Hory nelegálnych smetí. Štúdia IEP analyzuje nelegálne skládky

Podľa analytikov inštitútu Barbory Šedovej a Martina Haluša okrem známeho faktu, že viac odpadu produkujú bohatší a vzdelanejší Slováci, viac ho aj vyhadzujú na nelegálne skládky.

Autori použili dáta z aplikácie TrashOut na modelovanie príčin ich zakladania skládok. Trashout je aplikácia, ktorá umožňuje obyvateľom pomocou mobilného telefónu jednoducho nahlasovať nelegálne skládky vo svojom okolí vrátane určenia ich základných charakteristík.

Najväčšie množstvo nelegálneho odpadu sa nachádza v Bratislavskom kraji, kde na jedného občana v priemere pripadlo približne 1,5 litra čierneho odpadu. Na úrovni okresov patrí prvenstvo Sencu s viac ako 2 litrami odpadu na hlavu.

Výrazne najmenej nelegálneho odpadu sa nachádza v Prešovskom kraji. Podľa údajov TrashOut viac ako polovicu nelegálneho odpadu tvorí domáci a stavebný odpad. „Možno teda predpokladať, že za ich zakladanie sú poväčšine zodpovední občania,“ konštatujú autori. Zvyšných 50% tvoria plasty, časti automobilov, sklo či elektronika.

Mapa: Množstvo čierneho odpadu podľa okresov (v litroch na hlavu), bez pozorovania v okresoch Medzilaborce a Levoča | Zdroj: TrashOut

Autori v analýze správne uvažovali o obmedzeniach aplikácie TrashOut, ktorá si vyžaduje istý stupeň znalosti práce s modernými zariadeniami. Tak by sa totiž mohlo stať, že namiesto skutočného stavu čiernych skládok by len opisovali situáciu nahlásených skládok.

Podľa autorov je však tento faktor zanedbateľný: „Tento predpoklad sa však testovaním významnosti premennej o internetovej gramotnosti nepotvrdil,“ argumentujú autori, pričom odkazujú na pôvodnú anglickú verziu článku aj na článok, ktorý vyšiel v Journal of Environmental Planning and Management.

Dôležitosť pokút

Medzi opatreniami na nápravu navrhujú autori dôsledné uplatňovanie pokút za tvorbu nelegálnych skládok, ktoré vie efektívne znížiť ich produkciu. „Občan, ktorý sa rozhoduje, či nelegálne skládkovať, automaticky porovnáva prínosy a náklady takého konania. Medzi prínosy patria najmä nižšie náklady na zbavenie sa odpadu. Náklady predstavujú najmä výška pokuty a pravdepodobnosť prichytenia, spoločenské náklady (hanba) v komunite v prípade prichytenia, či vzdialenosť, ktorú musí k nelegálnej skládke prekonať,“ vysvetľujú.

Empirický model aj iné zahraničné štúdie podľa Barbory Šedovej a Martina Haluša potvrdzujú, že vyššie náklady na nelegálne skládkovanie vedia aj na Slovensku výrazne obmedziť jeho vznik. Prvým krokom v boji s nelegálnymi skládkami by preto nemalo byť riešenie následkov, ale predchádzať ich vzniku dôsledným trestaním previnilcov, potenciálne zvýšením pokút, či verejným pranierovaním (zverejnenie previnilcov).

Úrady musia konať

Za nevyhnutnosť považuje IEP to, aby orgány verejnej správy konali pri ohlásení skládky – napríklad aj pomocou aplikácie TrashOut – a pri spáchaní trestného činu bolo podané a vyšetrené trestné oznámenie aj s pomocou obyvateľstva. „Nový zákon o odpadoch platný od roku 2016 správne zvýšil pokuty a posilnil kompetencie polície. K zlepšeniu situácie je však kľúčová otázka vymožiteľnosti.“

Zvýšiť sieť legálnych skládok?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.