NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Názory: Legislatívny zámer zákona o odpadoch

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo 10. mája 2013 návrh legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch. Zákon mení viacero oblastí nakladania s odpadmi. Týka sa aj výrobcov a dovozcov obalov, v kapitolách 2.5, 2.6. a 2.7 návrhu. Na rovnaké otázky odpovedajú predstavitelia dvoch najväčších oprávnených organizácií na Slovensku: Hana Nováková, generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK a Michal Sebíň, riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK.

Názory: Legislatívny zámer zákona o odpadoch

1.) Aké máte výhrady voči definícii rozšírenej zodpovednosti výrobcov v návrhu? (kap. 2.5.)

Hana Nováková | Plne súhlasíme s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý MŽP SR predstavilo v legislatívnom zámere. Ide o štandardné riešenie použité vo väčšine krajín Európy. Navrhnuté riešenie rešpektuje existujúce východiskové podmienky v slovenskom odpadovom hospodárstve, t. j. zodpovednosť obcí za komunálny odpad, ktorý vznikol na ich území, povinnosti výrobcov vo vzťahu k ich výrobkom a odpadom z nich a zmluvné vzťahy subjektov v odpadovom hospodárstve.

Charakter jednotlivých druhov odpadov vznikajúcich na území obce (napr. obaly, elektro, pneumatiky...) je rôzny a vyžaduje si odlišný systém zberu. Nájsť efektívne univerzálne riešenie zberu pre všetky druhy odpadov nie je možné.

Michal Sebíň | V návrhu nie je rozšírená zodpovednosť výrobcov jasne zadefinovaná a uplatňuje sa „rôzny meter“ rozšírenej zodpovednosti podľa vybranej komodity. Rozšírená zodpovednosť sa rozdeľuje na fyzickú a finančnú, čo sú pojmy, ktoré smernica 2008/98/ES o odpade nepozná.

Legislatívny zámer by mal vychádzať z inštitútov definovaných smernicami a nie z účelovo vytvorených definícií. Rovnako zámer nerieši problematiku triedeného zberu komunálneho odpadu komplexne, ale sústredí sa iba na jednu jeho zložku a to obaly.

2.) Ako hodnotíte navrhované postavenie obcí v systéme separovaného zberu? (kap. 2.6.)

Michal Sebíň | Nastavenie spolupráce s obcami nie je rovnaké pre všetky komodity pokryté rozšírenou zodpovednosťou výrobcov. Je potrebné zjednotiť povinnosti výrobcov voči samospráve tak, aby bol zabezpečený triedený zber všetkých komodít pokrytých rozšírenou zodpovednosťou na náklady výrobcov.

To bude možné iba v prípade, ak obce budú povinné umožniť realizáciu triedeného zberu komunálneho odpadu aj výrobcom/kolektívnym organizáciám pre obaly na vlastné náklady tak, ako je to navrhované napr. pri elektroodpade z domácností.

Štandardné európske systémy rozšírenej zodpovednosti sú založené na princípe vlastníctva vytriedených zložiek komunálneho odpadu výrobcami, ktorí sú za tento odpad zodpovední. Nie na kupovaní potvrdeniek o zhodnotení odpadu.

Hana Nováková | Obce sú jedným z kľúčových partnerov v oblasti triedeného zberu odpadov z obalov. Množstvo vytriedeného odpadu v obciach je nevyhnutnou súčasťou plnenia limitov zo strany výrobcov a dovozcov, pričom je potrebné, aby sa toto množstvo triedeného komunálneho odpadu zvyšovalo. 

Navyše jedine samospráva je pod verejnou kontrolou, svojich partnerov musí vyberať prostredníctvom transparentných podmienok verejného obstarávania a je jediná kompetentná rozhodovať o fungovaní akéhokoľvek systému na vlastnom území.

V konečnom dôsledku zvýšenie efektívnosti triedeného komunálneho odpadu sa odrazí na znížení množstva zmesového odpadu a tým znížení poplatkov za odvoz komunálneho odpadu. Len vyvážený systém môže priniesť pozitíva všetkým – priemyslu aj obyvateľom.

3.) Súhlasíte s podmienkami udelenia autorizácie kolektívnym organizáciám? (kap. 2.6.)

Hana Nováková | Úprava podmienok pre vznik a pôsobenie kolektívnych organizácií je v súčasnej dobe už nevyhnutná. Podmienky pre kolektívne organizácie by mali byť nastavené tak, aby sa dosiahli ciele stanovené pre danú oblasť odpadového hospodárstva. 

Ministerstvo však nesmie zabúdať na rovnocennosť povinností v prípade, že výrobca zabezpečuje rozšírenú zodpovednosť individuálne a v prípade, že sa združí v kolektívnom systéme. Nerovnaké podmienky vyústia do nerovnakých nákladov povinných osôb a budú viesť k špekuláciám. 

