Európska komisia žiada Česko, aby 20 000 ton nebezpečného
odpadu vyvezeného do poľských Katovíc v roku 2010 prijalo
naspäť na svoje územie. Problémy vidí aj pri implementovaní
Smernice o energetickej efektívnosti (2012).
Podľa
októbrovej správy o porušovaní právnych predpisov EÚ
členskými štátmi, ktorú Komisia zverejnila minulý týždeň,
bola najproblémovejšou oblasťou energetika. Česká republika
podľa Komisie patrí medzi štáty, ktoré najviac porušujú právne
predpisy EÚ. Slovensko sa medzi hriešnikmi neocitlo.
Toxický odpad sa musí vrátiť do ČR
"Komisia žiada Českú republiku, aby prevzala naspäť
20 000 ton nebezpečného odpadu. Odpad (podľa českých
zákonov klasifikovaný ako výrobok), ktorý je zmesou kyslého
dechtu z rafinácie ropy, uhoľného prachu a oxidu
vápenatého, bol českým prevádzkovateľom koncom roku 2010
odoslaný do poľských Katovíc," konštatuje Komisia.
Napriek tomu, že odpad na poľské územie dorazil, Poľsko ho
odmieta prijať s odôvodnením, že sa ide o nebezpečný
odpad, a žiada, aby bol vrátený na miesto pôvodu. Európske
právo (nariadenie Európskeho parlamentu a rady o preprave
odpadu č. 1013/2006)
v tejto oblasti stanovuje, že pokiaľ sa príslušné orgány
dotknutých štátov nemôžu dohodnúť, či predmetná zásielka je
alebo nie je odpad, nakladá sa s ňou ako s odpadom. To
znamená, že krajina pôvodu, v tomto prípade Česko, ju musí
prevziať späť.
"Komisia zaslala v novembri 2014 výzvu, ale nakoľko si
Česká republika odpad stále neprevzala späť, zasiela komisia
teraz odôvodnené stanovisko. Pokiaľ Česko do dvoch mesiacov
nepodnikne príslušné kroky, môže komisia záležitosť predložiť
Súdnemu dvoru EÚ," varuje Európska komisia.
Najproblémovejšia energetika
Kritiky sa naši západní susedia dočkali aj za neúplné
implementovanie Smernice
o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ prijatej už pred
troma rokmi. V tomto prípade sa však Česká republika ocitla
pod kritikou spolu s ďalšími desiatimi členskými štátmi.
Smernicu zatiaľ do národných legislatív plne nepreniesli,
napríklad, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko či Belgicko.
Nedostatočnú implementáciu tejto smernice pritom Komisia vyčíta
členským štátom už dlhodobo. Minulý rok dokonca komisia začala
konanie o porušení povinnosti proti 24 členským štátom
(všetkým členským štátom okrem Cypru, Talianska, Malty
a Švédska), ktoré Komisii neoznámili všetky vnútroštátne
opatrenia prijaté na účely transpozície smernice do
vnútroštátneho práva.
"Podľa tejto smernice musia členské štáty dosiahnuť
energetické úspory od 1. januára 2014 do
31. decembra 2020. Smernica pritom mala byť prenesená do
národných právnych systémov do 5. júna 2014,"
zdôrazňuje Komisia.
Jedenásť štátov nedodržiavajúcich Smernicu o energetickej
efektívnosti teraz dostalo od Komisie dva mesiace na to, aby
problémy odstránili. Ak tak neurobia, Komisia môže siahnuť po
finančných pokutách a obrátiť aj na Súdny dvor EÚ.
Slovensko zavádza smernicu úspešnejšie
So zavádzaním smernice do národnej legislatívy Komisia v júni
urgovala i Nemecko. Svoje odôvodnené stanovisko mu vtedy
Komisia poslala s tým, že očakáva urýchlenú transpozíciu
smernice do vnútroštátnych právnych predpisov.
Slovensko medzi kritizovanými členskými štátmi v súčasnosti
nie je. Ministerstvo hospodárstva prednedávnom vypracovalo tri nové
vyhlášky, ktoré súvisia s energetickou efektívnosťou.
Tieto právne úpravy minulý
mesiac predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie
Ako uvádza rezort v dôvodovej správe, vyhláška takisto
upravuje zohľadnenie a výpočet úspor energie potrebných pre
plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa, ktoré sú
z hľadiska požiadaviek smernice 2012/27/EU o energetickej
efektívnosti v určitých rovinách spotreby obmedzené iba na
úsporu energie nad rámec požiadaviek legislatívy Európskej únie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.