Kozel kritizuje recyklačnú politiku EÚ. Povinný recyklát likviduje recyklačné kapacity

Európska politika recyklácie sa podľa Zbyňka Kozla z českého autorizovaného obalového systému EKO-KOM odkláňa od jednoduchej logiky nahrádzania primárnych surovín. Kritizuje dôraz na vysoko kvalitnú recykláciu, povinný recyklovaný obsah a uzavreté materiálové slučky. Dostupné dáta Plastics Recyclers Europe potvrdzujú tlak na sektor, pri vývoji kapacít však vyžadujú presnejšie čítanie.

Cirkulárna ekonomika nemá byť podľa Kozla o tom, aby sa materiál za každú cenu vracal do rovnakého výrobku. Podstatné je, aby v hospodárstve zostával čo najdlhšie a nahrádzal primárne suroviny tam, kde to dáva najväčší ekonomický aj materiálový zmysel.

Vo vystúpení na minulotýždňovej konferencii Odpady a obce 2026 v Hradci Králové Kozel kritizoval smerovanie európskej politiky recyklácie. Za problém označil najmä dôraz na takzvanú vysoko kvalitnú recykláciu, povinný obsah recyklátu vo výrobkoch a preferovanie uzavretých materiálových slučiek.

„Moja prezentácia je o cirkulárnej ekonomike. Je to taký buzzword (módny pojem, pozn. red.), všetci o tom hovoria, a ja by som sa chcel pozrieť na to, čo to vlastne je, ako to robiť a ako to nerobiť,“ uviedol Zbyněk Kozel.

Cirkulárna ekonomika je podľa neho hospodárstvo

Kozel vychádzal z definícií cirkulárnej ekonomiky používaných Európskou komisiou a v európskom právnom prostredí. Upozornil, že ich spoločným znakom je snaha udržať hodnotu produktov, materiálov a zdrojov v ekonomike čo najdlhšie a minimalizovať vznik odpadu.

Zároveň zdôraznil, že odpad je v týchto definíciách chápaný ako zdroj. Nemusí ísť pritom výlučne o materiálový zdroj, ale v niektorých prípadoch aj o zdroj energetický.

„Cirkulárna ekonomika je hospodárstvo. V skutočnosti to nie je len ekonomika, je to cirkulárne hospodárstvo. A v hospodárstve môžete to, čo máte, použiť kdekoľvek,“ povedal Kozel.

Za dôležitú označil aj definíciu recyklácie, podľa ktorej sa odpadové materiály opätovne spracúvajú na produkty, materiály alebo látky, a to buď na pôvodné, alebo na iné účely. Práve slovné spojenie „alebo na iné účely“ je podľa neho kľúčové.

„Môžete to použiť na tento účel, na iný účel, jednoducho to použijete tam, kde vám to najviac vyhovuje a kde je to najefektívnejšie,“ uviedol.

EPR funguje, ak necháva materiál hľadať najefektívnejšie využitie

Ako osvedčený nástroj cirkulárneho hospodárstva označil rozšírenú zodpovednosť výrobcov, teda EPR (angl. Extended Producer Responsibility, pozn. red.) systémy. Ich princíp spočíva v tom, že výrobcovia nesú finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za nakladanie s odpadmi vznikajúcimi z ich výrobkov.

Ak sa takémuto systému nastavia recyklačné ciele, systém financuje zber, triedenie a recykláciu tak, aby sa odpad vracal späť do výroby ako náhrada primárnej suroviny. Miera cirkularity potom závisí od toho, aký recyklačný cieľ regulátor nastaví.

„Tým požadovaným percentom, ktoré chcete dosiahnuť, určujete, koľko odpadu sa stane surovinou, ktorá nahradí primárne vstupy do výroby. A tým určujete mieru cirkularity,“ konštatoval Kozel.

