Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Jarmila Ďurďovičová: Úlohy inšpekcie rastú

Základným nástrojom pre zabezpečenie dodržiavania environmentálnej legislatívy na Slovensku je Slovenská inšpekcia životného prostredia. K jej úlohám patrí i kontrola prevádzok a organizácií, ktorým vyplývajú povinnosti so zákona o odpadoch, zákona o obaloch a ďalších právnych noriem v oblasti odpadového hospodárstva.

Jarmila Ďurďovičová: Úlohy inšpekcie rastú

  • Publicistika
  • 04.09.2012
  • Radovan Kazda, Ľubomír Augustín
O problémoch dodržiavania regulácií v oblasti nakladania s odpadom sme sa zhovárali s riaditeľkou útvaru inšpekcie odpadového hospodárstva v bratislavskom ústredí inšpekcie Ing. Jarmilou Ďurďovičovou, ktorá je zároveň zástupkyňou riaditeľa SIŽP.

Pani riaditeľka, priblížte nám rozsah pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a genézu jej vzniku.

Inšpekcia pôsobí v šiestich základných oblastiach: voda, ovzdušie, odpady, príroda, IPKZ a biologická bezpečnosť.

V prvopočiatkoch, ešte pred založením inšpekcie v jej súčasnej podobe, existovala samostatne inšpekcia ochrany vôd a štátna technická inšpekcia ochrany ovzdušia.

Po vytvorení inšpekcie v roku 1991 vznikol útvar inšpekcie odpadového hospodárstva.

V roku 1995 pribudla inšpekcia ochrany prírody a po roku 2002 pribudol útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti a útvar integrovaného povoľovania a kontroly znečistenia.

Odkedy pôsobíte v inšpekcii?

V podstate od počiatku, vyše dvadsať rokov.

Vy ste absolventka vysokej školy technického zamerania.  Čo Vás motivovalo nastúpiť na celkom neznámu pôdu?

Práve v to, že išlo o úplne nový odbor, ktorý súvisel so životným prostredím. Navyše, mladý človek je plný ideálov a možnosť prispieť k ochrane životného prostredia k nim bezpochyby patrí.

Dnes je už útvar personálne pomerne rozsiahly.

Na celom Slovensku pôsobí v súčasnosti 35 inšpektorov pre odpadové hospodárstvo. Ústredie je odvolacím orgánom, na ktorom pracuje päť ľudí. Väčšina teda pracuje „v teréne“, na piatich pracoviskách.

Považujete počet inšpektorov pre odpadové hospodárstvo za dostatočný?

Nie. Mnoho rokov poukazujeme na to, že stav kapacít je poddimenzovaný na rozsah úloh, ktoré máme v zmysle odpadovej legislatívy vykonávať.

Koľko subjektov na Slovensku podlieha kontrole vášho útvaru pre odpady?

Toto číslo nemáme presne evidované, nakoľko denne vznikajú a zanikajú nové subjekty. Odhadujeme to na zhruba pätnásť až dvadsať tisíc subjektov.

Vo svojich výročných správach inšpekcia uvádza, že každoročne zrealizuje okolo 800 kontrol vo všetkých oblastiach svojho zamerania. V porovnaní s výročnými správami českej inšpekcie je zjavné, že počet kontrol je pomerovo podobný. Na druhej strane vykazujete na jedného inšpektora menej kontrol, ako českí kolegovia. Nie je problém aj v efektivite práce?

Do istého obdobia bola naša legislatíva identická s českou, neskôr však bolo do našej legislatívy na subjekty, ktoré sa účastnia trhu s odpadmi, pridelených viac povinností. Z toho vyplýva i viac povinností pre inšpekciu. To znamená, že naše kontroly sú hĺbkovejšie ako kontroly českej inšpekcie životného prostredia.

Napríklad v prípade kontroly obcí sa preverujú súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom, základné povinnosti vo vzťahu k odpadom, ktoré v obci vznikajú, napr. evidencia o odpadoch, ďalej či obec separuje všetky druhy odpadov, ktorých separovanie mala zaviesť, tiež povinnosť obce ohlasovať údaje z evidencie na úrady, dodržiavanie povinností o zabezpečení zberu niektorých odpadov -  napríklad objemných a drobných stavebných odpadov - minimálne dvakrát ročne.

Týka sa to i sledovania celého materiálového toku? Slabá možnosť jeho sledovania býva častou výhradou zo strany výrobcov a dovozcov voči súčasnej legislatíve.

