Komisia vyčíta Česku energetickú efektívnosť a toxický odpad. Ten Česi vyviezli do Poľska

Podľa októbrovej správy o porušovaní právnych predpisov EÚ členskými štátmi, ktorú Komisia zverejnila minulý týždeň, bola najproblémovejšou oblasťou energetika. Česká republika podľa Komisie patrí medzi štáty, ktoré najviac porušujú právne predpisy EÚ. Slovensko sa medzi hriešnikmi neocitlo.

Toxický odpad sa musí vrátiť do ČR

"Komisia žiada Českú republiku, aby prevzala naspäť 20 000 ton nebezpečného odpadu. Odpad (podľa českých zákonov klasifikovaný ako výrobok), ktorý je zmesou kyslého dechtu z rafinácie ropy, uhoľného prachu a oxidu vápenatého, bol českým prevádzkovateľom koncom roku 2010 odoslaný do poľských Katovíc," konštatuje Komisia.

Napriek tomu, že odpad na poľské územie dorazil, Poľsko ho odmieta prijať s odôvodnením, že sa ide o nebezpečný odpad, a žiada, aby bol vrátený na miesto pôvodu. Európske právo (nariadenie Európskeho parlamentu a rady o preprave odpadu č. 1013/2006) v tejto oblasti stanovuje, že pokiaľ sa príslušné orgány dotknutých štátov nemôžu dohodnúť, či predmetná zásielka je alebo nie je odpad, nakladá sa s ňou ako s odpadom. To znamená, že krajina pôvodu, v tomto prípade Česko, ju musí prevziať späť.

"Komisia zaslala v novembri 2014 výzvu, ale nakoľko si Česká republika odpad stále neprevzala späť, zasiela komisia teraz odôvodnené stanovisko. Pokiaľ Česko do dvoch mesiacov nepodnikne príslušné kroky, môže komisia záležitosť predložiť Súdnemu dvoru EÚ," varuje Európska komisia.

Najproblémovejšia energetika

Kritiky sa naši západní susedia dočkali aj za neúplné implementovanie Smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ prijatej už pred troma rokmi. V tomto prípade sa však Česká republika ocitla pod kritikou spolu s ďalšími desiatimi členskými štátmi. Smernicu zatiaľ do národných legislatív plne nepreniesli, napríklad, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko či Belgicko.

Nedostatočnú implementáciu tejto smernice pritom Komisia vyčíta členským štátom už dlhodobo. Minulý rok dokonca komisia začala konanie o porušení povinnosti proti 24 členským štátom (všetkým členským štátom okrem Cypru, Talianska, Malty a Švédska), ktoré Komisii neoznámili všetky vnútroštátne opatrenia prijaté na účely transpozície smernice do vnútroštátneho práva.

"Podľa tejto smernice musia členské štáty dosiahnuť energetické úspory od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Smernica pritom mala byť prenesená do národných právnych systémov do 5. júna 2014," zdôrazňuje Komisia.

Jedenásť štátov nedodržiavajúcich Smernicu o energetickej efektívnosti teraz dostalo od Komisie dva mesiace na to, aby problémy odstránili. Ak tak neurobia, Komisia môže siahnuť po finančných pokutách a obrátiť aj na Súdny dvor EÚ.

Slovensko zavádza smernicu úspešnejšie

So zavádzaním smernice do národnej legislatívy Komisia v júni urgovala i Nemecko. Svoje odôvodnené stanovisko mu vtedy Komisia poslala s tým, že očakáva urýchlenú transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov.

Slovensko medzi kritizovanými členskými štátmi v súčasnosti nie je. Ministerstvo hospodárstva prednedávnom vypracovalo tri nové vyhlášky, ktoré súvisia s energetickou efektívnosťou. Tieto právne úpravy minulý mesiac predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie

Ako uvádza rezort v dôvodovej správe, vyhláška takisto upravuje zohľadnenie a výpočet úspor energie potrebných pre plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa, ktoré sú z hľadiska požiadaviek smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti v určitých rovinách spotreby obmedzené iba na úsporu energie nad rámec požiadaviek legislatívy Európskej únie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.