Zákaz vertikálneho prepojenia medzi účastníkmi odpadového reťazca  má svoje opodstatnenie v praxi,  tak ako aj viazanie  finančných prostriedkov získaných od výrobcov a dovozov na podporu triedenia a zhodnocovania odpadov z obalov, ktoré uviedli na trh.

Michal Sebíň | Navrhované podmienky autorizácie vychádzajú z nepochopenia princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Platná legislatíva EÚ zachováva priamu zodpovednosť výrobcov za plnenie stanovených cieľov bez ohľadu na to, či si výrobca plní povinnosti individuálne alebo cez kolektívnu organizáciu. Skrátka výrobca je vždy zodpovedný.

Zákon teda musí jasne stanoviť konkrétne povinnosti pre výrobcov, ktoré budú vychádzať z cieľov stanovených príslušnými smernicami rovnako ako z analýzy súčasného stavu odpadového hospodárstva a budú platné pre všetkých výrobcov bez ohľadu na spôsob, akým si povinnosti zabezpečujú. Iba samotné sprísnenie regulácie kolektívnych organizácií nezabezpečí plnenie cieľov stanovených smernicami EÚ.


Diskusia (9)

  1. Ing. Tomáš Schabjuk29.05.2013 (10:42)

    Z týchto krátkych názorov je zrejmé, komu definície v predloženom legislatívnom zámere vyhovujú a teda sa môžeme domnievať aj to, kto mal aký lobing.

    Zaujímavý citát je od zástupkyne spoločnosti ENVI-PAK: "jedine samospráva je pod verejnou kontrolou, svojich partnerov musí vyberaťprostredníctvom transparentných podmienok verejného obstarávania a je jediná kompetentná rozhodovať o fungovaní akéhokoľvek systému na vlastnom území". Toto zrejme vyvolalo úsmev na tvári nie len mne. Ak by to tak fungovalo, bolo by to fajn, v našich súčasných podmienkach to však takto nefunguje. Otázka: Ak by mala obec troj, štvor násobne predražený systém zberu separovaného odpadu, zaplatí autorizovaná oprávnená organizácia všetky tieto náklady? Veď to by bola hlúposť a k tomu dúfam nechcem dôjsť. Nemalo by byť cieľom vyzbierať všetok separovaný zber z obcí, ale za čo najnižšie náklady pre OP, teda pre výrobcov a teda samozrejme spätne pre občana? Nerozumiem prečo sa chceme púšťať opäť novým smerom, keď máme jasné a vynikajúce výsledky v oblasti fungovania a praxe kolektívnych systémov v oblasti zberu a spracovania elektroodpadov. Vlastne rozumiem, lobing. A súčasných vyše 50 % uzatvorených zmlúv so slovenskými samosprávami je silný dôvod na lobovanie.

  2. Radoslav Záhumenský30.05.2013 (08:42)

    Je potrebné priznať, že oprávnené organizácie dnes platia obciam, zberovým spol. zanedbateľné peniaze, pretože príspevky od povinných osôb sú minimálne.

    Preto mi pripadajú tieto vyjadrenia ako schizofrénia, ktorá skutočných odpadárov akurát tak slušne povedané nahnevá..

    Legislatívny zámer je podľa môjho názoru v oblasti obalov šitý na mieru ENVIPAKu, ktorý pouzatváral zmluvy s obcami, tie však sú vďačné aj za pár drobných..To neznamená, že sú o tom čo podpísali aj skutočne presvedčený..

    Otázkou však je či za pár drobných je to naozaj fianncovateľné?

    Na to nech odpovedia zberovky, ktoré majú reálne kalkulácie nákladov sep. zberu v jednotlivých regiónoch.

  3. Ondrej Sárkáni30.05.2013 (16:46)

    Investovali sme veľké úsilie a finančné prostriedky do budovania odpadového hospodárstva a triedeného zberu a nerozumiem prečo niekto chce všetko toto hodiť cez palubu. 

    Systém financovania triedeného zberu  je potrebné nastaviť, tak aby zohľadňoval reálne náklady na triedený, ale aby rešpektoval aj všetky právne vzťahy, ktoré už v odpadovom hospodárstve existujú. 

    Prečo niekto chce, aby sme prešli i pri triedenom zbere na systém podobný elektru? 

    Keď sa zavádzal systém na zber elektra, tak sa musel budovať od začiatku, nebolo na čo nadväzovať. Žiadne právne vzťahy neboli nastavené. Systém vznikal na zelenej lúke. Vyzbieraný odpad nebol finančne zaujímavý.

