Skládkovanie odpadov, I. časť. Mýty a fakty

Tak jednoducho to však nefunguje. Skúsenosti zo zahraničia poukazujú na to, že úroveň odpadového hospodárstva je možné zlepšiť aj inými spôsobmi: najmä skvalitnením infraštruktúry OH, výchovy obyvateľstva a zvýšením konkurencie odpadových firiem.

Ekonomická výkonnosť predpokladom kvality

Zásadným a determinujúcim faktorom pre zlepšenie kvality nakladania s odpadmi sa však javí byť ekonomická vyspelosť krajiny.

Zvyšujúca sa miera neskládkovania odpadov koreluje so zvyšujúcim sa HDP na obyvateľa. Čím bohatšia krajina, tým vyššia úroveň nakladania s odpadmi.

Graf závislosti skládkovania/recyklácie na výške HDP krajiny zostrojený z údajov EUROSTAT-u jednoznačne poukazuje na to, že bez ekonomického „istenia“ sú direktívne určené recyklačné kvóty len nesplniteľnými populistickými frázami.

Toto ekonomické zabezpečenie odpadového hospodárstva priamo vyplýva z hospodárskeho stavu krajiny – buď rastie HDP a krajina si môže dovoliť investovať aj do nadstavby, akou je odpadové hospodárstvo, alebo je krajina „v kríze“ a „ratuje“ svoj deficit a sociálne účty. Na infraštruktúru odpadového hospodárstva potom už nie sú prostriedky.

Čítajte: Čo prináša októbrové vydanie mesačníka Odpadové hospodárstvo?

Ak by bola platná závislosť „drahé skládkovanie = vysoká recyklácia“, narážala by na niektoré fakty, ktoré ju spochybňujú. Napríklad, v Írsku sú už dlho relatívne vysoké skládkovacie poplatky (130 - 210 €/t), napriek tomu sa úroveň recyklácie domového odpadu pohybuje len okolo 23 %. Naopak, štáty USA sú známe svojimi nízkymi skládkovacími cenami (14,7 – 66,8 €/t), napriek tomu je celoštátny priemer recyklácie až 34 %.

Skúsenosti zo Švédska či Nemecka poukazujú na to, že ani zvýšenie poplatkov za skládkovanie – bez dostatočnej infraštruktúry – nepovedie k odklonu od skládkovania. Navyše, k úplnému odklonu od skládkovania nedošlo podnes ani v týchto „vzorových“ krajinách EU.

Keďže jedno staré príslovie hovorí: „žaba v studni nikdy nepochopí, čo je more“, poukážeme postupne v nasledujúcich príspevkoch predstaviť niektoré FAKTY zo zahraničia, ako to v súčasnosti funguje v odpadovom hospodárstve vo svete.

Najbližší susedia

Pozoruhodné zistenia vychádzajú z porovnania reálií slovenského, českého a poľského odpadového hospodárstva, na základe údajov zo SAŽP, CENIA a poľského MŽP (tabuľka na konci textu).

Počty skládok sú v týchto krajinách rozdielne: od 106 na Slovensku až po 729 v Poľsku, ale v prepočte na počet obyvateľov alebo rozlohu jednotlivých krajov sú rozdiely prekvapujúco nízke. Priemerná hustota skládok nie nebezpečného odpadu je skoro rovnaká = jedna skládka na 465 km², pričom aj rozdiely po jednotlivých krajoch sú vzácne zhodné: od 230 po 680 km². Podobne obslužnosť týchto skládok je v jednotlivých krajinách veľmi vyrovnaná – každá skládka slúži pre cca 56 400 obyvateľov a teoretický zvozový rajón predstavuje kruh s polomerom 12 km.

Slovensko preto rozhodne nepatrí medzi krajiny s najväčším počtom skládok v EÚ. Minimálne ďalší dvaja geografickí susedia Slovenska majú podobnú hustotu skládok v prepočte na plochu aj na počet obyvateľov. Zdá sa, že skládkovacie návyky v týchto troch krajinách sú napriek ich rozdielnemu vývoju určitou „železnou košeľou“ a podliehajú zrejme všeobecným ekonomickým zákonitostiam odpadového hospodárstva.

