Energia z odpadov – niekde štandard, inde postrach

Cieľom politiky ZERO WASTE je praktické vylúčenie zo skládkovania tých odpadov, ktoré majú aspoň nejakú zostatkovú ekonomickú hodnotu. Podobne, ako hierarchia nakladania s odpadmi v USA, aj japonská odpadová politika je založená na modeli 3R = REDUCE – REUSE – RECYCLE (redukovať, znovu použiť, recyklovať).

Energia je dôležitejšia

Predsa však je tu jeden podstatný rozdiel. V japonskej odpadovej stratégií je energetické využitie odpadu chápané skôr ako REUSE, t.j. je postavené akoby nad recykláciou. A tak opätovné získavanie energie z odpadov pomocou termických procesov je v Japonsku základným prvkom v ich systéme odpadového hospodárstva.

Prečo ma to tak zaujalo? Pretože mám pocit, že toto je cesta po ktorej sa budeme v odpadovom hospodárstve pohybovať v budúcnosti. Nie ako súčasť nejakého veľkolepého plánu na záchranu našej planéty. Ani preto nie, aby sme si chránili územia pre budúce zahrabávanie našich ďalších a ďalších zbytočností.

Dôvodom je, že konverzia odpadu na energiu je jednoducho: REUSE. Podľa mňa sa skutočné problémy koncentrujú do zvyškových odpadov, ktoré už nevieme využiť. Pri energetickom využití odpadu vyriešime hneď dva z nich súčasne – zmiernenie ich negatívnych účinkov a využitie ich pozitívnych vlastností.

Negatívne dopady recyklácie

Poďme sa pozrieť na dôsledky, medzi ktorými najdôležitejšia je tvorba a prenos znečisťujúcich látok z jedného typu na iný, v závislosti na konkrétnych technologických postupoch. Markantný vplyv na kvalitu ovzdušia je spojený s takmer každou energetickou činnosťou ľudstva. Naviac je spojený so spotrebou vody a tiež degradácie životného prostredia.

• Ako vážne a zodpovedne pristúpime k zmierňovaniu následkov?

• Pri akej účinnosti a za akú cenu v prepočte na doláre?

Toto sú limitujúce faktory pri akejkoľvek našej technickej činnosti na Zemi bez ohľadu na svoj pôvod alebo účel. V priebehu minulých rokov sa kritika proti hromadnému spaľovaniu odpadov vo WtE zariadeniach zameriavala na rôzne emisie do ovzdušia.

Ale prostredníctvom kombinácie nových technológií a pracovných postupov, ktoré sme závideli do noriem a tiež do praxe, sme už dosiahli vysoko kvalitné prevádzky – moderné elektrárne. Mali by sme nastaviť ešte vyššie normy a predpisy pre WtE zariadenia? V pravý čas zrejme áno, ale tie isté vysoké štandardy by sme mali potom uplatňovať aj na ostatné energetické zariadenia – uhoľné, mazutové či plynové elektrárne.

Konverzné technológie majú budúcnosť

U nás v USA je predsa len menej poznatkov o emisiách zo širokej škály rôznych konverzných technológií (= CTs). Naopak – japonské skúsenosti s konverznými technológiami ukazujú na ich schopnosť spoznať a prekročiť tieto limity, ktoré sú typické len na konvenčných tepelných elektrárňach. CTs sa práve teraz začínajú dostať u nás v USA a Kanade do širšieho povedomia.

Bolo by preto nanajvýš vhodné sa čo najviac poučiť o ich možnostiach a vhodnostiach pre použitie v súčasnom integrovanom systéme odpadového hospodárstva. Nové skúsenosti z Ázie, ale aj Európy, nám tak pomáhajú sa orientovať v týchto nových technológiach a ukazujú cestu do budúcna.

/Zdroj: John Trotti: Energy From Waste: Once More Into the Fray. The MSW Management Blogs, 27.11.2012
Preklad: Marek Hrabčák/

POZNÁMKA

Na rozdiel od Japonska či Ameriky, v EÚ27 trvalo prevláda dogmatický prístup k odpadom neustálym opakovaním mantry RECYKLUJ – RECYKLUJ – RECYKLUJ. Aj najnovšie signály z Európskej komisie či priamo z úst eurokomisára Janeza Potočníka o dôslednom dodržiavaní odpadovej hierarchie svedčia o istej „ideologickej horlivosti“ a ignorovaní ekonomických zákonitosti.

A tie platia rovnako na trhu primárnych aj druhotných surovín. Obmedzovanie energetického využívania odpadov zo strany Komisie pripomína stredoveký boj Cirkvi s novátorskými myšlienkami Galilea či G. Bruna, že Zem nie je stredom Vesmíru.

