Imrich Kováč: Zlučovanie obcí pre odpadové hospodárstvo má veľa pozitív

Kedy vzniklo vaše združenie?

Ponitrianske združenie obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi vzniklo v roku 2005. Združuje 63 obcí z Nitrianskeho kraja s rozlohou viac ako 813 štvorcových kilometrov. Na tomto území žije takmer 24 700 domácností s približne 78 500 obyvateľmi.

To je len o niečo menej obyvateľov, než má mesto Nitra so stotisíc obyvateľmi.

Odlišuje sa však najmä tým, že ide o vidiecky typ zástavby, teda veľké územie s priemernou hustotou osídlenia 95 obyvateľov na štvorcový kilometer. Najmenšia obec Kapince má iba 194 obyvateľov.

Vaše združenie získalo významné prostriedky zo štrukturálnych fondov na projekt separovaného zberu a zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov. Čo je jeho cieľom?

Chceme zaviesť komplexný systém separovaného zberu pre šesť zložiek komunálnych odpadov a vybudovať zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, teda kompostárne.

Tým by sme mali dosiahnuť, aby sa znížilo množstvo biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov, zvýšilo množstvo materiálovo zhodnocovaných biologicky rozložiteľných odpadov premenou na konečný produkt – kompost. V neposlednom rade tým zvýšime množstvo zhodnocovaných zložiek komunálneho odpadu, tak ako ukladajú ciele programu odpadového hospodárstva SR.

Čo bude systém vyžadovať od občana?

Priamo v domácnostiach budú občania separovať papier, spolu s papierom v jednom koši aj tetrapak – teda obaly z nápojov. V druhej nádobe budú plasty. Zvlášť budú separovať biologicky rozložiteľný odpad. Zvyškový komunálny odpad ostane v košoch ako doteraz.

Zároveň budú môcť odložiť vyseparované sklo do zberných stanovíšť určených príslušnou obcou, tiež kovy a veľkorozmerný bioodpad zo záhrad a z vegetačných úprav.

Projekt je rozpočítaný na viac ako 10,1 mil. eur. Nie je to na počet obyvateľov dotknutej oblasti veľa?

Práve naopak, v porovnaní s mnohými miliónovými projektmi, ktoré sú určené pre pár stoviek či tisícok obyvateľov a na jediný účel - napríklad kompostáreň - považujeme tieto prostriedky za veľmi efektívne využité.

V akom štádiu je projekt?

Domácnostiam sme rozdali zakúpené nádoby na separovaný zber odpadov. Pred dokončením je výstavba kompostárne i dotrieďovacej haly na vyseparované zložky.

Nádoby na separovaný i komunálny odpad sú označené čipmi. Nevzbudzuje to v obyvateľoch nevôľu?

Spočiatku sme sa stretli aj s negatívnymi reakciami. Snažíme sa občanom vysvetliť, že nejde o žiaden zásah do ich súkromia. Tieto systémy fungujú spoľahlivo a efektívne v mnohých vyspelých krajinách Európskej únie, napríklad v Nemecku. Občania si tam na systém zvykli a pochvaľujú si ho.

Paušálne poplatky sa vám neosvedčili?

Ukazuje sa, že množstevný systém má v obciach väčšie výhody, lebo motivuje ľudí k zvýšeniu miery separovania aj k prevencii pred vznikom odpadu.

Združiť obce do jedného systému si asi vyžadovalo veľa práce. Čo bolo najťažšie?

Predovšetkým oboznamovanie s cieľmi projektu a jeho významom. Naším cieľom je vytvoriť transparentný systém na veľkom území, na ktorom budú mať všetci rovnaké podmienky. Bolo celkom pochopiteľné, že viacerí starostovia nemali dostatok detailných informácií o fungovaní odpadového hospodárstva, jeho nákladoch a výnosoch a ani o možnostiach, ako tieto náklady udržať nízke a skvalitniť pri tom infraštruktúru odpadového hospodárstva. Najmä v malých obciach pracuje na plný úväzok jeden alebo dvaja ľudia, pričom rozsah kompetencií obcí je pomerne veľký.

Ako vlastne vznikol nápad združiť obce pre nakladanie s odpadmi?

Tieto systémy sú známe v celej Európe. Na Slovensku sa nimi začal zaoberať docent Sklenár zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý viedol viacero študentov, ktorí sa venovali mnohým otázkam možnosti zefektívnenia odpadového hospodárstva v okolitých ponitrianskych obciach. Skúmali napríklad štruktúru odpadov, ktoré končia na skládkach, analyzovali možnosti zefektívnenia zberu a zvýšenia miery separácie odpadov. Myšlienka teda dozrievala kontinuálne, spoluprácou a konzultáciami. V súčinnosti s touto spoluprácou vzniklo v roku 2005 naše združenie.

