Čo zabralo a ako na to? Štatistiky o triedení odpadu nastavujú samosprávam krivé zrkadlo.
Mestá a obce majú niekoľko dobrých dôvodov, aby sa vo vlastnom záujme snažili triediť viac odpadu. Mnohé to robia. V denníku ODPADY-PORTAL sme v sérii článkov rozobrali príklady piatich slovenských miest, ktoré vlani zvýšili mieru triedenia najvýraznejšie.
Popri environmentálnej rovine – vytriedenie je základným predpokladom pre opätovné využitie, zhodnotenie a odklon smetí zo skládok – je motivácia samospráv aj ekonomická a finančná. V troch ohľadoch.
1. Za farebné kontajnery platia OZV
Prvým argumentom za triedenie je znižovanie množstva zmesového komunálneho odpadu. Kým jeho zber a spracovanie platia samosprávy, pri triedených položkách, akými sú plasty, papier či sklo, systém financujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Z pohľadu obcí tak dáva logiku dostať čo najviac vytriediteľných zložiek do farebných nádob a vriec. Menej „zmesáku,“ menej nákladov. Špecifikom sú ovšem triedené zložky nespadajúce pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov, napríklad zelené odpady z parkov a záhrad či kuchynské odpady, kde zber a ďalšie nakladanie (nie lacné) financujú samosprávy.
Aj triedenie týchto zložiek, kde náklad zostáva na pleciach samospráv, však podporujú ďalšie dva ekonomické argumenty. Tie však už stoja na tom, ako parametre nastavil štát.
2. Nižšie poplatky za skládkovanie
Druhým dôvodom, pre ktorý sa triedenie odpadu môže samosprávam vyplatiť, sú ceny za skládkovanie. Vstupuje do nich totiž zákonný poplatok za uloženie odpadu, ktorý prevádzkovateľ skládky odvádza do Envirofondu, a ktorého výška závisí od tzv. úrovne vytriedenia komunálneho odpadu.
Skládkovacie poplatky sú rozvrstvené v siedmich pásmach od 11 po 33 eur za tonu v závislosti od spomínanej úrovne vytriedenia. Na najnižšiu sadzbu dosiahnu iba mestá a obce, ktoré vykážu viac ako 60 % vytriedeného komunálu. S ľudnatejších miest sú nimi aktuálne iba Pezinok a Nové Zámky.
Ak samospráva dokáže reportovanú mieru triedenia výrazne zvýšiť a „kvalifikovať“ sa na nižší zákonný poplatok, v mestskom či obecnom rozpočte to môže predstavovať povšimnutiahodnú úsporu. Povedzme, že veľké okresné mesto posiela ročne na skládku 10-tisíc ton odpadu. Pokiaľ dosahuje úroveň vytriedenia, napríklad, 39 %, na zákonnom poplatku zaplatí 220-tisíc eur. Pokiaľ sa v kľúčovom parametri dostane nad 60 %, poplatok mu klesne na polovicu (110-tisíc eur).
3. Príspevky z Environmentálneho fondu
Tretím dôvodom sú príspevky z Environmentálneho fondu. Štát takto každý rok rozdeľuje medzi mestá a obce milióny eur, pričom pri jednom type príspevkov rozhoduje spomínaná úroveň vytriedenia, pri druhom type ide o špecificky o kuchynský odpad z domácností: príspevok sa viaže na každú tonu vyzbieraného a zhodnoteného odpadu.
Ako ukazuje aj najnovšie rozdelenie príspevkov za rok 2025, väčšie mestá takto dosiahnu na sumy prevyšujúce stotisíc eur, Bratislava na viac ako pol milióna. Na rozdiel od dotácií peniaze nie sú prísne účelovo viazané.
Pomedzi sa však vyníma príklad malej východoslovenskej obce, ktorá vo výške príspevku predbehla väčšinu miest v krajine. Vďačí za to takmer 100-percentnej úrovni vytriedenia. Podobne ako inej obci na západe Slovenska jej pomáha výkupňa kovových odpadov.
Rozprávkové čísla aj príbehy
Sokoľany sú neveľká obec pri Košiciach s približne 1 300 obyvateľmi, ktorí podľa ročného výkazu v minulom roku vyprodukovali zhruba 280 ton zmesového komunálneho odpadu, 15 ton plastov, 14 ton skla a 11 ton papiera. A okrem toho aj (sic!) 5 538 ton železa a ocele. Tento jediný druh odpadu tvoril takmer tri štvrtiny všetkých odpadov vykázaných obcou za rok 2025.
Ak k tomu prirátame meď (737 ton) a hliník (459 ton), tri kategórie kovových odpadov preedstavovali zhruba 90 % z celkovej tvorby odpadu. Hlavne vďaka tomu Sokoľany za vlaňajšok dosiahli 96-percentú úroveň vytriedenia komunálneho odpadu, čo obec kvalifikovalo na najnižší zákonný poplatok za skládkovanie a mimoriadne vysoký príspevok z Envirofondu.
Zberne a výkupne kovov sú, dozaista, ako upozorňujú starostovia, aj negatívna externalita (hlučnosť, dopravné zaťaženie), ale štatistiky menších obcí katapultujú k takmer 100-percentnému triedeniu. Či obec zavádza nové riešenia pre zmesový komunálny odpad alebo triedené zložky, či prevádzkuje zberný dvor alebo vyvíja akúkoľvek inú aktivitu v odpadovom hospodárstve, bude z pohľadu jej úrovne vytriedenia v princípe jedno. Stačí zberňa. Vybavené.