Ostáva len dúfať, že odlišný názor na odpadovú hierarchiu nebude mať aj dnes za následok „upaľovanie v mene svätej pravdy“ Bruselu (či zákaz publikovania v odborných médiách). A to, že Komisia zreviduje svoje myšlienky skôr ako Vatikán, ktorému rehabilitácia Galilea trvala skoro 350 rokov.

Základný problém vzniká v rozdielnom chápaní pokroku vo vede a technike („evolúcia strojov“). Slovami klasika vedeckého myslenia K.R. Poppera, veda je neustály proces: hypotéza – potvrdenie/vyvrátenie. Pravdivosť vedeckej teórie sa nedokazuje, ale vedecky testuje a konečná pravda neexistuje – je len proces neustáleho približovania sa k pravde postupným vylučovaním chybných hypotéz. To predpokladá aj slepé uličky, ale aj sebareflexiu vedeckej komunity a testovanie novej hypotézy (napr. nedávne prirýchle „c“, či objavenie života na Marse).

Protikladom vedy je ideológia – sústava názorov, postojov, záujmov či ideí určitých skupín často založených len na subjektívnom vnímaní problému členmi tejto skupiny. Ak aktivisti namiesto vedy podľahnú skôr ideológii, je problém na obzore. Príkladov je mnoho – biopalivá, fotovoltaika, zákaz jadrových elektrárni, GMO obmedzenia a mnoho ďalších.

História nás učí, že strety medzi vedou a ideológiou majú často fatálne dôsledky (G. Bruno atď.). Slepé uličky ideológie sú totiž temnejšie a krutejšie.

Ktosi to vyjadril pekným prirovnaním, že odpadové hospodárstvo by malo byť skôr trhom založeným na klasickej ekonomike ako len nadšenou ideológiou „pre dobro veci a poriadok na ulici“. Fundamentálny islamista má vždy dlhú bradu, fundamentálny Európan má pred domom 10 nádob na separovaný zber.

„Facts do not cease to exist because they are ignored.“ - Aldous Huxley (1894 - 1963)

Marek Hrabčák

KONTEXT John Trotti je editorom amerického časopisu MSW Management a autorom vyše stovky článkov a príspevkov v tomto odbornom periodiku. Často prináša nové, netradičné a aj kontroverzné pohľady na aktuálne dianie v odpadovom hospodárstve. Čo sú konverzné technológie? (“Conversion Technologies” – CTs) Termín "konverzné technológie" zahŕňa širokú škálu technológií používaných na zmenu (= konverziu) tuhého odpadu na výrobky, chemikálie alebo paliva. Zariadenia konverzných technológií predstavujú ďalší pokrok a tzv. „evolučný“ krok v systéme materiálového využívania tuhých odpadov, presmerovania organických (obsahujúcich uhlík) odpadov z tradičných činností na zneškodnenie skládkovaním či spaľovaním tuhého komunálneho odpadu. Zariadenia konverzných technológií tak konvertujú energiu uloženú v organickej zložke odpadov na nové chemické látky alebo výrobky, ktoré môžu byť následne použité na výrobu energie alebo výrobu ďalších nových produktov. Zariadenia konverzných technológií môžu tak využiť celú radu procesných technológií ako sú napríklad – anaeróbna digescia, splyňovanie, pyrolýza, tepelná depolymerizacia atď. Tieto technológie môžu byť definované pomocou rôznych postupov konverzných procesov ako biochemické, termochemické alebo fyzikálnochemické. Všetky tri cesty predstavujú odlišný spôsob využitia organickej zložky tuhých odpadov. V tomto ponímaní CTs potom klasické spaľovanie pevných odpadov („mass burn system“), využívajúce teplo a/alebo výrobu elektriny (Waste to Energy = WtE), nie je považované za konverznú technológiu. (Oregon Department of Environmental Quality)- US EPA). 500 miliónov na využívanie odpadov Už v decembri 2011 priniesli média správu, že federálna vláda v USA poskytla 500 mil. dolárov na nové technológie pre ďalšie využívanie odpadov – program WCTs (Waste Conversion Technology). Úlohou projektu je využitie nerecyklovateľných časti komunálneho odpadu na výrobu energie, pohonných hmôt či rôznych chemických látok. Výstupy z týchto technológií (napr. etanol či syntézny plyn) majú oveľa vyššiu ekonomickú hodnotu, ako sa získa klasickým spálením komunálneho odpadu. Následne americké ministerstvo energetiky (DOE) poskytlo grant v celkovej výške 564 mil. dolárov pre 19 vybraných projektov. (Waste Management World).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.