NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Vypĺňanie vyťažených priestorov vs Súdny dvor EÚ

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok týkajúci sa vypĺňania vyťažených priestorov z pohľadu zneškodňovania a zhodnocovania odpadov. Článok vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2016/09.

Vypĺňanie vyťažených priestorov vs Súdny dvor EÚ

Foto: Fotolia

  • Publicistika |  13.09.2016 |  Katarína Liebscherová, Annamária Tóthová

Súdny dvor EÚ vydal dňa 28. 7. 2016 rozsudok1 k prejudiciálnej otázke týkajúcej sa činnosti vypĺňania lomu (vyťažených priestorov) iným ako ťažobným odpadom vo vzťahu k zhodnocovaniu a zneškodňovaniu odpadov.

Významným prínosom rozsudku Súdneho dvora EÚ je aj objasnenie rozdielu medzi činnosťou zhodnocovania a zneškodňovania odpadov a vymedzenie podmienok na posúdenie určitej činnosti ako činnosť zhodnocovania odpadov.

Okolnosti prípadu

Talianska spoločnosť Edilizia Mastrodonato predložila žiadosť o rozšírenie lomu, ku ktorej priložila plán obnovy životného prostredia predpokladajúci vyplnenie už vyťažených oblastí iným odpadom, ako je ťažobný odpad. Následne zaslala provincii Bari oznámenie o začatí činnosti podľa zjednodušeného konania uplatniteľného na činnosti zhodnocovania odpadu.

Riaditeľ služieb Polizia Provinciale – Protenzione Civile provincie Bari odmietol rozhodnutím takéto zjednodušené konanie, nakoľko v skutočnosti ide o projekt zneškodňovania špeciálneho inertného odpadu a jeho uloženia na skládke, ktorý musí byť posúdený v bežnom povoľovacom konaní. S predmetným rozhodnutím nesúhlasil Tribunale amministrativo regionale Puglia (Regionálny správny súd), ktorý rozhodnutie zrušil.

Nadriadený orgán následne podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, ktorého predmetom bola otázka, či možno článok 10 ods. 2 smernice 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (ďalej len „smernica o ťažobnom odpade“) vykladať tak, že na vyplnenie skládky, ak sa vykonáva prostredníctvom iného odpadu, ako je ťažobný, sa rovnako vzťahujú pravidlá týkajúce sa odpadov uvedené v smernici 1999/31 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica o skládkach“), a to aj v prípade, ak nejde o činnosť zneškodňovania odpadu, ale o jeho zhodnocovanie.

Zneškodňovanie či zhodnocovanie?

Súdny dvor EÚ zdôraznil, že ustanovenie článku 10 ods. 2 smernice o ťažobnom odpade v znení: „Smernica 1999/31/ES sa naďalej uplatňuje na vyplnenie vyťažených priestorov iným odpadom, ako je ťažobný.“ možno vykladať len v rozsahu pôsobnosti smernice o skládkach.

V zmysle článku 3 ods. 1 smernice o skládkach sa predmetná smernica vzťahuje výlučne na zneškodňovaný odpad a nie na odpad, ktorý je predmetom zhodnocovania, nakoľko sa uplatňuje na skládky definované v článku 2 písm. g) predmetnej smernice ako miesto na ukladanie odpadu na alebo do pôdy.

Z rozsahu pôsobnosti smernice o skládkach vyplýva, že iný odpad, ako je ťažobný, spadá do pôsobnosti predmetnej smernice len za predpokladu, že je umiestnený na skládku s cieľom jeho zneškodnenia, a teda nie je predmetom zhodnocovania.

Pre správne určenie, či vypĺňanie lomu iným ako ťažobným odpadom spadá do pôsobnosti smernice o skládkach, je potrebné definovať činnosť zhodnocovania.

Definícia pojmu zhodnocovanie je uvedená v článku 3 bode 15 smernice 2008/98 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). Pod pojmom zhodnocovanie sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve.

Článok 3 bod 19 smernice o odpade pod pojmom zneškodňovanie rozumie každú činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie.

Zásadným rozdielom medzi zneškodňovaním a zhodnocovaním je ich vplyv na životné prostredie, a to najmä skutočnosť, že zhodnocovaním dochádza k nahrádzaniu prírodných zdrojov v hospodárstve. Šetrenie prírodných zdrojov je hlavným cieľom činnosti zhodnocovania. V prípade, ak k šetreniu prírodných zdrojov dochádza len druhotne, ako vedľajší produkt činnosti zneškodňovania, nie je možné túto činnosť definovať ako zhodnocovanie.

Každá činnosť spracovania odpadu musí byť kvalifikovaná buď ako zneškodňovanie, alebo ako zhodnocovanie. Nie je možné, aby tá istá činnosť bola súčasne označená ako zneškodňovanie aj ako zhodnocovanie.

Vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť, či v danom prípade je primárnym účelom vypĺňania lomu zhodnocovanie iného ako ťažobného odpadu.

Prvou podmienkou na určenie, či ide pri vypĺňaní lomu o zhodnocovanie odpadov, je skutočnosť, či by k vypĺňaniu lomu došlo aj v prípade neexistencie odpadu a bolo by teda potrebné použiť iné materiály.

Napríklad skutočnosť, že prevádzkovateľ lomu nadobudne tento odpad za odplatu poskytnutú jeho pôvodcovi alebo držiteľovi, môže byť znakom toho, že hlavným cieľom predmetnej činnosti je zhodnocovanie uvedeného odpadu.

Taktiež je potrebné overiť, či by spoločnosť pristúpila k vypĺňaniu vyťažených priestorov lomu aj vtedy, keby na tieto účely nesmela použiť iný odpad, ako je ťažobný.

Ďalšou podmienkou na určenie, či ide pri vypĺňaní lomu o zhodnocovanie odpadov, je skutočnosť, či použitý odpad je na predmetné využitie vhodný. Z článku 3 ods. 1 a ods. 2 druhá až štvrtá zarážka smernice o skládkach vyplýva, že iný ako inertný alebo bezpečný odpad nie sú vhodné na asanačné/rekonštrukčné a zásypové práce alebo na stavebný účel.

Použitie neinertného alebo nebezpečného odpadu sa nepovažuje za zhodnocovanie, ale za zneškodňovanie, a teda spadajú do pôsobnosti smernice o skládkach.

Len po kumulatívnom splnení obidvoch podmienok pôjde o činnosť zhodnocovania.

Rozhodnutie

Na základe vyššie uvedeného Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 smernice o ťažobnom odpade sa má vykladať v tom zmysle, že v jeho dôsledku sa požiadavkám smernice o skládkach odpadov nepodriaďuje činnosť vypĺňania lomu iným odpadom, ako je ťažobný, pokiaľ táto činnosť predstavuje zhodnocovanie tohto odpadu, čo musí overiť vnútroštátny súd.

1 Rozsudok súdneho dvora Európskeho súdneho dvora zo dňa 28. 7. 2016 vo veci C-147/15 Citta Metropolitana di Bari (predtým Provincia di Bari) proti Edilizia Mastrodonato Srl.

Mgr. Katarína Liebscherová, Mag. Annamária Tóthová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.