Zákon stanovuje 14 dní, vyhláška o evidencii jeden
rok. Koľko záznamov treba viesť? Kto ich môže žiadať? Poznáme reakciu ministerstva.
Podľa §
16 odst. 8 h) zákona
o odpadoch musí ten, kto vykonáva zber alebo výkup
kovového odpadu podľa odseku 6 alebo výkup kovového odpadu podľa
odseku 7, monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom
kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému
počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na
vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy
odpadového hospodárstva.
V §
9 odst. 3 Vyhlášky č. 366/205 o evidenčnej povinnosti
a ohlasovacej povinnosti sa však uvádza, že opis
a dokumentácia, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo
videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na
zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na
zber odpadov sa uchováva jeden rok.
To znamená, že
videodokumentáciu o kovovom odpade má uchovávať jeden rok,
hoci iný paragraf ustanovuje, že záznam z kamerového systému
sa má uchovávať počas 14 dní.
Aj podľa zákona
č. 122/2013 o ochrane osobných údajov, §17 odst. 7, ak
záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania
o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho
zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
Slovenské právne predpisy tak ustanovujú najmenej dva rôzne
termíny, dokedy je videodokumentácia o kovovom odpade alebo
záznam z kamerového systému potrebné uchovávať.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že lehota v zákone
o ochrane osobných údajov nie je v rozpore s lehotou
stanovenou vyhláškou, nakoľko výkupňa odpadov nie je priestor
prístupný verejnosti.
„V prvom rade si treba uvedomiť, že MŽP SR nie je
oprávnené vykladať zákon o ochrane osobných údajov.
Lehota uvedená vo vyhláške o evidenčnej povinnosti
a ohlasovacej povinnosti nie je v rozpore s lehotou
uchovávania záznamu v zmysle zákona o ochrane
osobných údajov, nakoľko v zmysle vyhlášky k zákonu
o odpadoch nejde o monitorovanie priestoru prístupného
verejnosti, ale len o fotodokumentáciu alebo
videodokumentáciu o kovovom odpade od vstupu do zariadenia
na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení
na zber odpadov,“ uviedol
pre Odpady-portal.sk Maroš Stano, hovorca rezortu.
|
Otázkou ostáva, či je výkupňa odpadu priestorom prístupným
verejnosti.
Podľa zákona o ochrane osobných údajov
(§ 15 odst. 7)
je ním totiž „priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a
v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia
alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú
osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby
v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje
osobitný zákon.“

Dve kamery, dva termíny odstránenia záznamu?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.