(So Štefanom Sklenárom, ktorý je v súčasnosti majiteľom a riaditeľom zberovej spoločnosti ENVI-GEOS Nitra, sme sa aj na túto tému zhovárali v čísle 9/2012 mesačníka Odpadové hospodárstvo - pozn. red.)

Vaše združenie má kanceláriu práve v sídle firmy ENVI-GEOS Nitra, ktorú vedie docent Sklenár. Nevnímate to ako konflikt záujmov?

Keď sme pripravovali projekt na skvalitnenie systému nakladania s odpadmi v regióne, bola to práve firma ENVI-GEOS Nitra, ktorá nám poskytla dôležité rady. Nijaká iná zberová spoločnosť nám pomoc vtedy neponúkla. Rozhodnutie prenajať si priestor práve v sídle firmy, ktorá je významnou regionálnou spoločnosťou pre nakladanie s odpadmi, vzniklo teda celkom prirodzeným vývojom.

Ako pri každom projekte nakladania s komunálnym odpadom, jeho neuralgickým bodom je vplyv na poplatky za odpad. Nevýhodou kompetencií obcí v komunálnom odpade je to, že občania vytvárajú často až neúmerný tlak na starostov, aby nezvyšovali poplatky, aj keď chcú investovať do skvalitnenia infraštruktúry. Nebol toto hlavný problém?

Ten tlak je veľký a často vedie starostov k tomu, že poplatky nezvyšujú, aj keď to ide na úkor výdavkov z rozpočtu obce, ktoré by mohli byť použité inde. Práve združenie obcí pod jednu platformu by však mohlo efektívne riešiť i tento problém.

To znamená, že sa dohodnú fixné poplatky pre všetky obce?

Takto ďaleko ešte v dohode nie sme, navyše každé takéto rozhodnutie podlieha schváleniu poslancami v miestnych zastupiteľstvách. Boli by sme však radi, ak by tento model prešiel.

Vzhľadom na predpokladané zvýšenie miery zhodnocovania odpadov a investície, ktoré do systému išli z projektu, však možno predpokladať, že poplatky budú vyššie.

Všetko závisí od rozhodnutia valného zhromaždenia združenia obcí a jednotlivých zastupiteľstiev. Naším cieľom je zreálniť výdavky a posunúť sa v miere zhodnocovania odpadov tam, kam nám to ukladajú ciele Európskej únie. Ak by sme nevyužili možnosť získať prostriedky z Únie teraz, v budúcnosti by sme ich už nemuseli získať a všetky náklady - vrátane investícií - by musel niesť priamo občan. V tomto smere vnímame projekt ako obzvlášť rozumný a prezieravý, vzhľadom na náklady, ktoré by museli občania znášať v budúcnosti. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že poplatky za komunálny odpad sa budú v blízkej budúcnosti zvyšovať na celom Slovensku, nakoľko tlak Európskej únie na odkláňanie odpadov zo skládok sa neustále zvyšuje.

Náklady na odvoz odpadov sa zvyšujú úmerne k vzdialenosti obci i jej veľkosti. Uvažujete o tom, že by bola výška poplatkov vo všetkých obciach rovnaká?

Chceli by sme v ňom uplatniť aj istú mieru solidarity, teda aby boli poplatky pre obyvateľov všetkých zúčastnených obcí rovnaké. Je to však ešte len predmetom hľadania konsenzu.

Čo vám v súčasnosti spôsobuje pri realizácii projektu najväčšie problémy?

Realizácia trvá dlhšie, než sme pôvodne predpokladali. Je to spôsobené predlžovaním procesu verejného obstarávania. Pri takomto veľkom projekte to však nie je nič výnimočné.

Čo považujete za najväčšie výhody združovania obcí v jednom projekte, na rozdiel od individuálneho postupu obcí?

Úspory z rozsahu. Zlúčenie do jedného projektu nám umožnilo získať nemalé investície do infraštruktúry, keďže obce sa podieľajú na spolufinancovaní iba piatimi percentami. Tie už využívajú všetci obyvatelia dotknutých obcí. Projekt tiež predpokladá výrazné zefektívnenie zvozových trás a optimalizovanie umiestnenia získaných materiálov do koncovky. V konečnom dôsledku by mal vzniknúť moderný a dobre fungujúci systém, ktorý vyrieši podstatnú časť cieľov v odpadovom hospodárstve, ktoré na obciach ležia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.