrétnych prípadoch možného priameho účinku smernice. V každom prípade sú už teraz príslušné orgány povinné interpretovať slovenské právne predpisy v oblasti odpadového hospodárstva v súlade s cieľmi a ustanoveniami smernice o odpadoch, aj keď tieto neboli do slovenského právneho poriadku prevzaté.

Mag. Bernhard Hager, LL.M., Mgr. Martin Šenkovič, LL.M.,
NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.