V poslednom období sa v oblasti
odpadového hospodárstva intenzívne diskutuje o tom, ako by mal
alebo mohol vyzerať nový zákon o odpadoch, či novelizácia toho
súčasného. Z prostredia Ministerstva životného prostredia SR
vyšlo za posledný rok a pol niekoľko verzií zákona, ktoré sa takmer
vždy zásadne líšili od tých predchádzajúcich. V súčasnosti je
verzia zákona o odpadoch v medzirezortnom pripomienkovom
konaní od 13.7.2012 do 2.8.2012.
Ilustračné
foto: redakcia
S veľkým očakávaním preto trh odpadového hospodárstva
sleduje, ako bude vyzerať jeho finálne znenie. Otázne je, či to bude
opätovne lobistické, alebo odborné znenie, ktoré posunie nakladanie
s odpadmi dopredu. Nové myšlienky by mohli naznačovať priaznivý
vývoj. K takým patria napr. stav konca odpadu, integrovaný
informačný systém, možné zrušenie Recyklačného fondu, obmedzenie
skládkovania odpadov, či zvyšovanie poplatkov za uloženie odpadov na
skládkach.
Aj tieto opatrenia by mohli pomôcť k tomu, aby sa konečne
prestalo len teoretizovať o znižovaní skládkovania odpadov, ako
aj o väčšej miere zhodnocovania odpadov a prešlo sa
k reálnym krokom.
Poplatky za uloženie odpadov
Návrh na prerozdelenie poplatku za uloženie odpadov na skládkach
odpadov možno vnímať pozitívne. V súčasnosti je poplatok 100 %
príjmom obce (obcí), na ktorej území sa daná skládka nachádza.
Poplatok by „mal byť“ využitý len na financovania
odpadového hospodárstva, čo sa však často nedeje. Na druhej strane
majú niektoré obce reálny problém, ako naložiť s toľkými
prostriedkami.
Čítajte: mesačník Odpadové
hospodárstvo, júl 2012
Nový návrh stanovuje, aby polovica poplatku bola príjmom
Environmentálneho fondu. Presunie to časť prostriedkov pre
inštitúciu, otázne je, či Environmentálnemu fondu nebudú kvôli tomu
skrátené iné príjmy, novelou zákona o fonde. Otázna je tiež
transparentnosť nakladania s vyzbieranými finančnými
prostriedkami. Vhodné by bolo riešenie, ak by boli vyzbierané
prostriedky účelovo viazané na konkrétny rozvoj odpadového
hospodárstva, napr. na štátne, či PPP projekty výstavby regionálnych
spaľovní odpadov, či iných zariadení, ktoré by zabezpečovali ciele
nakladania s odpadmi.
Poplatky za spaľovanie
Návrh zákona po prvý raz zaťažuje poplatkom i spaľovanie a
spoluspaľovanie odpadov. Toto rozhodnutie je dosť nešťastné, pretože
v rámci potrebného zvyšovania podielu zhodnocovania odpadov sa
Slovensko bez týchto zariadení nezaobíde. Prečo teda zaťažovať ich už
aj tak vysoké náklady ďalšou nákladovou položkou, ktorá by sa musela
premietnuť do cien občanov a držiteľom odpadov, ktorí platia
tento poplatok? Naopak, tieto zariadenia by sa mali podporovať
a zvýhodňovať tak, aby ich mohlo v SR vzniknúť viac, čím by
sa aj v tejto oblasti zabezpečilo dostatočné konkurenčné
prostredie.
Hlásenia o nakladaní s odpadmi
Dlhodobo ťaživým problémom slovenského odpadového hospodárstva je
nízke množstvo, kvalita a časové oneskorenie relevantných
a dostupných informácií o nakladaní s odpadmi v SR.