Áno, sledujeme odpad od začiatku do konca i keď s ohľadom na naše kapacity je to náročné. Teda od vzniku odpadu, cez evidenciu, hlásenie, sprievodný list v prípade nebezpečného odpadu, odovzdanie odpadu ďalšej organizácii, ako aj to, či firma, ktorá prevzala odpad, mala na túto činnosť oprávnenie. Napokon, samozrejme, sledujeme kde odpad končí.

Sledujete aj platby do Recyklačného fondu?

To sme robili do roku 2009, odvtedy kontrolujeme najmä ohlasovacie povinnosti.

Fond sám osebe nemá oprávnenie uskutočňovať kontroly?

Z legislatívy mu táto povinnosť nevyplýva.

Prečo už tieto kontroly neuskutočňujete?

Z kapacitných dôvodov. Inšpektorov je na rozsah slovenskej odpadovej legislatívy veľmi malý počet. Tieto kontroly patrili k rozsahovo najkomplikovanejším. Keď sme prišli k výrobcovi, alebo k spracovateľovi, museli sme prechádzať tisíckami faktúr. Ku každému množstvu, ktoré uviedol subjekt na trh, sme museli priradiť množstvá vniknutých odpadov, ktoré niekde skončili.

Zhodnocovanie obalov a elektrozariadení však do veľkej miery zabezpečujú profesionálne oprávnené organizácie a kolektívne systémy. Tie by mali kontrolu zjednodušiť.

Áno, v prípade týchto komodít je to o niečo jednoduchšie. Ale kontrolujeme aj tieto organizácie a občas sa vyskytnú chyby aj u nich.

V súvislosti s odpadovým materiálovým tokom je asi najväčšou kritikou súčasnej legislatívy to, že neumožňuje jeho presné odsledovanie. Ide najmä o tzv. čierne potvrdenky.

Nerada používam výraz „potvrdenky“, alebo „čierne potvrdenky“. Zákon o odpadoch nič také nepozná. Zákon do istého obdobia neupravil ani akým spôsobom sa má preukazovať materiálový tok. Existovali len hlásenia o zhodnotení odpadu a  určité informácie od výrobcov a dovozcov.

Ing. Jarmila Ďurďovičová vyštudovala Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, od roku 1991 až po súčasnosť pôsobí v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva.

Pri kontrolách u výrobcov a dovozcov – teraz hovoríme o sektoroch mimo obalov a elektrozariadení – sme sa stretli s tým, že mali nejaké doklady od subjektov, ktoré zhodnocovali ten odpad. Tento doklad bol nazvaný ako „potvrdenka“. Zhodnocovateľ „potvrdzoval“ subjektu, že mu zhodnotil určité množstvo odpadu. Nebolo to v rozpore so zákonom.

Následne sme navštívili zhodnocovateľa, ktorý potvrdenie vydal. U neho sme kontrolovali, či vie zdokumentovať, že v tom čase bol spôsobilý toľko odpadu zhodnotiť.

Zákon však nedokáže postihnúť, či zhodnocovateľ nevydal „potvrdenku“ na ten istý zhodnotený odpad dvakrát, teda aj inému subjektu, pretože nie je zákonom upravené jej vystavovanie a následne teda nejde o správny delikt, ak „potvrdenka“ nie je v súlade so skutkovým stavom.

Snažili ste sa tento problém riešiť?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
IPKZRozhovory

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Taoistickú múdrosť, že víťazstvo je začiatkom prehry, nikdy nezaškodí použiť aj pri rozhodovaní o vážnych krokoch.

Ako prebieha recyklácia skla? Pozrite si, ako recykluje sklo Vetropack Nemšová

Ako prebieha recyklácia skla? Pozrite si, ako recykluje sklo Vetropack Nemšová

Výroba skla z vytriedeného skleneného odpadu sa oplatí. Na roztavenie použitého skla stačí menej energie ako na tavenie primárnych surovín.

Anketa. Ako hodnotíte programové vyhlásenie novej vlády v oblasti odpadov?

Anketa. Ako hodnotíte programové vyhlásenie novej vlády v oblasti odpadov?

Reforma Environmentálneho fondu, dôraz na energetické zhodnocovanie odpadov, povinný množstvový zber či audity OZV. Čo hovoria na priority novej vlády odborníci z oblasti odpadového hospodárstva?