    V prípade triedeného zberu to tak nie je! Existuje systém i infraštruktúra, do ktorej sa investovalo veľa peňazí, triedený zber je v obci úzko previazaný na systém zberu zmesového odpadu a iné obecné služby.

    Prečo nemôžeme rozvíjať a zlepšovať to, čo tu máme? Najväčší záujem mame my na tom, aby triedený zber fungoval dobre. 

    Alebo sa niekto chce dostať za lacný peniaz, k tomu čo sme my na obciach vybudovali, keďže už nám potom infraštruktúra (kontajnery, autá, zberné dvory) na nič nebudú? A ešte sa dostane zadarmo k lukratívnym zložkám v triedenom zbere?

    Vo väčšine krajín EÚ funguje systém triedeného zberu tak, ako to je popísané v legislatívnom návrhu. V tých ostatných to k tomu smeruje. Len na Slovensku sa musíme posúvať od extrému do extrému. 

    Troj, štvor, päť a stodvadsať krát predražený systém je len demagogické vyjadrenie. Nikto zatiaľ na Slovensku nedokázal odprezentovať koľko by mal objektívne stáť triedený zber. Takisto ako nikto doteraz nevyčíslil, koľko budú stáť obce (alebo štát) zmarené investície a pokuty zo zrušených zmlúv na vykonávanie zberu triedeného odpadu.

    Zákon musí vytvoriť pravidlá, ktoré zaručia financovanie triedeného zberu v reálnych cenách, ale taktiež musí zaistiť o kontrolu efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov.

    Kto iný, ako samospráva, by mal regulovať systém odpadového hospodárstva na jej území? Cudzí subjekt?

    Samosprávy obstarávajú služby vo verejnom obstarávaní a zmluvy musia byť zverejnené. Ak má niekto pochybnosti o verejnom obstarávaní môže ho napadnúť.

    Ondrej Sárkány, ZOHŽO (združenie zahŕňajúce 29 samospráv s takmer 45 000 obyvateľmi) 

  4. Ing. Tomáš Schabjuk30.05.2013 (19:20)
    Prečo? Je to jeden z možných scénarov, ktorý sme si pri elektre vyskúšali. Systém elektra funguje tak, že kolektívna organizácia zabezpečí zber v danej obci a následne jeho spracovanie. Nikto nehovorí, že sa súčastný zber separovaného zberu vymení za iný. Môže to kľudne pokračovať takto aj naďalej, s tým, že to nebude platiť obec, ale oprávnená organizácia, ktorá si to objedná u zberových spoločností a spracovanie v zariadeniach na triedenie odpadov. Je vysoký predpoklad, že si zber budú oprávnené organizácie objednávať u regionálnych zberoviek, vzhľadom na už vybudovaný systém zberu. Pri triedení by dostali zákazku zrejme najefektívnejšie triediace centrá, ktoré danú službu triedenia zabezpečia čo najefektívnejšie. To je hádam cieľ, vyzbierať všetok separovaný zber ale za čo najmenej peňazí.
    Financovanie ako to navrhuje druhá strana je tiež možné, prečo nie. je to o tom ako politici rozhodnú. Tento model však vyhovuje hádam len jednej oprávnenej organizácii, ktorá už má zazmluvnených väčšinu samospráv a to teda dáva predpoklad na vznik jedného veľkého monopolu založeného a riadeného veľkými zahraničnými spoločnosťami.
  5. Hana Nováková MBA31.05.2013 (15:21)

    Pre odborný prínos k téme rozšírenej zodpovednosti výrobcov a jej praktickej realizácii na komunálnej úrovni by bolo vhodné, namiesto predkladania  ničím nepodložených obvinení a vyfabulovaných predikcií, najskôr zosumarizovať fakty, ako by mal ten-ktorý navrhovaný systém fungovať v praxi. Jedine tak je možné odborne diskutovať o výhodách a nevýhodách navrhovaných modelov triedeného komunálneho zberu a objektívne ich porovnať. Považujem za vysoko neprofesionálne hodnotiť čokoľvek bez bližšej znalosti navrhovaného modelu.

    Navyše ak má niekto informácie o netransparentných procesoch verejného obstarávania je potrebné informovať o takýchto skutkoch orgány činné v trestnom konaní a nie všeobecne, bez akýchkoľvek dôkazov, obviňovať samosprávu.

    Oprávnená organizácia ENVI-PAK podporuje systém triedeného zberu odpadov z obalov na miestach, ktoré sú najviac finančne poddimenzované  a nie je to len oblasť zberu na území obce. Na druhej strane vysoký počet obcí, ktoré sa zapojili do tohto systému (a neustále pribúdajú ďalšie) svedčí o tom, že takto nastavený systém funguje a existuje potenciál ho ďalej rozvíjať, čo do množstva vyseparovaných množstiev a k tomu sa viažucich finančných prostriedkov, kýmkoľvek kto prejaví záujem.

