Dotáciám zo štrukturálnych fondov dominujú samosprávy

Dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ predstavujú podstatnú časť investícií do slovenského odpadového hospodárstva. Ako to však pri verejných zdrojoch často býva, zostávajú na okraji záujmu verejnosti. Na rozdiel od dotácií zo „štátno-neštátneho? Recyklačného fondu, ktorý prerozdeľuje prostriedky priamo vybrané od podnikateľov, verejné zdroje sa zvyknú považovať za prirodzený spôsob získavania kapitálu na plnenie tzv. ekologických cieľov vlády či Európskej únie. Ako sa tieto ciele napĺňajú?

300 projektov

Ako vyplýva z údajov získaných z Národného strategického referenčného rámca, v Slovenskej republike bolo v programovom období 2007 – 2013 podporených z fondov Európskej únie a zdrojov SR už takmer 300 projektov v oblasti nakladania s odpadmi. Pri analýze projektov sme vychádzali z údajov zverejnených ministerstvom k 31. máju tohto roka.

Verejne dostupné zdroje informácií o poskytnutých prostriedkoch však poskytujú iba obmedzené údaje o názve projektu a prijímateľovi. Získané dáta preto predstavujú len orientačný pohľad na financie použité zo štrukturálnych fondov do oblasti odpadového hospodárstva.

V aktuálnom programovom období využili prijímatelia možnosti získať kapitál na budovanie prevádzok až v štyroch Operačných programoch: Životné prostredie, Konkurencia a hospodársky rast, Bratislavský kraj a Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Viac ako 400 miliónov eur

Dominuje však Operačný program Životné prostredie, ktorý zahŕňa viac ako 93 % schválených projektov na odpadové hospodárstvo.

Celkové zazmluvnené finančné prostriedky zo všetkých programov boli k 31. 5. 2013 na úrovni takmer 420 miliónov eur, z toho bolo k tomuto dátumu vyčerpaných 243 miliónov eur.

Predovšetkým na skládky, zberné dvory a bioodpad

Najvýznamnejšie investície plynuli na uzatvorenie a rekultiváciu skládok odpadov. Zazmluvnená suma činí zatiaľ takmer 70 miliónov eur, teda viac ako 15 %. Presadzovali sa i projekty na výstavbu bioplynových staníc, zväčša s využitím biologického odpadu, v objeme takmer 17 miliónov eur. Ich prijímateľmi boli zväčša súkromné spoločnosti.

Najviac projektov, doposiaľ viac ako 40, schválilo ministerstvo na budovanie zberných dvorov. Ich celková zazmluvnená výška činí podľa našich prepočtov viac ako 38 miliónov eur. Prijímateľmi týchto prostriedkov sú takmer výhradne samosprávy.

Darilo sa i projektom, ktoré sú zamerané na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, teda najmä kompostárňam. Podporených bolo zatiaľ niečo viac ako 35 projektov v zazmluvnenej sume takmer 65 miliónov eur. Treba však povedať, že viaceré z nich sú projektmi, ktoré sú zlúčené s budovaním zberných dvorov alebo centier recyklácie a zhodnocovania odpadov.

Najviac pre Žiar nad Hronom

Rebríčku podporených projektov dominuje mesto Žiar nad Hronom, ktoré má na projekt centra zhodnocovania odpadov zazmluvnených 19 miliónov eur. Mesto však uspelo i s ďalšími dvoma projektmi, na rekultiváciu skládky odpadov a intenzifikáciu separovaného zberu, takže skvalitnenie odpadového hospodárstva v meste majú podporiť verejné zdroje až sumou 25,8 milióna eur.

Investície pre súkromné firmy nezaostávajú

Súkromné spoločnosti sa uchádzali najmä o získanie kapitálových prostriedkov na budovanie recyklačných závodov alebo bioplynových staníc. Paradoxným výsledkom je, že hoci súkromné spoločnosti sú prijímateľom len približne pätiny podporených projektov, z hľadiska výšky dotácií im patrí takmer tretina zazmluvnených prostriedkov. V prvej dvadsiatke najväčších projektov vlastnia súkromné spoločnosti presnú polovicu podporených projektov.

Autor: Radovan Kazda
Spracovanie údajov z NSRR: Radovan Kazda (Odpadové hospodárstvo/ODPADY-PORTAL.SK),
Ing. Tomáš Schabjuk (Odpadový hospodár s.r.o.)

Tabuľka: TOP 80 projektov zo štrukturálnych fondov v programovom období 2007 – 2013, podľa výšky zazmluvnených prostriedkov, stav k 31. 5. 2013.

Pokračovanie tabuľky (pre predplatiteľov):

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.