Recyklácia v USA stagnuje. Ako ďalej?

Tridsať míľ severne od Washingtonu sa ukrytý v lese nachádza gigantický závod na dotriedenie a spracovanie vytriedených zložiek komunálneho odpadu. Trojsmenná prevádzka je dôkazom, že kultúra „curbside recycling“ (triedenie zložiek komunálneho odpadu priamo v domácnostiach – pozn. red.) je v krajine už hlboko zakorenená. Šťastné riešenie to však nie je.

Recyklácia odpadov sa totiž v ostatných rokoch stala doslova „vysávačom“ peňazí. Milióny dolárov ročne prispievajú okolité okresy na to, aby podporili činnosť jednej z najvyťaženejších fabrík v krajine, ktorá sa nachádza pri meste Elkridge medzi Washingtonom a Baltimorom. Tá je však neustále v červených číslach, podobne ako skoro všetky podobné zariadenia v USA.

Spoločnosť Waste Management, rovnako ako aj mnoho ďalších, tvrdí, že viac ako 2.000 samospráv platí za tento spôsob nakladania s ich odpadmi namiesto toho, aby využili alternatívne spôsoby.

Stručne povedané, biznis americkej recyklácie sa zastavil a predstavitelia priemyslu varujú, že situácia je horšia, než sa zdá.

"Ak sú ľudia presvedčení, že recyklácia je dôležitá – a myslím, že sú a čoraz viac – potom hovoríme o celoštátnej kríze," povedal David Steiner, výkonný riaditeľ spoločnosti Waste Management, najväčšieho amerického recyklátora, ktorý vlastní aj závod v Elkridge a 50 ďalších.

Divízia tejto firmy pôvodom z Houstona vykázala v prvom štvrťroku tohto roka stratu vo výške takmer 16 miliónov dolárov. V posledných mesiacoch zavrela takmer desatinu najväčších recyklačných zariadení. Ešte väčšie percento svojich závodov môže firma očakávať v najbližších 12 mesiacoch, uviedol Steiner.

Problémy recyklácie v Amerike sú globálne aj lokálne. „Búrka“ klesajúcich cien ropy, silný dolár a oslabená ekonomika v Číne stlačila ceny amerických recyklovateľných materiálov rapídne nadol.

Ekológovia a ďalší obhajcovia ochrany prírody si kladú otázku, či priemysel nezveličuje bežný problém cyklických výkyvov.

"Keď sa pozriete na dlhodobé trendy, nie je pochýb o tom, že trhy pre väčšinu recyklovateľných materiálov dozreli a že ekonomika recyklácie, aj keď kolíše, sa všeobecne uberá správnym smerom," povedal Eric A. Goldstein, advokát Rady pre ochranu prírodných zdrojov, ktorý sleduje odpad a recykláciu v New Yorku. „A deje sa to bez negatívnych vplyvov skládkovania. Dnes už nenájdete veľa ľudí, ktorí by povedali ‘Pošlite viac materiálu na skládku.’“

Napriek tomu čísla hovoria samy za seba: trojročný trend zmenšujúcich sa ziskov a rastúcich nákladov pre samosprávy v USA – a málo je dôkazov o tom, že ide len o výkyv.

V snahe podporiť ochranu životného prostredia spravili progresívni zákonodarcovia a ochrancovia životného prostredia situáciu ešte horšou. Tým, že tlačia na zvýšenie miery recyklácie so stále väčšími košmi a zároveň požadujú, aby spotrebitelia tento odpad netriedili, stávajú sa jednotlivé prúdy odpadov čoraz znečistenejšie a menej hodnotné, čím ohrozujú ekonomiku celého systému.

"Presvedčili sme všetkých, že recyklácia je zadarmo," povedal Bill Moore, šéfkonzultant na recykláciu papiera z Atlanty. "Lenže nikdy to tak nebolo, v skutočnosti je to čím ďalej drahšie."

Problém s modrými košmi

Hoci to znie neuveriteľne, tak príčiny mnohých problémov, ktorým čelí odvetvie, smerujú k modrému smetiaku, do ktorého obyvatelia ukladajú hliníkové fólie, plechovky, oceľ, sklenené fľaše a poháre, plastové fľaše, nádoby, vane a veká a mnoho iných mateirálov. Každý, kto niekedy hodil plechovku do takéhoto koša vie, čo sa stane: dovnútra môže ísť čokoľvek recyklovateľné a potom sa šibnutím kúzelného prútika všetko zázračne oddelí a znovu použije.

Táto myšlienka vznikla v Kalifornii v 90. rokoch. Zástancovia životného prostredia verili, že jediný spôsob, akým zvýšiť účasť verejnosti v recyklačných programov, bolo zjednodušiť im to. Triedenie zaberalo čas a bolo chaotické. Nikomu sa to nepáčilo. Zariadenia na tzv. materiálové využitie odpadov, alebo tiež MRFs (z angl. Material Recovery Facilities), boli skonštruované na to, aby spravili to, čo neurobili spotrebitelia.

V zariadení tak dochádza ku veľmi komplikovanému systému triedenia všetkých týchto zložiek odpadov. Od začiatku bola pritom argumentácia, že do modrého smetiaka patrí aj sklo, dosť pochybná. Je to jeden z najťažšie recyklovateľných materiálov, navyše nepatrnej ekonomickej hodnoty. V triediacom zariadení sa veľká časť skla rozbije a znečisťuje cenné balíky papiera, plastu a iných materiálov.

Viac ako tretina všetkého skla, ktoré sa dostane do zariadenia, tak skončí rozdrvená na skládke. Zvyšok má pre recyklátorov taktiež mizivú hodnotu.

V posledných rokoch sa problém kontaminácie odpadu rozšíril aj na iné komodity ako sklo. Obce totiž začali zvyšovať veľkosti popolníc, veriac, že väčšie sú lepšie a viac materiálu sa tak dostane zo skládok.

Spotrebitelia totiž boli vyplňovanie väčších nádob, ale často sa toľko odpadkov, ako recyklovateľného materiálu.

So zväčšením priestoru prestali obyvatelia stláčať a upravovať kartónové krabice. Keďže sa pohodlne vojdú do väčšieho kontajnera, dostanú sa dnu aj s lepidlom a inými súčasťami balenia, čo následne spôsobuje problémy v recyklačnom zariadení.

Obyvatelia tiež začali experimentovať a s dobrými úmyslami začali hádzať do koša takmer všetko z gumy, kovu alebo plastu: záhradné hadice, vešiaky na odevy, nákupné tašky, topánky, vianočné osvetlenie.

To bol presne dôsledok prípadu z minulého roku, kedy miestny okres vymenil menšie 32 galónové krabice za také, ktoré sú o 50 percent väčšie.

Keďže ľudia napchali do košov veľa nerecyklovateľných materiálov, po audite odpadového hospodárstva minulý rok na jeseň zistili, že zisk mesta z predaja recyklovateľných sa prepadol o viac ako 50 percent.

Toto rozhodnutie tak vyhnalo cenu za spracovanie recyklovateľných materiálov na takmer 63 dolárov za tonu, čo je o 24 percent viac, než v prípade, že by všetok materiál poslali do Virginskej spaľovne.

Miesta rada nedávno schválila platbu 1,2 miliónov dolárov pre Waste Management za zmluvné obdobie, ktoré sa skončilo v máji. V roku 2011 pritom mesto vykázalo ešte zisk vo výške 389.000 dolárov.

Malý dopyt po novinovom papieri

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.