Je nepochopiteľné, že v dnešnej technickej dobe je stále
potrebné hlásiť údaje o nakladaní s odpadmi v tlačenej
podobe. Jednak je to byrokratická práca pre všetkých pracovníkov,
ktorí dané údaje pripravujú a následne zasielajú na príslušné
úrady, no hlavný problém je na strane časovo náročného vyhodnocovania
týchto údajov. Dôležité je, aby ministerstvo navrhovaný integrovaný
informačný systém spustilo čo najskôr a aby reálne fungoval tak,
aby z neho mohol čerpať každý, kto potrebuje relevantné
informácie.
Malá pozornosť veľkým objemom
Zdá sa, že na Slovensku sa v odbornej verejnosti oveľa viac
diskutuje o riešení nakladania s tými kategóriami odpadov,
ktoré z hľadiska produkcie odpadov v SR predstavujú skôr
zanedbateľné množstvá. Ide napríklad o obaly, batérie,
separovaný zber odpadov, či večnú tému Recyklačného fondu a jeho
komodít.
Naopak, patričná pozornosť sa nevenuje napríklad komunálnym,
priemyselným či stavebným odpadom. Tieto odpady zaberajú oveľa väčšie
množstvá a nakladanie s nimi nesie množstvo problémov,
ktoré by bolo potrebné riešiť. Veď len napríklad stavebné
a priemyselné odpady tvorili v roku 2009 42,8 % z celkového
množstva odpadov vyprodukovaných v SR (údaj z POH SR na
roky 2011-2015).
Nebezpečné odpady na okraji záujmu
Pozornosť by sa mala napríklad zamerať aj na nebezpečné odpady.
Skládky nebezpečných odpadov predstavujú veľké nebezpečenstvo
poškodenia životného prostredia. Aj napriek ílovému podkladu, či
tesniacim fóliám nie je garancia, že problémy nenastanú v budúcnosti.
Možno by bolo vhodné zamyslieť sa nad zákazom skládkovania
nebezpečných odpadov, ak by predtým neprešli procesom spaľovania,
resp. ich reálnej stabilizácie, napr. soldifikáciou.
Zamyslieť sa je potrebné aj nad takými „banalitami“
ako je zakázanie skládkovania „akože“ inertného odpadu,
kde sa následne aj tak vyskytnú priemyselné odpady, či plasty, ktoré
sa na vstupe deklarujú ako stavebné odpady. Príkladom mohla byť až do
nedávna skládka inertného odpadu v Bratislave – Devínska
Nová Ves, dnes je už odpad elegantne zasypaný zeminou.
Opakovane sa vyskytujúci problém je napr. aj čierna skládka v obci
Zlaté Klasy, kde neprispôsobiví občania zavážajú nelegálne už aj
nedávno zrekultivovanú čiernu skládku. O „odbornom“
a „autorizovanom“ nakladaní s elektroodpadmi
a inými odpadmi v tejto preslávenej obci hádam ani nie je
potrebné písať. A čo tak čierne skládky v obci Plavecký
Štvrtok, Luník 9, či nezákonné ukladanie komunálnych odpadov na už
uzatvorenú skládku na východnom Slovensku?
Požiare na skládkach odpadov
Nezanedbateľným problémom môžu byť aj najmodernejšie skládky
odpadov, ktoré pri svojej prevádzke nedokážu na 100 % predchádzať
vzniku požiarov, ktoré sa pomerne často na skládkach vyskytujú. Môžu
byť teda skládky považované za lepšie riešenie, ako najnovšie
spaľovacie zariadenia s pravidelným kontinuálnym meraním emisií?
Nový zákon veľkou výzvou
Aj napriek podstatným problémom v odpadovom hospodárstve sa
Slovensko zaoberá tými menej podstatnými. Príprava nového zákona
o odpadoch je pre ministerstvo životného prostredia veľkou
výzvou na stanovenie pravidiel, ktoré pomôžu riešiť aj problémy,
o ktorých sa až toľko nediskutuje, no sú o to dôležitejšie.
(Text vyšiel v mesačníku Odpadové
hospodárstvo, júl 2012)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.