Horúci problém pre spracovateľov druhotných surovín

Asociácia nezávislých spracovateľov druhotných surovín už viackrát prezentovala svoje názory, týkajúce sa nového znenia zákona o odpadoch. I keď naďalej trváme na tom, že zákon v podobe, v akej bol schválený, prinesie viac negatív ako pozitív, ministerstvo životného prostredia tvrdo bojuje za jeho presadenie. Stále tu je pocit, že ide o cielenú likvidáciu zberní.

Prísne pravidlá výkupu kovového šrotu od fyzických osôb, ktoré prostredníctvom nového zákona o odpadoch stanovuje MŽP SR, nie sú primárnym nástrojom na riešenie toľko proklamovanej otázky kriminality.

Zbytočné skladovanie šrotu

Napríklad skladovanie vykúpeného kovového šrotu od fyzickej osoby po dobu sedem dní. Ide o neefektívne opatrenie, ktoré obmedzuje podnikateľa v jeho činnosti, zvyšuje nároky na kapacitu prevádzky a je v praxi nerealizovateľné.

Aj keby došlo k prípadnej trestnej činnosti – krádeži, tak kým začnú orgány činné v trestnom konaní konať, uplynie viac ako sedem dní. Takže je to úplne zbytočný návrh. Polícia nie je v súčasnosti schopná kontrolovať prevádzky zberní a to sa nezmení ani pri zavedení takéhoto nezmyselného opatrenia. Čo tým vlastne ministerstvo sleduje? Aký to má význam? Prípadnej trestnej činnosti by to určite nezabránilo.

Likvidačná zrážková daň

Ďalším problémom je zavedenie zrážkovej dane pri výkupe kovového šrotu od fyzickej osoby. Slovenská republika je jedinou krajinou v celej Európskej únii, ktorá presadila toto opatrenie.

Ako môže toto zabrániť krádeži? A prečo je z celej plejády zložiek komunálneho odpadu takto zaťažený a znevýhodnený len kovový šrot? Ide o ďalšie zbytočné a byrokratické zaťaženie administratívy, pričom samotné ministerstvo ešte nevie, akým spôsobom sa táto daň bude vykazovať a kontrolovať.

Navrhovaná výška na úrovni dane z príjmu na úrovni 19 % je príliš vysoká a poskytuje tak priestor na vznik špekulácií. Zároveň znižuje motiváciu občana nosiť kovový šrot do zberne a tým podporovať separovaný zber. Voči podnikateľským subjektom ho znevýhodňuje, nakoľko právnickým osobám sa daň v prípade fakturácie nezráža.

Nedotiahnutá evidencia

Podstatným a najdôležitejším opatrením by mala byť povinnosť evidencie fyzických osôb. To je jediný prostriedok, ako možno zistiť potenciálneho páchateľa – zlodeja.

Ibaže to by musela inšpekcia životného prostredia v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať a dôsledne kontrolovať plnenie povinnosti evidencie na strane zberní.

Keďže toho nie je schopná, zavádzajú sa nezmyselné, byrokraticky zaťažujúce a obmedzujúce opatrenia, ktorých výsledkom bude obchádzanie zákona z každej strany, čo v konečnom dôsledku dá eso do ruky ministerstvu životného prostredia na úplný zákaz výkupu kovového šrotu od fyzických osôb. A to je zrejme pravý zámer celej tejto "operácie".

Je prirodzené, že zákon o odpadoch treba prispôsobiť podmienkam, ktoré zohľadňujú hospodársky a ekonomický rast krajín EÚ a potrebu ochrany životného prostredia.

Sme presvedčení, že v súčasnosti fungujúci systém zberu, zhodnocovania, spracovania a recyklácie nie je v rozpore s týmito podmienkami. Pri novelizovaní zákona o odpadoch sú smernice EÚ návrhom na riešenie situácie v odpadovom hospodárstve, no je zároveň potrebné pri ich aplikovaní do legislatívy SR brať do úvahy i ekonomickú situáciu obyvateľstva SR a samotný stav odpadového hospodárstva v našich podmienkach.

Zmeny, ktoré prinesie nový zákon o odpadoch, zásadne menia nielen podnikateľské prostredie v dotknutom odvetví, ale majú významný vplyv i na obce, mestá a v konečnom dôsledku i samotných občanov, keďže výrazne menia pravidlá celého systému a to v krátkom časovom horizonte.

Katarína Špačková | MŠ MIKAŠROT s. r. o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.