Takmer tretinu potravín vo svete ľudia vyhadzujú. Sú však aj dobré príklady

Oveľa viac ľudia vyhodia z dôvodu exspirácie spotreby, hoci často krát je potravina stále v bezchybnom stave. Výrazný podiel tvorí tiež jedlo uchovávané v preplnenej chladničke až do času, kedy začne výrazne zapáchať.

Veľa konzumu, veľa odpadu

Priemerný americký spotrebiteľ vyhadzoval pred pár rokmi 10-krát viac jedla ako obyvateľ juhovýchodnej Ázie, čo je o polovicu viac ako v 70. rokoch. Priemerná štvorčlenná americká rodina vyhadzuje zhruba 25 % kupovaného jedla a nápojov, čo vo finančnom vyjadrení znamená ročne výdavky vo výške 1 400 až 2 300 dolárov.

Zatiaľ čo v stredne a vysokopríjmových krajinách sveta sa potraviny vyhadzujú predovšetkým až vo fáze konzumácie (teda jedlo sa vyhadzuje hoci je stále vhodné na konzumáciu), výrazné straty nastávajú aj v úvodnej fáze dodávania potraviny. Pochopiteľne, v ekonomicky slabších krajinách vznikajú najväčšie straty v začiatočnej a strednej fáze potravinovej ponuky, keďže ľudia príliš veľa jedla nevyhadzujú.

Bezstarostný prístup spotrebiteľov, ktorí si môžu dovoliť vyhadzovať jedlo. Neefektívne plánovanie nákupu potravín a výrobky s exspirujúcim dátum spotreby. To sú najčastejšie príčiny rastúceho objemu potravinového odpadu na spotrebiteľskej úrovni podľa autorov štúdie Medzinárodnej potravinovej organizácie FAO.

Malmö recykluje na plný plyn

Podľa inej štatistiky každý Švéd vyhodí ročne približne sto kilogramov jedla, čo je iba o niečo menej ako priemerný Brit (110 kg). Škandinávske krajiny sú už tradične v popredí pokiaľ ide o inovatívne recyklačné riešenia.

V meste Malmö separujú potravinový odpad a následne z neho vyrábajú metánový plyn, ktorý poháňa tamojšie autobusy. Jedna papierová taška s odpadom poskytuje palivo pre auto schopné prejsť 2,5 kilometra.

Malmo je lídrom v recyklácii potravinového odpadu vo Švédsku, pričom cieľom tamojšej radnice je čo najviac sa priblížiť 100 % miere recyklácie, teda dvojnásobku celoštátneho cieľa.

V Soule sa za zvyšky jedla v odpade platí

Jedným z riešení ako obmedziť plytvanie s jedlom a rastúcim množstvom odpadu tohto druhu môže byť jeho spoplatnenie. Aspoň to si myslí vláda v Južnej Kórei, ktorá prišla s iniciatívou “Plať za to, čo vyhodíš". Obyvatelia sú zo zákona povinní separovať odpad z jedla od zvyšku odpadu do samostatných nádob, ktoré za vhadzovaný objem strhnú príslušnú čiastku.

Podľa oficiálnych štatistík tvorí potravinový odpad 28 % celkového objemu odpadu v Južnej Kórei. Takmer tretina z toho pochádza zo zvyškov jedla, 5% ľudia vyhadzujú ako nespotrebované jedlo. V menších reštauráciach tieto zvyšky jedla tvoria až 68 %.

Jedným zo spôsobov platby je RFID karta, fungujúca na báze rádiofrenkvenčnej identifikácie, pomocou ktorej užívateľ otvára nádobu a kde sa zaznamenáva celkový objem odpadu.

Na konci mesiaca mu príde vyúčtovanie. Jedna takáto nádoba stojí zhruba 1 500 dolárov a postačuje pre 60 kórejských domácností. Ďalším spôsobom platenia za odpad z jedla sú predplatené odpadové tašky. Ich cena závisí od objemu.

Napríklad 10 litrové vrecko v Soule stojí menej ako dolár.

Juhokórejčania pritom už sú zvyknutí platiť za potravinový odpad. Tento poplatok sa doteraz jednoducho rozpočítal rovnako medzi obyvateľov bytového bloku. Nový systém je nielen adresnejší, no mal by prinútiť nadmerne vyhadzovačných konzumentov zamyslieť sa nad ich správaním. Pretože čím viac vyhodia, tým viac platia.

Preto ľudia čoraz častejšie vytláčajú všetku tekutinu zo zvyškov pred vyhodením, či snažia sa použiť čo najviac častí pri príprave zeleniny, mäsa a minimalizovať tak objem vyhodeného odpadu.

Toto množstvo sa snažia limitovať aj reštaurácie a podniky, kde sa spracúvajú potraviny. Prostredníctvom vlastného spracovávača potravinového odpadu premieňajú zvyšky jedla na sušenú múčku, ktorá sa ďalej môže využiť ako hnojivo.

Viac trhu, nie pokút

Štátom vynucované kontrolovanie odpadu, vrátane poplatkov za vyhadzovanie potravín, má prinútiť ľudí ku zmene správania. Ale naozaj môže táto stratégia pomôcť k tomu, že každý bude viac kompostovať a menej vyhadzovať?

Nezamýšľané dôsledky používania sily a donucovania ku zmene správania človeka sa prejavujú nárastom opatrovateľského štátu, ktorý rozdeľuje, obviňuje a vykorisťuje ľudí.

Namiesto posilňovania byrokracie ďalšou formou zdaňovania by azda bolo lepšie poskytnúť ľuďom čo najviac informácií o kompostovaní, spôsoboch recyklácie odpadu z jedla, efektívnejšieho zaobchádzania s ním a najmä to, či recyklovať alebo nie, ponechať na trh a samotných spotrebiteľoch.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.