Nedávno – koncom septembra, som
navštívil Japonsko ako člen poradného výboru UCLA –
Recycling&Municipal Solid Waste Management. Chcel som na vlastné
oči vidieť, ako ďaleko postúpila táto ostrovná krajina pri dosahovaní
svojej unikátnej vízie nulového odpadu: ZERO WASTE, konštatuje
v úvode svojho blogu na portáli MSW Manegement jeho autor John
Trotti. Podstatnú časť jeho názorov zverejňujeme v preklade
Mareka Hrabčáka zo spoločnosti Geosofting Prešov.
Cieľom politiky ZERO WASTE je praktické vylúčenie zo skládkovania
tých odpadov, ktoré majú aspoň nejakú zostatkovú ekonomickú hodnotu.
Podobne, ako hierarchia nakladania s odpadmi v USA, aj japonská
odpadová politika je založená na modeli 3R = REDUCE – REUSE –
RECYCLE (redukovať, znovu použiť, recyklovať).
Energia je dôležitejšia
Predsa však je tu jeden podstatný rozdiel. V japonskej
odpadovej stratégií je energetické využitie odpadu chápané skôr ako
REUSE, t.j. je postavené akoby nad recykláciou. A tak opätovné
získavanie energie z odpadov pomocou termických procesov je
v Japonsku základným prvkom v ich systéme odpadového
hospodárstva.
Prečo ma to tak zaujalo? Pretože mám pocit, že toto je cesta po
ktorej sa budeme v odpadovom hospodárstve pohybovať
v budúcnosti. Nie ako súčasť nejakého veľkolepého plánu na
záchranu našej planéty. Ani preto nie, aby sme si chránili územia pre
budúce zahrabávanie našich ďalších a ďalších zbytočností.
Dôvodom je, že konverzia odpadu na energiu je jednoducho: REUSE.
Podľa mňa sa skutočné problémy koncentrujú do zvyškových odpadov,
ktoré už nevieme využiť. Pri energetickom využití odpadu vyriešime
hneď dva z nich súčasne – zmiernenie ich negatívnych účinkov
a využitie ich pozitívnych vlastností.
Negatívne dopady recyklácie
Poďme sa pozrieť na dôsledky, medzi ktorými najdôležitejšia je
tvorba a prenos znečisťujúcich látok z jedného typu na iný,
v závislosti na konkrétnych technologických postupoch. Markantný
vplyv na kvalitu ovzdušia je spojený s takmer každou energetickou
činnosťou ľudstva. Naviac je spojený so spotrebou vody a tiež
degradácie životného prostredia.
Toto sú limitujúce faktory pri akejkoľvek našej technickej
činnosti na Zemi bez ohľadu na svoj pôvod alebo účel. V priebehu
minulých rokov sa kritika proti hromadnému spaľovaniu odpadov vo WtE
zariadeniach zameriavala na rôzne emisie do ovzdušia.
Ale prostredníctvom kombinácie nových technológií a pracovných
postupov, ktoré sme závideli do noriem a tiež do praxe, sme už
dosiahli vysoko kvalitné prevádzky – moderné elektrárne. Mali
by sme nastaviť ešte vyššie normy a predpisy pre WtE zariadenia?
V pravý čas zrejme áno, ale tie isté vysoké štandardy by sme
mali potom uplatňovať aj na ostatné energetické zariadenia –
uhoľné, mazutové či plynové elektrárne.
Konverzné technológie majú budúcnosť
U nás v USA je predsa len menej poznatkov o emisiách
zo širokej škály rôznych konverzných technológií (= CTs). Naopak –
japonské skúsenosti s konverznými technológiami ukazujú na ich
schopnosť spoznať a prekročiť tieto limity, ktoré sú typické len
na konvenčných tepelných elektrárňach. CTs sa práve teraz začínajú
dostať u nás v USA a Kanade do širšieho povedomia.
Bolo by preto nanajvýš vhodné sa čo najviac poučiť o ich
možnostiach a vhodnostiach pre použitie v súčasnom
integrovanom systéme odpadového hospodárstva. Nové skúsenosti z Ázie,
ale aj Európy, nám tak pomáhajú sa orientovať v týchto nových
technológiach a ukazujú cestu do budúcna.
/Zdroj: John Trotti: Energy From Waste: Once More Into
the Fray. The MSW Management Blogs, 27.11.2012
Preklad: Marek
Hrabčák/
POZNÁMKA
Na rozdiel od Japonska či Ameriky, v EÚ27 trvalo prevláda
dogmatický prístup k odpadom neustálym opakovaním mantry
RECYKLUJ – RECYKLUJ – RECYKLUJ. Aj najnovšie signály
z Európskej komisie či priamo z úst eurokomisára Janeza
Potočníka o dôslednom dodržiavaní odpadovej hierarchie svedčia o
istej „ideologickej horlivosti“ a ignorovaní
ekonomických zákonitosti.
A tie platia rovnako na trhu primárnych aj druhotných surovín.
