NATUR-PACK

Worldwatch Institute: Svetová produkcia plastov rastie, recyklácia stagnuje

Už viac ako 50 rokov svetová produkcia plastov neustále rastie. V roku 2013 bolo vyrobených okolo 299 miliónov ton plastov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku nárast o 4 %. Separovaný zber a recyklácia plastov však naďalej zaostávajú za produkciou a každý rok končia milióny ton plastov na skládkach alebo v moriach. Uvádza sa to v najnovšej správe Worldwatch Institute.

Worldwatch Institute: Svetová produkcia plastov rastie, recyklácia stagnuje
Foto: Fotolia

Svetový priemysel plastov neustále rastie, pričom tento materiál založený na ropnej báze postupne vytláča iné tradičné materiály – sklo a kovy. V súčasnej dobe každý priemerný Američan alebo Európan spotrebuje ročne okolo 100 kg plastov, pričom v Ásii je to len okolo 20 kg/osobu.

Najväčší podiel spotrebných plastov tvoria rôzne obaly. Podľa Programu OSN pre životné prostredie asi 22 až 43 % použitých plastov končí ako odpad na skládkach.

Toto plytvanie materiálom z fosílnych zdrojov zároveň zbytočne zaberá cenný objem skládok a skládkovými požiarmi znečisťuje okolité komunity. Práve materiálová recyklácia vybraných prúdov odpadových plastov alebo energetické využitie nevytriedených plastov má potenciál znížiť skládkované množstvo plastov.

Plast na spracovanie končí najmä v Číne

Avšak pomerne veľa plastového odpadu, ktorý je vyseparovaný v ekonomicky rozvinutých krajinách, sa dostáva na recykláciu do do krajín s lacnejšou pracovnou silou alebo nižšou environmentálnou reguláciou a dohľadom.

Tam je často spaľovaný na otvorených ohniskách, pričom vznikajú nebezpečne emisie, ako aj popol s obsahom škodlivých látok. Podľa štatistík väčšina plastového odpadu zo Spojených štátov ako aj z Európy a ďalších environmentálne rozvinutých krajín s oddeleným zberom rôznych plastových odpadov prúdi do Číny, ktorá príjme až 56 % z celkového množstva vyseparovaných plastov na svete.

Mnohé poznatky však naznačujú, že väčšina tohto dovezeného odpadu sa potom spracováva v malých rodinných firmách na low-tech zariadeniach pri minimálnych environmentálnych štandardoch.

Existujú tiež obavy, že nekvalitné alebo nedostatočne vyseparované plasty sa spaľujú v lokálnych kotloch na výrobu tepla alebo energie, pričom nemajú žiadne proti-emisné filtre. Znečistenie tak uniká priamo do ovzdušia.

Najväčšou skládkou plastu je oceán

Približne 10 až 20 milińov ton plastových odpadov končí každý rok v oceánoch. Tento plastový odpad zapríčiňuje významné škody jednak priamo na morských ekosystémoch, ako aj na rybolove, či turistickom ruchu. Environmentálne a sociálne náklady by však mali byť zvažované spoločne s technologickými a logistickými vlastnosťami plastov: stabilita, trvanlivosť, nízka váha, hygienická nezávadnosť.

Na jednej strane plastové obaly pomáhajú udržiavať trvanlivosť potravín, čím znižujú plytvanie s nimi, umožňujú výrobu rôznych zdravotníckych pomôcok, znižujú hmotnosť obalov a tým aj zlepšujú efektívnosť dopravy.

Na druhej strane však niektoré chemické prísady, napríklad zmäkčovadlá a retardéry horenia, spôsobujú významné environmentálne problémy pri ich recyklácií.

Správa americkej nezávislej výskumnej organizácie Worldwatch Institute preto konštatuje, že vlády by mali zvýšiť reguláciu v ponuke plastov a súkromný sektor sa viac angažovať v zbere plastov a využívaní recyklovaných plastov, znižovať svoju spotrebu plastov, zlepšovať design a vlastnosti plastových obalov tak, aby dochádzalo nižšej spotrebe a lepšiemu opakovanému využívaniu.

EÚ sa v roku 2012 zrecyklovalo len 26 % (t.j. 6,6 milióna ton) plastových odpadov, 36 % bolo energeticky využitých a až 38 % bolo uložených na skládky. USA vykázali dokonca len 9 % recykláciu z celkového objemu plastov.

Odkazy, zdroje

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)