Poznámka: Britský magazín EU-infrastructure priniesol v lete článok „The Dustbin of Europe", (Popolnica Európy), kde prirovnáva Spojené Kráľovstvo k odpadkovému košu Európy s najväčším počtom skládok a najvyššou produkciou odpadov. Prinášať katastrofické správy je zrejme národným športom novinárov každej krajiny. A populistickí politici ešte rozdúchavajú oheň z pahreby.

Zelené Švédsko

O Švédsku sa zvykne tvrdiť, že je environmentálnym vzorom rozvinutej spoločnosti. Vývoj produkcie komunálnych odpadov v tejto krajine však odhaľuje neustály rast produkcie domového odpadu, aj keď sa nakladanie s ním postupne mení.

Zavedenie skládkovej dane a zákaz skládkovania pre spáliteľný odpad (2003) a pre bioodpady (2006) podstatne zredukovalo množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky. Výrazne naopak rastie podiel spaľovaného komunálneho odpadu – až 233 kg/os/rok, pomalší rast je potom u kompostovaného a materiálovo recyklovaného odpadu. V súčasnosti je toto rozloženie asi 13 % kompostovaný, 35% recyklovaný, 48% je spaľovaný a 4% sú skládkované. Napriek tomuto percentuálnemu rozloženiu nakladania s odpadmi je v súčasnosti vo Švédsku aktívnych 157 skládok odpadov – 28 pre nebezpečné odpady, 96 pre nie nebezpečné odpady a 33 pre inertné odpady.

Podľa údajov švédskej agentúry pre životné prostredie vzniklo v tejto krajine v roku 2008 (posledný rok s vyhodnotenými štatistickými údajmi – pozn. aut.) asi 95,6 mil. ton nie nebezpečných odpadov. Z tohto množstva až 62,5 mil. ton tvorili tzv. minerálne odpady – 59 mil. ton ťažobne odpady z baníctva a 2,2 mil. ton stavebné odpady. Z celkovej produkcie 4,5 mil. ton komunálnych odpadov bolo v roku 2008 skládkovaných len asi 1,5 %. Na skládkach NO však skončilo ďalších 102 000 ton nebezpečných odpadov (popolček) zo spaľovni komunálneho odpadu. Ďalších 433 000 ton škvary zo spaľovni KO bolo vyvezených na skládky v susednom Nórsku, kde sú oveľa nižšie poplatky za skládkovanie ako vo Švédsku.

V skutočnosti skončilo na skládkach potom 598 000 ton KO a zvyškov po spálení KO, čo je už 15% KO. Je preto otázne, či proklamovaný úspech v minimalizácií skládkovania vlastných odpadov ich vývozom do zahraničia, kde sú zase len skládkovane možno považovať za environmentálne korektný.

Krajina bez skládok je mýtus

Z týchto údajov vyplýva jeden základný fakt – ani „zelené“ Švédsko sa ešte stále bez skládok odpadu nezaobíde. Okrem 58,699 mil. ton ťažobných odpadov skončilo v roku 2008 na švédskych skládkach ďalších 3,837 mil. ton ostatných odpadov a k tomu ešte 384 000 t nebezpečných odpadov. Pre porovnanie: podľa IS Odpady, ktorý spravuje SAŽP, bolo v roku 2008 skládkovaných na Slovensku 4,452 mil. ton ostatných odpadov (v tom 1,351 mil. ton KO) a 110 446 ton nebezpečných odpadov.

Toto sú jasné čísla a fakty, nie mýty a utópie o zero waste.

V pokračovaní príspevku sa pozrieme na situáciu v Nemecku, Francúzsku či Holandsku.

(Článok bol v skrátenej verzii publikovaný v mesačníku Odpadové hospodárstvo, č. 8/2012)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.