Tento model označil za „nariadenú cirkularitu“, pretože objem recyklácie určuje predpis. Zároveň však ide o „neriadenú cirkularitu“, keďže regulácia neurčuje, kde presne má materiál skončiť.

„Dôležité je, že to skončí ako náhrada primárneho materiálu,“ zdôraznil.

Podľa Kozla práve tento prístup umožňuje, aby recyklát smeroval tam, kde dokáže pri najnižších nákladoch nahradiť primárny materiál. Ako príklad uviedol papierenský priemysel, v ktorom sa materiál postupne využíva v menej náročných aplikáciách.

„Kto pozná cyklus papierenského priemyslu, vie, že takýchto cyklov je tam zhruba šesť, maximálne sedem. Postupne vlastne používame materiál v stále menej náročných kvalitatívnych aplikáciách ďalej a ďalej, až kým nám ten materiál nezmizne úplne,“ povedal.

Komisia chce podľa Kozla recyklovať tovar na ten istý tovar

Kľúčovým bodom Kozlovej kritiky súčasného smerovania recyklačnej politiky EÚ boli výstupy štúdie od Spoločného výskumného centra Európskej komisie JRC (Joint Research Centre, pozn. red.) z roku 2020.

Z kontextu Kozlových vyjadrení vyplýva, že ide o publikáciu Quality of Recycling – Towards an operational definition. Dokument bol pripravený spoločnosťou Eunomia Research & Consulting pod editorským vedením pracovníkov JRC.

Štúdia sa pokúsila vytvoriť operačnú definíciu „kvality recyklácie“. Pre Kozla je táto štúdia dôležitá preto, že podľa neho symbolizuje posun európskej politiky od otázky, koľko materiálu zostane v hospodárstve, k otázke, či sa materiál vráti v čo najvyššej kvalite do rovnakých alebo podobných aplikácií.

„JRC prišla s myšlienkou high-quality recycling. A to je recyklácia, ktorá zachováva čo najvyššiu hodnotu materiálu. Všimnite si, že ide o hodnotu, nie o množstvo,“ uviedol Kozel.

Vysoká kvalita znamená vyššie náklady

Podľa Kozla však dôraz na high-quality recycling prináša zásadný praktický problém. Ak má recyklát dosiahnuť kvalitu blízku primárnemu materiálu, musí byť odpad veľmi dôkladne vyčistený a upravený. To znamená vyššie materiálové straty, vyššiu spotrebu energie, vody, chemických látok a aditív.

„Aby bol výstup z recyklácie veľmi, veľmi kvalitný, musí byť spracovanie kvalitatívne podobné výrobe primárneho materiálu. To znamená, že odpad musíte dokonale vyčistiť,“ vysvetlil.

Výsledkom môže byť podľa neho recyklát, ktorý má síce kvalitatívne parametre blízke primárnej surovine, ale je drahší. Ako príklad uviedol PET.

„Panenský PET je lacnejší ako recyklovaný PET, ak má byť určený na potravinárske účely. Ak je pre textilný priemysel, je to naopak,“ povedal Kozel.

Ak je recyklát drahší než primárna surovina, výrobcovia ho podľa neho prirodzene nebudú kupovať. Regulácia preto siaha po povinnom recyklovanom obsahu vo výrobkoch. Tým sa vytvorí dopyt, ale zároveň aj tlak na čo najlacnejší recyklát.

„Ako donútiť niekoho, aby ho chcel, keď je drahší? To sa dá vymyslieť. Keď viete regulovať, tak to vymyslíte. Nariadite, že každý výrobok bude obsahovať recyklát z odpadu, ktorý vznikol z rovnakého výrobku,“ uviedol.

Povinný obsah môže podľa Kozla podporiť dovoz

Kozel upozornil, že výrobca, ktorý musí recyklát použiť, bude hľadať najlacnejšiu dostupnú surovinu. Tá podľa neho nemusí vzniknúť v Európe, kde sú vyššie náklady na energiu, vodu a prácu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.