Veľkí odpadári sú na povinnú úpravu pripravení. Pri samosprávach je situácia nejasná, hovorí Roman Malček

Povinná úprava zmesového komunálneho odpadu pred skládkovaním sa po opakovaných odkladoch opäť približuje. Kým veľké súkromné odpadové spoločnosti sa podľa Romana Malčeka zo spoločnosti REDOX na nové pravidlá pripravili, pri samosprávach je situácia oveľa menej prehľadná.

Roman Malček o tom hovoril v rozhovore pre Odpady-portal.sk počas 24. ročníka Dňa komunálnej techniky na Šachtičkách. Podujatie sa tento rok venovalo aj polopodzemným kontajnerom, zelenému verejnému obstarávaniu či novinkám v zvozovej technike.

V článku sa dočítate

• prečo podľa Romana Malčeka rastie význam polopodzemných kontajnerov,
• s čím majú samosprávy problém pri nákupe „zelenej“ komunálnej techniky,
• ktoré firmy už investovali do zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu,
• aké trendy REDOX zaznamenal na veľtrhu IFAT.

Veľkí hráči investovali do úpravy odpadov

Povinná úprava odpadu pred skládkovaním sa mala na Slovensku zaviesť už niekoľkokrát, termín sa však opakovane posúval. Roman Malček preto považuje za otvorenú otázku, ako budú jednotlivé samosprávy pripravené na ďalší termín.

V prípade veľkých súkromných odpadových spoločností je podľa neho situácia iná.

„Myslím si, že tie privátne spoločnosti, ktoré vlastnia skládky, ktoré podnikajú v slovenskom odpadovom hospodárstve, pripravené sú,“ hovorí.

Ako príklad uvádza investície, na ktorých sa podieľa REDOX. Firma podľa neho vlani aj tento rok realizovala veľké dodávky pre spoločnosť Marius Pedersen. Ide o biodomy určené na stabilizáciu ťažkej frakcie zo zmesového komunálneho odpadu.

„Tohto roku staviame 14 veľkých boxov pre skupinu KOSIT v Humennom a v Náne a dá sa povedať, že všetci títo veľkí hráči pripravení sú,“ hovorí Roman Malček.

Oveľa menej jasná je podľa neho situácia pri skládkach a odpadových systémoch patriacich samosprávam. „Či je pripravená samospráva? To je náročné zodpovedať. Túto otázku nám ukáže až tá realita v praxi.“

Podľa Malčeka zohrávajú úlohu aj predchádzajúce skúsenosti s odkladmi. Niektorí prevádzkovatelia preto môžu počítať aj s alternatívnym riešením, pri ktorom by odpad určitý čas smeroval na inú skládku s vybudovanou infraštruktúrou.

„Rozumiem samospráve, že si povie: Keď to bolo štyrikrát posunuté, prečo by to nebolo aj piatykrát posunuté?“ konštatuje.

Polopodzemné kontajnery dostávajú elektroniku aj váženie

Ďalšou témou Dňa komunálnej techniky boli podzemné a polopodzemné kontajnery. Spoločnosť REDOX – ENEX sa podľa Romana Malčeka tejto oblasti venuje desať rokov a zabezpečuje projekciu, stavebnú časť, povoľovanie, inštaláciu kontajnerov aj zvozovú techniku.

Novinkou sú podľa neho aj nadzemné verzie kontajnerov určené napríklad pre lokality, kde nie je možné alebo ekonomicky únosné osadiť kontajnery pod zem.

Význam podzemných riešení podľa Malčeka rastie aj v súvislosti so znižovaním frekvencie vývozu odpadu. „Tohtoročné mimoriadne horúce leto a postupné zmenšovanie frekvencie vývozu zmesového komunálneho odpadu a bioodpadu v rámci úsporných opatrení samosprávy ešte viacej kladie dôležitosť na hygienizáciu odpadu,“ hovorí.

Pri dlhších intervaloch zberu považuje za výhodu, ak sa odpad nachádza v chladnejšom prostredí pod úrovňou terénu.

Do systému zároveň vstupuje elektronická evidencia používateľov či váženie. REDOX na podujatí predstavil aj vozidlá s hydraulickými rukami určené na manipuláciu s podzemnými a polopodzemnými kontajnermi.

Zelená technika je pre mestá finančne náročná

Osobitnú časť podujatia venoval REDOX zelenému verejnému obstarávaniu. Podľa Romana Malčeka sú legislatívne požiadavky na papieri relatívne jasné, ich zavedenie do bežnej prevádzky však samosprávam prináša praktické aj finančné problémy.

Ako príklad uvádza elektrické zvozové vozidlá. „Môžu si samosprávy zakúpiť elektrické autá, ale ťažké rady elektrických áut nedokážu dnes pracovať celú smenu. Na tú prevádzku potrebujete násobné množstvo elektrických áut,“ tvrdí.

Obmedzenia vidí aj pri ďalších alternatívnych pohonoch. Vozidlá na CNG sú podľa neho prakticky využiteľné najmä tam, kde majú mestá dostupnú príslušnú čerpaciu infraštruktúru.

Na Dni komunálnej techniky sa podľa neho medzi približne 200 účastníkmi na otázku o dostupnosti CNG stanice v meste prihlásili iba štyria. „Čiže ani to CNG nie je bežne dostupné pre každého, o vodíkových autách ani nehovorím.“

Za jedno z prakticky využiteľných riešení Malček označuje palivo HVO (Hydrotreated Vegetable Oil, hydrogenačne upravený rastlinný olej - pozn. red.). Zároveň však upozorňuje, že samosprávy nevedia, ako sa požiadavky budú meniť v ďalších rokoch. „Samospráva má veľký problém splniť tieto podmienky efektívnym a ekonomickým spôsobom,“ hovorí.

Podľa neho je problém o to väčší, že mestá a obce zároveň hľadajú úspory v bežnej prevádzke. „V dnešnej dobe byť pekný, zelený, je fajn. Ale je to mimoriadne, mimoriadne ekonomicky náročné.“

Na IFAT-e ubudlo vodíka, pribúda bezpečnosť

REDOX na podujatí predstavil aj trendy, ktoré jeho zástupcovia zaznamenali na tohtoročnom veľtrhu IFAT v Mníchove.

Roman Malček hovorí, že oproti minulosti ho prekvapil najmä ústup vodíkových vozidiel. „Prvé, čo nás zaujímalo, bolo, že na celom IFAT-e u rôznych výrobcov zmizli vodíkové autá. Dnes sme ich nevideli na tom IFAT-e.“

Menej podľa neho bolo aj hybridných a elektrických pohonov. Väčší dôraz výrobcovia venovali efektivite nadstavieb a bezpečnostným prvkom.

Pri nadstavbách FAUN Variopress a Rotopress išlo napríklad o výstražné a monitorovacie systémy, kamery, displeje či riešenia sledujúce pohyb obsluhy v okolí vozidla.

„Dá sa povedať, že všetky sa týkajú bezpečnosti,“ sumarizuje Malček. Vývoj podľa neho súvisí nielen so snahou znižovať počet nehôd a pracovných úrazov, ale aj s novými európskymi požiadavkami na bezpečnosť vozidiel a ich obsluhy.

Fotogaléria z Dňa komunálnej techniky 2026

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.