Nízke ceny ropy zatvárajú recyklačné firmy v USA

Zatiaľ čo pred rokom či dvoma upozorňoval na to, že recyklačný priemysel môže v budúcnosti ohroziť prepad cien surovín alebo lacná energia, mnohí ho považovali za šarlatána alebo alarmistu s katastrofickými predpoveďami. No človek nemusí mať ani mimoriadne ekonomické vzdelanie, aby mu boli jasné niektoré základne ekonomické princípy tzv. obehového hospodárstva (circular economy). Založené je totiž na finančných dotáciách. Akonáhle v prostredí padajúcich trhových cien prestanú tieto dotácie fungovať, je recyklačný priemysel na pokraji krachu.

Vzájomné previazanie cien ropy a recyklačného priemyslu si v poslednom období všíma čoraz viac odborníkov a ekonómov. A nemusia to byť práve špecialisti na odpady, aj klasickým ekonómom už akosi začína „dochádzať“, že recyklačný priemysel nie je žiadne perpetuum mobile.

Pomerne obsiahly príspevok na tému: „Prepad cien ropy ťahá recyklačný priemysel ku dnu“ priniesol 12. 2. 2016 aj The New York Times:

Široká verejnosť vďaka osvetovým programom a propagácií prijala environmentálne prednosti recyklácie a tak programy pre separovaný zber a recykláciu sú dnes už samozrejmosťou v väčšine miest. Napriek tomu je však recyklácia odpadov klasické podnikanie s komoditami. Papier, sklo, kovy a plasty vyseparované z odpadov súťažia s tzv. prírodnými surovinami. A tie sú momentálne, napriek neustálym predpovediam o ich vyčerpaní, mimoriadne lacné. A preto recyklácia prestala byť zisková a firmy krachujú.

Napríklad v Montgomery otvorila firma Infinitus Energy v roku 2014 moderný recyklačný závod za 35 miliónov dolárov. Už po roku sa však dostala do straty kvôli nízkym cenám ropy, od októbra 2015 je prevádzka zatvorená, United Plastic Recycling požiadal o bankrot a plastový odpad sa vozí na skládku. "Recyklačný priemysel v USA je zasiahnutý dramatickým poklesom cien ropy aj ostatných primárnych surovín," povedal Michael Taylor, viceprezident pre medzinárodný obchod Society of the Plastics Industry. "Skutočný strach však vzbudzuje predstava, že recyklačné percenta by mohli začať klesať. To by bola hrozná situácia. "

Posledných pár desiatok rokov sa miestne samosprávy ako aj environmentálne agentúry a rôzni aktivisti snažia osvetovou kampaňou presviedčať obyvateľstvo o výhodách recyklácie v snahe zvyšovať mieru recyklácie a opätovného využívania odpadov. Pred niekoľkými rokmi, keď ceny ropy a iných komodít boli vysoké, toto úsilia sa vyplatilo samosprávam a recyklačným firmám aj ekonomicky. Firmy, mestá aj obce boli schopné zarábať peniaze prostredníctvom recyklácie svojich komunálnych odpadov.

Posledné obdobie však prináša zvrat: prebytok fosílnych palív na trhu a znižovanie cien ďalších primárnych komodít, vrátane papiera, hliníka a medi podkopávajú tieto zisky. V súčasnej dobe mnohé ekologicky zmýšľajúce firmy a samosprávy čelia veľmi nepríjemnej skutočnosti: keď sú ropa a ďalšie primárne komodity na trhu lacné, recyklácia stráca ekonomický zmysel.

Až do nedávna boli recyklačné programy „dojnou kravou“ pre mnoho miest a krajov. Vďaka vysokým cenám komodít na trhu recyklačné firmy platili obciam za odobraté lepenky, hliníkové plechovky, či plastové fľaše. Ako sa však recyklačných firmy dostávajú do straty, prestávajú mestám platiť za odobratý odpad.

Stále častejšie tak miestne samosprávy nedostávajú vôbec nič za svoje vyseparované odpady, dokonca niekde už musia platiť poplatok recyklačným spoločnostiam aj za tieto odobraté vyseparované odpady. Napríklad vedenie mesta Washington D.C. zaplatilo minulý rok lokálnej odpadovej firme 1,37 milióna dolárov za zber a zhromažďovanie vyseparovaných odpadov od obyvateľstva. Pritom ešte v roku 2011 za podobné množstvo odpadu malo mesto príjem od tejto odpadovej firmy vo výške 550 000 dolárov.

Ako pokračuje vo svojom blogu David Newman, známym faktom je to, že v nízko alebo stredne príjmových krajinách je recyklácia na okraji záujmu obyvateľstva. Recyklovaných je menej ako 10 % z celkovej produkcie odpadov, väčšina končí na skládkach (to v tom lepšom prípade), alebo priamo vyhodená do prírody. Americké skládky tak zažívajú opäť svoj boom.

USA vs. Slovensko

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.