Vybodkujme, uvidíme

Z návrhu zákona sa niečo rozsypalo   
Foto: redakcia   

Návrh zákona o odpadoch, ktorý zverejnilo ministerstvo v júli, nie je prekvapujúcim dokumentom. V ére neustáleho striedania vlád je kontinuita práce na ministerstve životného prostredia fenoménom hodným pozornosti. Prináša to, na čo je čitateľ zvyknutý – výber peňazí od tých, ktorí pracujú, k tým, ktorí píšu zákon.

Po schválení zákona bude zjavné, že občan i priemysel bude platiť za komunálny odpad viac, než doteraz. To sa viac, či menej očakávalo, pretože trend zvyšovania náročnosti nakladania s odpadom je stanovený úniou a slovenskí poslanci v Európskom parlamente, ktorí sa pokojne vojdú do jedného výťahu, s tým asi veľa neurobia. Čo však slovenskí úradníci na ministerstve naozaj nemusia robiť, je nakladať na tých, ktorí ekologické nakladanie s odpadom platia, viac, než je nevyhnutné.

Pre občana je asi najhoršou správou snaha zaviesť poplatok za spaľovanie odpadu. Nič proti budovateľskému nadšeniu zákonopiscov, ale aj podstatne bohatšie európske krajiny, ktoré majú ekonomickú silu obyvateľov dostatočne silnú na to, aby mohli zvyšovať mieru recyklácie odpadov, sú na spaľovniach výrazne závislé. Energetické zhodnocovanie odpadov nie je lacný špás a autor týchto riadkov je posledný, kto by fandil dotáciám, ale zaťažovanie spaľovania poplatkom je poriadna rana pod pás pre občana, aj pre ekológiu.

Občana sa však bytostne týkajú aj náklady, ktoré zákon spôsobí priemyslu a obchodu, pretože výrobcovia a dovozcovia budú musieť tieto zvýšené náklady preniesť do ceny výrobkov. Každý zbytočný výdavok a každá zbytočná administratívna záťaž odkláňa biznis zo Slovenska a zvyšuje nezamestnanosť.

Po zverejnení návrhu sme preto oslovili viacerých zástupcov výrobcov a dovozcov tovarov, z ktorých vzniká odpad. Z ich reakcií je zjavné, že mnohí z nich naozaj uvažujú o tom, či návrh zákona nie je len prvoaprílový žart. Zavedenie povinných platieb spracovateľom, regulácia cien úradníkmi, povinnosť platiť „odbornému dohľadu“, zužovanie výberu obchodných partnerov, likvidácia konkurencie, centrálne plánovanie, papierovanie, pečiatkovanie. Do návrhu zákona natlačili jeho tvorcovia všetko, čo v ňom zo „socíka“ ešte nebolo.

Taktika predstierania, že existuje aj snaha škrtnúť občas niektoré zbytočné výdavky, je najzjavnejšia v prípade ustanovení o Recyklačnom fonde. Ten navrhuje ministerstvo zrušiť, ale termín zrušenia neurčilo. Takže namiesto dátumu sú v texte len bodky. V reakcii na svoju nerozhodnosť ministerstvo napokon vyšlo s farbou von: „zákon technicky počíta so zachovaním fondu, ale obsahuje aj možnosť jeho zrušenia“ (cit. MŽP). Bác. Kto by už bol taký drzý, aby očakával, že ministerstvo musí mať na dôležité veci názor, že.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.