  6. Michal Sebíň05.06.2013 (13:38)
    Vo väčšine krajín EÚ je systém triedeného zberu odpadov z obalov založený na vlastníctve tohto odpadu výrobcami a dovozcami, ktorí sú za jeho zber a recykláciu zodpovední. Výsledky sú jednoznačné - tieto krajiny (napr.: Nemecko, Rakúsko, Belgicko...) skládkujú 1-3% TKO, materiálovo zhodnocujú 30 - 45% všetkého TKO. Miera recyklácie odpadov z obalov sa pohybuje cez 70%. A to všetko bez nákladov pre samosprávy !
    Na Slovensku historicky systém triedeného zberu financujú cez RF aj výrobcovia a dovozcovia neobalových komodít. Preto máme konečne šancu pokryť štandardným systémom rozšírenej zodpovednosti celý triedený zber o čom mnohé štáty iba uvažujú (novinový papier a pod.)
     
  7. Radovan Kazda, šéfredaktor06.06.2013 (12:31)
    Garanciu oprávnených organizácií prevziať všetok TKO z obcí považujem za kľúčový bod k nájdeniu najlepšieho riešenia, nakoľko toto je závažná požiadavka ZMOS. Aj preto chceme pokračovať v tejto téme v ďalších článkoch a rozhovoroch.

    Súhlasím s názorom pani Novákovej, že v diskusii - akokoľvek zaujímavej - by nemali zaznievať vykonštruované podozrenia, ani náznaky nepodložených "obvinení". Preto budeme túto diskusiu moderovať.
  8. Radovan Kazda, šéfredaktor09.06.2013 (16:30)
    Pravidlá diskusie v denníku odpady-portal.sk sme doposiaľ nemali potrebu riešiť, ale v nadväznosti na rastúce množstvo pripravovaných legislatívnych zmien vzrastá k viacerým článkom i počet príspevkov, ktoré nie sú v súlade so štandardizovanými pravidlami. Podobne ako všetky médiá, ktoré sa snažia o rozvoj kultivovanej diskusie, preto budeme odteraz príspevky moderovať. Príkladom môžu byť pravidlá diskusie na portáli eTrend, ktoré považujem (ako viacročný bloger v eTrend) za veľmi presné a správne: http://www.etrend.sk/pravidla-diskusie.html

    Napríklad bod 4 píše: "Príspevky nesmú bezdôvodne alebo tvrdeniami nezakladajúcimi sa na pravde napádať autora článku, prevádzkovateľa eTRENDu, osoby a subjekty, ktoré sú predmetom článku a iných diskutujúcich."

    Domnievam sa, že niekoľko príspevkov v doterajšej diskusii k tomuto článku porušilo práve toto pravidlo. Vzhľadom k tomu, že diskusným pravidlám sme doposiaľ nevenovali pozornosť (keďže nebolo treba), staršie príspevky otvárame. Nové už budú podliehať moderovaniu.

    Chcem však diskutérov požiadať, aby odteraz striktne dodržiavali tieto normy diskutovania, nakoľko odteraz sa pri moderovaní budeme držať pravidiel, obsiahnutých i v tomto kódexe.

    Pomôckou pre prípravu diskusného príspevku môže byť napríklad zoznam argumentačných klamov: http://cs.wikipedia.org/wiki/Argumenta%C4%8Dn%C3%AD_klam, taktiež zoznam logických chýb: http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_fallacies

    Zároveň sa chcem čitateľom ospravedlniť za "zmätky" v editovaní diskusných príspevkov za ostatné dva dni, spôsobené práve novo vzniknutou situáciou.

    Taktiež chcem požiadať čitateľov o toleranciu k technicky zastaralému riešeniu systému diskusií. Modernizácia tohto riešenia (na prihlasovacie meno a heslo, aj s avízom na nové príspevky) patrí k našim prioritám pre najbližšie obdobie.

    Ďakujem za porozumenie.
  9. V. Šinák10.06.2013 (10:15)
    Systém, ktorý by mal na Slovensku fungovať, by mal v prvom rade byť efektívny a primerane nákladný.
    Oprávnené organizácie, osobitne Natur-pack, a.s., a Envi-pak,a.s., by mali svoje názory a "schémy"verejne prezentovať a aj ich na verejnom fóre obhajovať.
    Vyhneme sa tým rôznym nedorozumeniam, obviňovaniam ... a nielen odborná verejnosť, ale aj priemysel bude vedieť o čo komu naozaj ide.
    Vtedy nebude ani potrebné moderovať diskusiu k odpadovému zákonu.


Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X