Na druhej iné obce, ktoré sa rozkrájajú pri množstvom zbere, vyrokujú si od OZV viac farebných nádob a každú sobotu budú robiť osvetu o triedení cez obecný rozhlas, dopadnú zákonite horšie. V optike, ktorou sa na ne pozerá štát.
O probléme sa hovorí už dlho. Ale hovorením to končí.
„Za rok 2021 vykázalo viac ako 90-percentnú mieru vytriedenia sedem obcí. Pokiaľ by to bola pravda, bolo by to úctyhodné, ale momentálne je to logisticky priam nemožné,“ vyjadril sa pred štyrmi rokmi šéf odpadovej sekcie MŽP SR s tým, že „v najbližšej dobe“ sa na to ministerstvo pozrie. Riešenie ministerstvo neskôr sľubovalo a dokonca aj v paragrafovej podobe predstavilo i pod novým vedením v roku 2024. Návrh sa však v legislatívnom procese neposunul ďalej.
Keď sme v denníku ODPADY-PORTAL najnovšie mapovali päť slovenských miest, ktoré vlani zaznamenali najmarkantnejší nárast v úrovni vytriedenia komunálneho odpadu, Partizánske, Michalovce, Trebišov, Zvolen aj Nové Zámky sa podelili o mnoho zaujímavých inovácií, ktoré vo svojom odpadovom hospodárstve zaviedli. Či už sú to systémy zberu od dverí k dverám, množstvový zber odpadu s uzamykaním nádob a vážením odpadu, odpadový taxík, premyslené vzdelávacie kampane či investície do kontajnerových stojísk, všetky novinky mohli – hoci s rôznou bilanciou hodnoty za peniaze – prispieť k lepšiemu triedeniu odpadov z domácností.
Štatistikou každého z miest však mávajú ťažké odpady, osobitne železo/oceľ a biologicky rozložiteľné odpady, teda zeleň z parkov a záhrad. V každom z miest práve tieto dva druhy odpadu figurujú v množstevnej skladbe hneď na druhom mieste za „zmesákom.“ Iba medziročné zmeny ich množstiev sú vo všetkých mestách väčšie ako celková produkcia, napríklad, plastov. Tie patria medzi odpadovými témami možno k najdiskutovanejším a so žltou farbou kontajnerov v triedenom zbere k najviditeľnejším, ale pri optike, ktorou sa na samosprávy pozerá štát, majú zásadnú nevýhodu: hustotu a hmotnosť.
Nové Zámky, napríklad, za minulý rok vykazujú 8 369 ton vytriedeného železa a ocele, teda takmer rovnako veľa ako zmesového komunálneho odpadu (8 552 ton) a 19-krát viac, než dosiahol celkový triedený zber plastov v meste (437 ton). Michalovciam medziročne produkcia „zmesáku“ dokonca stúpla (+ 350 ton), ale úroveň vytriedenia potlačil nahor nárast železa a ocele o 1 500 ton. Partizánskemu zas ešte viac než kovy pomohli zelené odpady z parkov a záhrad: medziročne +151 %, resp. 850 ton.
Zberne a výkupne kovov síce vo väčších sídlach pohnú celkovými štatistikami menej ako v malej obci, ale efekt tisícov ton železného šrotu je efekt tisícov ton železného šrotu. V kladnom i zápornom smere. Svoje o tom vie napríklad Trenčín, ktorému v nedávnej minulosti úroveň vytriedenia klesla napriek lepšiemu triedeniu mnohých zložiek. Dôvodom bolo, že množstvo vyzbieraného železa a ocele kleslo z roka na rok o polovicu, resp. o tritisíc ton.
Ten istý Trenčín pritom pred dvomi rokmi získal ocenenie od Zväzu odpadového priemyslu, pretože skončil na prvom mieste v bodovom hodnotení miest. Do úvahy sa však nebral parameter úrovne vytriedenia, ale rozhodovalo, či mestá hospodária v odpadovom hospodárstve vyrovnane, koľko produkujú zmesového komunálneho odpadu na obyvateľa, či ako sa im darí triediť kuchynský odpad.
Ako von
Pri optike, akou na samosprávy v odpadoch nazerá štát, sa ako racionálny nápad môže javiť aj snaha starostu pritiahnuť do obce výkupňu kovov, aj obecná zberňa, ale aj hĺbkové omladenie miestneho lesoparku. Pri akejkoľvek inej optike to však už nevychádza.
Ministerstvo už roky priznáva, že v odpadových štatistikách obcí je skreslenie. Kým pri niektorých odpadoch rezort otvorene hovorí, že mu chýbajú akékoľvek relevantné dáta, tu sa chytá čísel, pre ktoré štát niektorým krivdí a iným hádže pečené holuby z neba.
Skreslenie štatistík o odpadoch dozaista nie je najväčším problémom krajiny, ba ani odpadového hospodárstva. Lenže práve upratanie v dátach a metodikách by – spolu s ISOH – malo byť na začiatku akéhokoľvek pokusu o hlbšiu zmenu. Jednoduchšie než vypĺňanie a vyhodnocovanie zložitých výkazov by, mimochodom, bolo priraďovanie sadzieb skládkovacích poplatkov, žrebom. A príspevok z Envirofondu nech dostane každá druhá obec v abecednom poradí.
Ako upratať v metodike? Jednou cestou môže byť očistiť úrovne vytriedenia o kovy a zelené odpady, druhou zohľadňovať namiesto percent triedenia kilogramy zmesového komunálneho odpadu na obyvateľa. Krivé zrkadlá sú v každom prípade na súťaž krásy málo.
Radovan Potočár
šéfredaktor Odpady-portal.sk
Text je názorovým príspevkom.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.