Obmedzovanie energetického využívania odpadov zo strany Komisie
pripomína stredoveký boj Cirkvi s novátorskými myšlienkami
Galilea či G. Bruna, že Zem nie je stredom Vesmíru.
Ostáva len dúfať, že odlišný názor na odpadovú hierarchiu nebude
mať aj dnes za následok „upaľovanie v mene svätej pravdy“
Bruselu (či zákaz publikovania v odborných médiách). A to, že
Komisia zreviduje svoje myšlienky skôr ako Vatikán, ktorému
rehabilitácia Galilea trvala skoro 350 rokov.
Základný problém vzniká v rozdielnom chápaní pokroku vo vede
a technike („evolúcia strojov“). Slovami klasika
vedeckého myslenia K.R. Poppera, veda je neustály proces: hypotéza –
potvrdenie/vyvrátenie. Pravdivosť vedeckej teórie sa nedokazuje, ale
vedecky testuje a konečná pravda neexistuje – je len
proces neustáleho približovania sa k pravde postupným vylučovaním
chybných hypotéz. To predpokladá aj slepé uličky, ale aj sebareflexiu
vedeckej komunity a testovanie novej hypotézy (napr. nedávne
prirýchle „c“, či objavenie života na Marse).
Protikladom vedy je ideológia – sústava názorov, postojov,
záujmov či ideí určitých skupín často založených len na subjektívnom
vnímaní problému členmi tejto skupiny. Ak aktivisti namiesto vedy
podľahnú skôr ideológii, je problém na obzore. Príkladov je mnoho –
biopalivá, fotovoltaika, zákaz jadrových elektrárni, GMO obmedzenia
a mnoho ďalších.
História nás učí, že strety medzi vedou a ideológiou majú často
fatálne dôsledky (G. Bruno atď.). Slepé uličky ideológie sú
totiž temnejšie a krutejšie.
Ktosi to vyjadril pekným prirovnaním, že odpadové hospodárstvo by
malo byť skôr trhom založeným na klasickej ekonomike ako len nadšenou
ideológiou „pre dobro veci a poriadok na ulici“.
Fundamentálny islamista má vždy dlhú bradu, fundamentálny Európan má
pred domom 10 nádob na separovaný zber.
„Facts do not cease to exist because they are ignored.“
- Aldous Huxley (1894 - 1963)
Marek Hrabčák
|
KONTEXT
John Trotti je editorom amerického časopisu MSW Management a
autorom vyše stovky článkov a príspevkov v tomto odbornom
periodiku. Často prináša nové, netradičné a aj kontroverzné
pohľady na aktuálne dianie v odpadovom hospodárstve.
Čo sú konverzné technológie? (“Conversion
Technologies” – CTs)
Termín "konverzné technológie" zahŕňa širokú škálu
technológií používaných na zmenu (= konverziu) tuhého odpadu na
výrobky, chemikálie alebo paliva. Zariadenia konverzných
technológií predstavujú ďalší pokrok a tzv. „evolučný“
krok v systéme materiálového využívania tuhých odpadov,
presmerovania organických (obsahujúcich uhlík) odpadov z
tradičných činností na zneškodnenie skládkovaním či spaľovaním
tuhého komunálneho odpadu.
Zariadenia konverzných technológií tak konvertujú energiu
uloženú v organickej zložke odpadov na nové chemické látky alebo
výrobky, ktoré môžu byť následne použité na výrobu energie alebo
výrobu ďalších nových produktov.
Zariadenia konverzných technológií môžu tak využiť celú radu
procesných technológií ako sú napríklad – anaeróbna
digescia, splyňovanie, pyrolýza, tepelná depolymerizacia atď.
Tieto technológie môžu byť definované pomocou rôznych postupov
konverzných procesov ako biochemické, termochemické alebo
fyzikálnochemické. Všetky tri cesty predstavujú odlišný spôsob
využitia organickej zložky tuhých odpadov. V tomto ponímaní CTs
potom klasické spaľovanie pevných odpadov („mass burn
system“), využívajúce teplo a/alebo výrobu elektriny (Waste
to Energy = WtE), nie je považované za konverznú technológiu.
(Oregon Department of Environmental Quality)- US EPA).
500 miliónov na využívanie odpadov
Už v decembri 2011 priniesli média správu, že federálna vláda v
USA poskytla 500 mil. dolárov na nové technológie pre ďalšie
využívanie odpadov – program WCTs (Waste Conversion
Technology). Úlohou projektu je využitie nerecyklovateľných časti
komunálneho odpadu na výrobu energie, pohonných hmôt či rôznych
chemických látok.
Výstupy z týchto technológií (napr. etanol či syntézny plyn)
majú oveľa vyššiu ekonomickú hodnotu, ako sa získa klasickým
spálením komunálneho odpadu. Následne americké ministerstvo
energetiky (DOE) poskytlo grant v celkovej výške 564 mil. dolárov
pre 19 vybraných projektov. (Waste Management World).
|
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.