Eversheds Sutherland

Ako dlho má výkupňa kovov uchovávať kamerový záznam?

Zákon stanovuje 14 dní, vyhláška o evidencii jeden rok. Koľko záznamov treba viesť? Kto ich môže žiadať? Poznáme reakciu ministerstva.

Ako dlho má výkupňa kovov uchovávať kamerový záznam?
Foto: Fotolia

Podľa § 16 odst. 8 h) zákona o odpadoch musí ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 6 alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 7, monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

§ 9 odst. 3 Vyhlášky č. 366/205 o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti sa však uvádza, že opis a dokumentácia, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov sa uchováva jeden rok.

To znamená, že videodokumentáciu o kovovom odpade má uchovávať jeden rok, hoci iný paragraf ustanovuje, že záznam z kamerového systému sa má uchovávať počas 14 dní.

Aj podľa zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov, §17 odst. 7, ak záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Slovenské právne predpisy tak ustanovujú najmenej dva rôzne termíny, dokedy je videodokumentácia o kovovom odpade alebo záznam z kamerového systému potrebné uchovávať.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že lehota v zákone o ochrane osobných údajov nie je v rozpore s lehotou stanovenou vyhláškou, nakoľko výkupňa odpadov nie je priestor prístupný verejnosti.

V prvom rade si treba uvedomiť, že MŽP SR nie je oprávnené vykladať zákon o ochrane osobných údajov. Lehota uvedená vo vyhláške o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti nie je v rozpore s lehotou uchovávania záznamu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko v zmysle vyhlášky k zákonu o odpadoch nejde o monitorovanie priestoru prístupného verejnosti, ale len o fotodokumentáciu alebo videodokumentáciu o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov,“ uviedol pre Odpady-portal.sk Maroš Stano, hovorca rezortu.

Otázkou ostáva, či je výkupňa odpadu priestorom prístupným verejnosti.

Podľa zákona o ochrane osobných údajov (§ 15 odst. 7) je ním totiž „priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon.“

Dve kamery, dva termíny odstránenia záznamu?

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)