NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Marius Pedersen spustil do prevádzky optickú linku

Najmodernejšie zariadenie na triedenie plastov na Slovensku firma vybudovala v Šulekove pri Hlohovci.

Marius Pedersen spustil do prevádzky optickú linku

redakcia, Marius Pedersen, Štefan Matejčík

Pre jedného z lídrov odpadového trhu na Slovensku je to za posledných pätnásť mesiacov už tretia dokončená investícia.

Minulý rok otvorili v Trenčíne nový zrekonštruovaný zberný dvor, vo februári tohto roku nový areál v Pezinku, kde postavili triediacu linku na spracovanie druhotných surovín pre Pezinok a okolie.

Dnešná udalosť je ďalším dôkazom toho, že spracovanie druhotných surovín, najmä plastov, je stále významnejšou časťou nášho biznisu, ale aj celého odpadového hospodárstva,“ povedal pri slávnostnom uvedení prevádzky 27. mája generálny riaditeľ spoločnosti Oliver Šujan.

V Šulekove firma spracováva najmä papier a plasty z regiónov Trenčína, Piešťan, Pezinka, Šamorína, časti Záhoria a Prievidze. „Využívanie moderných technológií, medzi ktoré optická linka nesporne patrí, nám umožňuje rozšíriť spádové územie a kapacity aj pre ďalšie regióny,“ vysvetľuje Šujan. Optická linka je súčasťou širšej investície do triediacej haly, ktorá má rozlohu 2 200 m2 a nachádza sa v nej aj kontinuálny lis na spracovanie papiera, ako aj triediaca linka na manuálne spracovanie plastov.

Optickú linku dodala rakúska spoločnosť Wolfgang Binder a čiastočne je financovaná z Recyklačného fondu vo výške 500-tisíc eur. Celkové investičné náklady spolu s halou a ďalšími zariadeniami k optickej linke dosiahli 1,35 milióna eur.

Spoločnosť Marius Pedersen sa v rámci projektu zaviazala v rokoch 2015 – 2019 spracovať celkom 12 550 ton plastov. „Veríme, že sa to podarí, naše očakávania sú vysoké. Okrem samotného zvýšenia kapacity a využívania optického triedenia by sme chceli takisto zvýšiť podiel plastov, ktoré sú vhodné na materiálové zhodnotenie, až na 60 %. Znížili by sme tak odpad, ktorý vzniká predovšetkým z triedenia komunálnych zložiek, v prípade plastov až na 10 %,“ priblížil generálny riaditeľ spoločnosti.

Špičkové technické parametre

Sklad vstupného materiálu pochádza buď z nádob, alebo z vriec z rodinných domov, alebo z 1100-litrových nádob zo sídlisk. Nakladačom sa materiál nakladá do vstupnej násypky, ďalej postupuje do kabínkovej triedičky, kde dvaja zamestnanci manuálne pripravujú odpad na vstup do optickej linky. Ďalším krokom pri spracovaní sa materiál dostane pod permanentný magnet, odtiaľ je už prevádzka plne automatizovaná.

 Magnet dokáže zo vstupného materiálu odseparovať zlúčeniny kovov, následne balistický separátor z materiálu vytriedi tri frakcie. „Jedna frakcia je podrozmerný odpad pod 6 cm, ďalej sa materiál triedi na dve základné zložky – takzvanú dvojrozmernú a trojrozmernú frakciu. Dvojrozmernú frakciu tvoria ploché suroviny, predovšetkým fólie. Táto komodita je už materiálovo zhodnotiteľná, vysvetľuje Kamil Džačovský, regionálny riaditeľ Marius Pedersen.

Trojrozmernú frakciu predstavujú najmä PET fľaše a obaly z drogérie. Optická jednotka potom tieto plasty vytriedi na štyri komodity, na základe farby alebo druhu materiálu. „Pred výstupom ešte štyria zamestnanci jemne dotriedia materiál a strážia kvalitu vyseparovaných komodít tak, ako to požadujú kvalitatívne parametre koncoviek a odberateľov,“ približuje Džačovský.

Odpad z triedenia končí v lisovacom kontajneri, ktorý vyexpeduje surovinu na výrobu tzv. TAP, teda alternatívneho paliva pre cementárne.

Linka má kapacitu 1,5 tony vstupného materiálu za hodinu. Firma je tak schopná spracovať 10 – 11 ton materiálu denne, čo je za rok približne 2,5-tisíc ton ročne. Predstavuje to produkciu pre región s približne 300- až 320-tisícmi obyvateľov. „Pri štvorzmennej prevádzke by tak na pokrytie potrieb Slovenska postačovalo štyri alebo päť takýchto prevádzok,“ dopĺňa Džačovský.

Dlhodobým problémom Slovenska je kvalita vstupného materiálu, ktorá je nízka najmä z vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu zo sídlisk. Aj naďalej tak z „výroby“ zostáva približne 10 % nepoužiteľného materiálu, ktorý skončí na skládke. Zvyšných 60 % z prevádzky však už vedia materiálovo a 30 % energeticky zhodnotiť.

Priaznivý výhľad investície

Marius Pedersen uvažuje aj o ďalších zlepšeniach. Ako podotýka regionálny riaditeľ, firma plánuje proces výroby druhotnej suroviny ešte zefektívniť v ďalších krokoch, predovšetkým fázu prvotnej prípravy dovezeného materiálu.

Už teraz však možno hovoriť o prevádzke, ktorá patrí k technologickej špičke. O jeho kvalite svedčí aj skutočnosť, že linka pracuje s približne 96-percentnou úspešnosťou. „Ide o vôbec prvú linku s takýmito kvalitatívnymi  parametrami na Slovensku," uzatvára Kamil Džačovský.

Slávnostné otvorenie prevádzky (Foto: Štefan Matejčík)
zľava: Ing. Oliver Šujan (Marius Pedersen), Ing. Daniela Špániková, Csc. (Recyklačný fond), Ing. arch. Miroslav Drgoň (viceprimátor mesta Hlohovec)

Hala a technológia triedenia plastového odpadu (Foto: Marius Pedersen)

Zariadenie na triedenie plastového odpadu (Foto: Marius Pedersen)

Technológia vyžaduje minimálnu manuálnu asistenciu, predovšetkým pri dotrieďovaní a kontrole (Foto: redakcia)

Jadro zariadenia optická linka (Foto: redakcia)

Plne automatizovaný proces pohybu suroviny (Foto: redakcia)

Areál spoločnosti Marius Pedersen v Šulekove (Foto: Marius Pedersen)

Značky
Marius Pedersen

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Kompostáreň na juhu Slovenska strojnásobí kapacitu, prijímať chcú aj nové druhy odpadov

Kompostáreň na juhu Slovenska strojnásobí kapacitu, prijímať chcú aj nové druhy odpadov

Technologický základ kompostárne zostane zachovaný. Portfólio spracovávaných odpadov však výrazne rozšíria.

Výstavba ZEVO Komořany finišuje. Teplo z odpadu poslúži 30-tisíc obyvateľom

Výstavba ZEVO Komořany finišuje. Teplo z odpadu poslúži 30-tisíc obyvateľom

Po 13 rokoch prípravy je zariadenie na spracovanie zmesového odpadu tesne pred spustením.

Ministerstvo zrušilo dotácie na podporu recyklácie, rozdelí ich nanovo. Zmenili sa priority, dôvodí

Ministerstvo zrušilo dotácie na podporu recyklácie, rozdelí ich nanovo. Zmenili sa priority, dôvodí

Záujem o eurofondovú výzvu bol veľký, obce a firmy predložili desiatky žiadostí.

X
X
X
X